ShapeArtboard 1 copy 3GroupCombined ShapeFill 9icon-phoneGroupicon-boatGroupicon-callArtboard 2Groupicon-doneArtboard 1Zindulka-USP 34
+421 220 812 545
+421 220 812 545
+421 220 812 545
+421 220 812 545

Na plachetnici okolo sveta s moreplavcom Jirkom Denkom

Jiří Denk je jachtár s dušou priekopníka. Práve vyplával na svojej plachetnici Altego II na ďalšiu etapu svojej cesty okolo sveta. Rozprávali sme sa aj o ďalších plánoch, plavbách medzi ľadovými kryhami či o tom, aké je plaviť sa cez oceán úplne sám.
Jiří Denk je jachtár s dušou priekopníka. Práve vyplával na svojej plachetnici Altego II na ďalšiu etapu svojej cesty okolo sveta. Rozprávali sme sa aj o ďalších plánoch, plavbách medzi ľadovými kryhami či o tom, aké je plaviť sa cez oceán úplne sám.
Jiří Denk je skúsený moreplavec a objaviteľ neznámych miest. Práve vyplával na svojej plachetnici Altego II na ďalšiu časť svojej cesty okolo sveta a okolo oboch Amerík. Svet už však raz oboplával na svojej prvej plachetnici Altego I, ako dvanásty Čech v histórii.
 
Na lodi bežne trávi 5 mesiacov v roku a spolu s ním sa väčšinou plaví aj jeho manželka Petra a malá dcérka Hanička. Rozprávali sme sa o ďalších plánoch, plavbách medzi ľadovými kryhami aj o tom, aké je plaviť sa cez oceán úplne sám.
 
Ak sa zrovna neplaví, koučuje, inšpiruje a motivuje firmy či sa venuje mnohým ďalším aktivitám, ktoré úzko súvisia s rozvojom osobnosti. Niektoré prebiehajú aj na jachte, pretože moreplavba preverí naozaj každého.
Moreplavec Jiří Denk s manželkou Petrou a dcérou Haničkou Moreplavec Jiří Denk s manželkou Petrou a dcérou Haničkou

Cesty okolo sveta moreplavca Jiřího Denka

V rokoch 2000 až 2006 podnikol Jiří Denk 30 plavieb. Prevratnou plavbou bola plavba v r. 2005 cez Atlantický oceán, na ktorej si uvedomil, že aj on sa môže plaviť cez oceány.

V r. 2006 si preto na Novom Zélande kupuje 12-metrovú hliníkovú plachetnicu Altego I, s ktorou sa vydáva v apríli 2007 na plavbu okolo sveta. V deviatich etapách sa postupne plaví na Fidži, Papua-Novú Guineu, Bali, do Malajzie, Thajska, ale aj na Maldivy, Madagaskar a do JAR. Navštívi aj Brazíliu, Uruguaj, Argentínu, Patagóniu, Antarktídu, Chile, Francúzsku Polynéziu a Cookove ostrovy a prepláva celkom 32 490 NM. Svet v roku 2010 oboplával ako 7. česká loď a ako 12. Čech v histórii. Na pevninskú Antarktídu doplával dokonca ako 1. česká loď!

Do roku 2014 ešte obopláva Nový Zéland, plaví sa na Fidži, Vanuatu, Šalamúnove ostrovy, Papua-Novú Guineu, Filipíny, ďalej do Austrálie, Mikronézie, do Sandakanu na Borneu, a tiež po rieke Kinabatangan, do sultanátu Brunej, cez Singapur, Malajziu a Thajsko. Úplne posledná plavba loďou Altego I vedie z Thajska cez Andamanské a Similanské ostrovy späť do Thajska. Celkovo si pripisuje ďalších 13 870 NM.

V roku 2014 mení po narodení dcéry prvú loď za väčšie Altego II a vydáva sa znovu na cestu okolo sveta, ktorú vzápätí mení na cestu za oboplávaním oboch Amerík. Plavbu začína na Novom Zélande a čakajú ho ďalšie tri plavby do Antarktídy, Tongského kráľovstva, na Fidži, Vanuatu, Novú Kaledóniu a znovu do Francúzskej Polynézie, na Gambierove ostrovy, do Čile a Ushuaii (Patagónia). Zatiaľ posledná deviata etapa viedla cez Falklandy a Južnú Georgiu do Brazílie. Čo čaká Jiřího Denka na tej desiatej?


Aká teda bude ďalšia, už desiata etapa? Kam sa budete plaviť?

Čaká ma tá najromantickejšia časť sveta. Začínam 11. novembra 2018 na neobvyklom mieste – v Suriname. Potom mám namierené na Guyanu, Francúzsku Guyanu, ďalej na Tobago a Trinidad. Čakajú nás tiež Grenadíny a Svätá Lucia. Potom sa presunieme na Martinik a Guadalupe.
 
Tam za mnou príde rodina, na to sa naozaj teším. Okrem mňa, manželky Peti a našej dcérky Haničky tam budú aj dve Haničkine sesternice. Plaviť sa s nami budú prvýkrát, takže to bude veľká udalosť. A tam prežijeme Vianoce.


Kam vyrazíte po Vianociach?

Na Svätý Martin, Anguillu, Britské Panenské ostrovy a Puerto Rico. V ďalšej časti cesty sa potom vydáme do Dominikánskej republiky, na Jamajku, Kubu a Bahamy. A z Bahám už poplávam sám. Mal by som končiť niekde pri New Yorku v polovici apríla.
 
A potom podľa počasia. Ak bude teplo, tak nad New Yorkom a pokiaľ bude zima, pod ním. Podľa toho, kam ma pustí moja zimomravosť. :)
Plachetnica Altego na ceste okolo sveta Plachetnica Altego na ceste okolo sveta

Ako skĺbite plavbu s rodinou? Dcéra a žena sa s vami plavia väčšinu cesty?

Manželka s dcérkou sa pripoja a budeme sa spoločne plaviť viac ako polovicu plavby. Teraz sme dali prednosť tomu, aby Hanička ešte chodila do škôlky, takže prídu až za 20 dní. A spoločne sa potom preplavíme až na Jamajku. Následne dievčatá poletia domov, asi na tri týždne, a potom sa zase vrátia späť.
 
Pripojí sa k nám totiž väčšia posádka a dievčatá by sa už nezmestili. Ale Peťa je rada, ak aspoň na chvíľu môže prísť domov. A potom sa celá rodina budeme plaviť okolo Kuby až na Bahamy.


Aké je to pre dcéru?

Úplne super. Má 4,5 roka a preplávaných viac ako 12 000 NM. To si bežný jachtár, ktorý ide jedenkrát za rok do Chorvátska, vôbec nevie predstaviť. Podľa mňa je to slušný začiatok do života!


Čo dcéru na lodi baví najviac?

Dva roky sme sa pohybovali iba v studených vodách – minulý rok sme sa plavili do Patagónie, na Falklandy a Južnú Georgiu. Preto predpokladám, že teraz v teplých vodách ju najviac bude baviť plávanie a skákanie do mora, potápanie a šnorchlovanie.
Moreplavec Jiří Denk s rodinou na jednej z ciest do Antarktídy Moreplavec Jiří Denk s rodinou na jednej z ciest do Antarktídy

Aký je obvyklý režim s tak malým dieťaťom na lodi?

Ráno, samozrejme, prebehnú raňajky a hygiena. Potom nasleduje výuka alebo skôr riadená hra, pri ktorej niečo rozvíjame. Naobed je „obedňajšia siesta”, po obede voľnejšie hranie. A večer pár rozprávok na notebooku a šup do postieľky. Aj na preplavbách. Z Georgie sme sa plavili do Brazílie 2 týždne nonstop a bola to nepohodlná plavba. Ale denný režim sa nelíši. Možno iba tým, či je manželke zle, alebo nie. :)


Znášajú deti horšie počasie lepšie ako dospelí?

Odmala ťahám Haničku na všetky kolotoče, ktoré vidím. A už od malička sa s nami plaví, prvýkrát bola v 15 mesiacoch, preplávali sme asi 3000 míľ – na Tongu, Fidži, Vanuatu, Novú Kaledóniu a Nový Zéland.
 
Dokým dieťaťu niekto nepovie, že mu má byť zle, tak si myslím, že mu zle nebude. Sám som zvedavý, čo sa niečo zmení, alebo nie, až jej doklapne, že jej môže byť zle. Uvidíme.


Veľkú časť roku ste na lodi.

Päť mesiacov v roku. Ale nie v kuse. Teraz sme boli dlho. Od novembra do februára, čiže štyri mesiace, a k tomu teraz v lete mesiac okolo brazílskeho pobrežia. Ako rodina zase budeme tri mesiace preč, ja celkom päť mesiacov. Ale táto etapa je extrém.


Aké je vrátiť sa po piatich mesiacoch na mori do Čiech?

Týmto spôsobom cestujem už 12 rokov. Takže keď prídem domov, za dva dni neviem, že som niekde bol. Úplne to človeka pohltí a rýchlo sa to celé prepne.
 
Ak sa z cestovania stane bežná súčasť života a životného štýlu, príliš veľké nadšenie sa už nedostaví. Trochu áno, ale nie nejako prehnane veľké. Dneska napríklad odchádzam a len včera som začal premýšľať, čo si vezmem so sebou – a určite som na niečo zabudol. Človek premýšľa, o čo všetko sa postarať, aby za tých 5 mesiacov, čo tu nebude, nikde neuviazol šek či rieši ostatné prevádzkové veci.
Plachetnica Altego II v Brazílii Plachetnica Altego II v Brazílii  

Beriete si so sebou na tak dlhú trasu niečo špeciálne? Je to iné, ako keď idete na jachtu na 14 dní?

Nie. Teraz idem na 5 mesiacov a mám len príručnú batožinu. A najťažšie sú plavebné príručky a sprievodcovia. Beriem si aj tablet kvôli mapám, notebook kvôli písaniu článkov a nabíjačku na mobil. A to je všetko. A keď nad tým teraz premýšľam, asi som si zabudol zobrať zubnú kefku. :)
 


Môžeme byť historicky prvou loďou, ktorá to dokáže

Ako je to s posádkou? Prejde s vami vždy len určitý úsek a potom sa vymení?

Áno. Túto plavbu som rozdelil na 14-denné etapy, ktoré začínajú a končia tam, kde je pristátie lietadlom jednoduché. Väčšina miest je už obsadená, ale pokiaľ niekto chce, ešte sa môže prihlásiť a pripojiť sa k nám na časť cesty.
 
Prekvapilo ma napríklad, že na úsek Surinam, Guyana a Tobago, ktorý ja osobne považujem za najzaujímavejší, pretože tam z Čechov na lodi asi nikto nebol, sa nám prihlásil len jeden chlapík so synom. Veľmi tomu nerozumiem.


Je to obava z neznámeho?

Asi áno. Mnoho ľudí si myslí, že Surinam je v Afrike. A on nie je. Rovnaké to bolo aj teraz v lete pri plavbe okolo Brazílie. Bola to krásna romantická plavba okolo brazílskeho pobrežia. A nikto sa neprihlásil. A potom mi ľudia hovorili: Bojíme sa, že je to nebezpečné. Pritom je to ako u nás. Človek tam nechodí do chudobných štvrtí, to však nechodí ani v Brne a ani v Prahe nejde do vyhlásenej štvrte. Nie je blázon. Ľudia to majú takto skreslené.
 
Namiesto toho, aby zvíťazila chuť objaviť niečo neobvyklé, zvíťazí komfort ísť do známeho. Čo mňa osobne teda prekvapuje najviac.


Máte z niečoho na aktuálnej trase obavy? Čaká vás nejaké nebezpečné miesto či oblasť?

Nie, nie. Akurát Venezuela je trošku problematická, takže sa jej vyhneme. Tam sa budeme plaviť prvú noc so zhasnutými svetlami. Vyplávame skoro ráno, plaviť sa budeme celý deň, v noci zhasnem svetlá a potom sme už mimo dosah prípadných problémov z brehu. Tam je teraz situácia neistá, nie že by to bolo priam nebezpečné, ale opatrnosť je na mieste.
 
Zbytok trasy je už úplne bezpečný, nikde žiadne zádrhy, stále pekné počasie. To, že nás niekto môže okradnúť, je jasné, na niektorých karibských ostrovoch je napríklad kriminalita väčšia. Ak necháte čln na vode s motorom, môže ho niekto ukradnúť.


Máte dopredu zistené všetky informácie?

Veľa informácií zbierame až po vyplávaní. Pýtame sa lodí, ktoré kotvia tam, kam mierime, aké to tam je. Navzájom si predávame skúsenosti a tipy. Oni prichádzajú z jedného smeru, ja z druhého – potom im hovorím, tu zakotvi, tu je to dobré a na toto nezabudni, a rovnaké veci hovoria aj oni mne. Komunita je veľmi priateľská, výmena skúseností a informácií je zásadná. Takže sa ani veľmi dopredu nepripravujem.


Na čo sa najviac na tejto etape tešíte?

Na to, že budeme ako rodina spolu a navyše v teplých vodách. A konkrétne miesto? Teším sa na Kubu. Bol som tam pred 15 rokmi a veľmi sa mi tam vtedy páčilo.
 
Teším sa aj na zbytok rodiny. Na Haničkine sesternice, na švagra a švagrinú, ktorí sa s nami budú plaviť prvýkrát. Na svokru s priateľom, ktorí sa už s nami plavili. Na Vianoce na Martiniku, kde je všetko také jednoduché.
 
Príde aj bratranec so ženou, veľa priateľov. Je to blízko, letenky sú lacné, lokalita zaujímavá. Je o to veľký záujem, ale pár voľných miest ešte je, ako som už spomínal.
Jiří Denk s dcérou a žraloky čiernocípe vo Francúzskej Polynézii Jiří Denk s dcérou a žraloky čiernocípe vo Francúzskej Polynézii

Dva roky ste sa plavili v chladnejších vodách, predtým v teplých. Je toto striedanie zámerné?

Ono sa to tak zábavne vyvíja. Túto novú loď som kúpil koncom roku 2013 na Novom Zélande. A našu starú loď Altego I sme nechali na predaj v Thajsku a Malajzii. Tam bolo teplo. Vrátili sme sa na Nový Zéland, kde je počasie také skôr surové. A tak sme vyplávali do Pacifiku, na Tongu, Fidži, Vanuatu, na Novú Kaledóniu a späť, a zase sme sa zohriali.
 
A potom sme prileteli späť na Nový Zéland, kde to ani v lete nie je veľmi na kúpanie. Povedali sme si: Dobre, už sme tu 2 sezóny, tak kam? Budeme sa plaviť na východ smerom k Thajsku a Malajzii, odkiaľ sme priplávali? Alebo späť cez Pacifik smerom na Patagóniu?  
 
No a ja som Peti sľúbil, že jej ukážem Antarktídu, Haničke tiež, aj keď tá si to, samozrejme, nepamätá. Takže zvíťazil variant plaviť sa do Francúzskej Polynézie. Tam sme boli celé leto, a zostali by sme aj dlhšie, ale už tam bolo také teplo, že si človek povie – presuňme sa do tej Patagónie. A keď je človek dve sezóny v tej kose v Patagónii, hovorí si, že už by bolo dobré byť zase v teple. A tam budeme teraz.
 
Budúci rok, ak Neptún dá, sa budeme plaviť severozápadnou cestou z Grónska, nad Kanadou až na Aljašku, kde zase trošku premrzneme. A potom sa zohrejeme v Mexiku. Ak Neptún dá.


Máte ešte nejakú vysnenú trasu?

Severozápadná cesta z Grónska je moja vysnená cesta. Manželkina veľmi nie, ale akceptuje to, pretože ju žiadna česká ani slovenská loď zatiaľ nepreplávala. Ak budeme mať šťastie, môžeme byť historicky prvou loďou, ktorá to dokáže. A s Haničkou na palube by to bolo pekné...
Cesta moreplavca Jiřího Denka do Antarktídy Cesta moreplavca Jiřího Denka do Antarktídy  
Z Aljašky sú potom dva varianty cesty. Mohla by to byť severovýchodná cesta, to znamená nad Ruskom a Sibírou do Nórska. Tam je však zložitá byrokracia. Ale ak by sa táto šialená byrokracia podarila, plavil by som sa tam. Je to totiž jedinečná príležitosť, túto trasu preplávalo asi len 10 lodí na svete. Súčasné podmienky otepľovania tomu nahrávajú. Otázka je, či sa zvládne byrokracia, s Ruskom je to naozaj ťažké.
 
No a druhý variant je, že vyrazíme smerom do Vancouveru. Na kúpanie to veľmi nie je, ale je tam nádherne. Krásne fjordy ako v Patagónii, možno ešte krajšie. Následne by sme sa presunuli do Mexika, kde sa zase zohrejeme. A potom sa uvidí. Z Mexika by sme sa ďalej plavili asi na Markézske ostrovy, tam som ešte nebol. A tesne potom by sa uzavrelo oboplávanie obidvoch Amerík, čo sa žiadnemu Čechovi ani Slovákovi zatiaľ ešte nepodarilo.
 


Dobrý deň, chcel by som si požičať loď, prosím

Ako ste vlastne s jachtingom začali?

To je veselá historka. Myslím, že to bolo v roku 1999. Šiel som okolo kancelárie, kde sa požičiavajú lode a povedal som im: Dobrý deň, chcel by som si požičať loď, prosím. Presne takto. A ešte ten týždeň som išiel do Chorvátska spraviť si skúšky, pretože som ich nemal. A hneď týždeň alebo dva potom som si požičal loď. Nie, nikdy som o tom nesníval, ani to nebola moja vízia. Je však pravda, že kontakt so živlami som mal vždy rád. Lietal som na rogale, robil som paragliding, jazdil som na koni.


Lietate ešte?

Už nelietam, pretože tu väčšinou cez leto nie som. Úprimne povedané, lietanie mi naozaj chýba. Ale loď je pre mňa viac, aj keď obe sú moje srdečné záležitosti. Je to jedna z mála vecí, ktoré som musel oželieť. Mrzí ma to, ale je to tak.


Vráťme sa ešte späť k vašim začiatkom.

Prvý rok som bol v Chorvátsku dvakrát, druhý rok už štyrikrát a ďalší rok osemkrát. Takto sa to naštartovalo. A potom som si požičal loď v Nórsku, Grécku, Taliansku a vo Francúzsku. A ďalej sa to už vyvíjalo prirodzene. Ak chce človek ísť viackrát na loď, je ťažké dávať dokopy posádky a je tak celkom logické, že premýšľa nad vlastnou loďou. A za šesť rokov po tom, čo som bol prvýkrát na lodi, som si kúpil vlastnú loď na Novom Zélande a vyplával.
 
Čo však musím povedať, je: pokiaľ si teraz hovoríte, že sa vám to páči, ale že sa na to musíte viac pripraviť, chcem vás ubezpečiť, že pripravení nebudete nikdy. Proste len musíte vyplávať. Sú to veci, ktoré sa človek nemôže naučiť žiadnym iným spôsobom než tým, že vypláva.
Tučniaky na ceste do Antarktídy Tučniaky na ceste do Antarktídy

Čo bolo najťažšie?

Obdobie po tom, ako som si kúpil loď. Vybral som si ju posledný deň na Novom Zélande, teda skôr si vybrala ona mňa. Predchádzajúci majiteľ, ktorého som však nikdy nevidel, bol Francúz, a všetko o tejto lodi bolo vo francúzštine. A ja som ničomu nerozumel. Expedičná loď, na ktorej sa človek plaví väčšie vzdialenosti, je totiž úplne iná ako klasická charterová loď.


V čom je špecifická?

Altego I bola hliníková 12-metrovka, ktorý mala motor prístupný len ťažko. Na charterovej lodi sa človek nenaučí o motoroch nič. Ak sa pokazí, zdvihne telefón a povie: Ja viem, aký je problém, je to pokazené. A niekto príde, opraví to, ospravedlní sa, dá mu zľavu a tým je to vyriešené. Ale tu nemáte komu zavolať v situáciách, keď sa napríklad poláme motor alebo neviete nájsť prepínanie medzi nádržami na naftu.
 
Alebo je tam kopec čerpadiel, ktorým človek vôbec nerozumie, nevie, ako je tam nastavené nasávanie sladkej a slanej vody a výpust. Človek na to len pozerá a ničomu nerozumie. Pretože na charterovkách je to všetko jednoduché.
 
Samostatnou kapitolou je navigácia. Teraz je to už jednoduché, existujú mobilné aplikácie, takže stačí len ťuknúť prstom. Ale keď som v roku 2007 začínal, tak neboli. Pochopiteľne, aj elektrina na každej lodi tohto typu je originál. Ak človek nemá skúsenosti, je veľmi ťažké sa v tom orientovať.
 
Altego II má 16 metrov, 2 motory a 2 kýly. Prvá loď mala výsuvný kýl, to, samozrejme, človek tiež nikde neuvidí.


Ako zvládate opravy na lodi, museli ste sa naučiť veľa nových vecí?

Človek musí byť sebestačný. Vyskytujú sa jednoduché poruchy, ale, samozrejme, aj tie ťažké, ktoré opraviť nejdú. Pri plavbe prvou loďou sa zlomila najnovšia súčiastka. Štartér, ktorý som kúpil na Novom Zélande. A keďže sa zlomil pastorok, nedalo sa to už ani opraviť.
 
Vždy však musím byť schopný to rozobrať a pozrieť sa, či tam nie je nejaká šanca to aspoň provizórne sfunkčniť. V tomto prípade žiadna šanca nebola. Človek sa musí naučiť relatívne veľa, najmä o motoroch.
Oprava a brúsenie plachetnice Altego II Oprava a brúsenie plachetnice Altego II

Človek musí byť neustále v strehu

Akú sú posádky, ktoré sa s vami plavia? Sú skúsené a môžete sa o nich trochu oprieť?

Nie, nie. Človek sa môže oprieť len sám o seba, celý život to tak je. A kto si myslí, že je to inak, žije skôr v ilúzii. Kapitán je na to, aby si so všetkým poradil.
 
Mnohokrát som sa plavil aj celkom sám. Pri plavbe okolo sveta v rokoch 2007 až 2010 som preplával sám asi 3000 NM. Pamätám si, aké to bolo, keď som sa prvýkrát plavil sám 5 dní. Potom som sa plavil sám 9 dní a neskôr 14. Človek si na to zvykne. Keď som sa plavil z Nového Zélandu do Francúzskej Polynézie, plavil som sa sám 3 týždne. A pri plavbe z Francúzskej Polynézie do Patagónie to bolo až 34 dní osamote. Na tom som však celkom pyšný.


Ako prebieha, keď je človek na lodi sám?

Režim sa odvíja od toho, či je na danom mieste premávka, alebo nie. Ak tam premávka je, spať v noci môžete len 15 minút v kuse. Potom musíte vstať, pozrieť sa dookola a zase môžete na 15 minút zaspať.
 
Samozrejme, len za predpokladu, že máte autopilota a ten nevypadáva. A že to nie je nejaká divočina. Cez deň to potom dospíte. Cez deň môže človek spať v kuse aj pol či trištvrte hodinu, ak je dobrá viditeľnosť. Lode sa vám vtedy môžu vyhnúť. V noci je viditeľnosť pozičných svetiel nanič.


A ak premávka nie je?

Ak nie je premávka a som napríklad uprostred oceánu, tak v noci spím aj pol hodiny v kuse. Ale akonáhle zapípa autopilot, okamžite som hore. A naťahujem si budík, aby som skontroloval smer vetra, či sa nezmenil, pretože vietor sa, samozrejme, meniť môže. Keď nie je premávka, je to všetko také pokojnejšie. Inak musí byť človek neustále v strehu.


Keď sa človek plaví sám, vidí veci inak. Ako na to reaguje psychika?

Myslím si, že človek, ktorý chce počuť sám seba, sa musí izolovať od vonkajších podnetov. A je jedno, či ide napríklad na týždeň do tmy, sám na dlhú túru s batohom na chrbte po hrebeňoch hôr alebo putuje do Santiaga de Compostela. Ciest do vlastného vnútra je viacero. Môže aj intenzívne cvičiť jogu.
 
Aj moreplavba, plaviť sa týždeň, dva, bez toho, aby človek videl breh, je svojím spôsobom meditáciou. Človek sa dostáva do vlastného vnútra a je sám so sebou nutne konfrontovaný. Povedal by som, že na minimálne 20 % ľudí človek úplne vidí, aké majú vnútorné problémy, akonáhle zmizne breh z dohľadu. Nejde TV, rádio, nemajú mobil, nemajú podnety, prestanú vidieť pevný bod a majú problém byť sami so sebou. Hoci nie je ani búrka.


Stalo sa niekedy, že niekto úplne spanikáril alebo sa dostal do nekomfortného stavu?

Párkrát sa mi to stalo. Najhorší prípad bol, keď sa jedno dievča úplne zosypalo. Pritom už so mnou na lodi pár dní tá slečna bola, takže to nebola jej prvá skúsenosť. Ale tu, keď prestala vidieť breh, sa absolútne hystericky zosypala. To bolo naozaj drsné, náročné.


Podarilo sa tento stav zvrátiť?

So zaťatými zubami. Plavili sme sa 14 dní, breh zmizol štvrtý deň, potom to už bol len týždeň. Človek to jednoducho musí vydržať. Nemalo cenu na ňu hovoriť. Ešte v jednom prípade to bolo podobne zlé. Ale to, že sa ľudia dostávajú do nejakých menších vnútorných problémov, človek vidí často.
Delfíny na ceste okolo sveta s plachetnicou Altego Delfíny na ceste okolo sveta s plachetnicou Altego

Zobrať si niekoho, s kým ste neboli dva týždne na oceáne, je riziko

Posádky, ktoré sa s vami budú plaviť, dopredu poznáte?

Ako som už spomínal, zo Surinamu sa budem plaviť s chlapíkom, ktorý berie svojho 9-ročného syna. Kvôli vyťaženosti sme sa nevideli, párkrát sme si len telefonovali. Ale to mi nevadí. Beriem to tak, že záleží aj na „vesmíre”, že to nie je náhoda, ale aj ja sa mám niečo naučiť.
 
Zostávajúce posádky tvoria priatelia, rodina, ľudia, ktorých trochu poznám. Niektorí berú aj kamarátov, ktorých nepoznám. Je to lotéria, ale nemá cenu to riešiť. Aj keby som ich videl, nebudem vedieť, ako bude daný človek na lodi reagovať.
 
Radšej sa plaviť sám než mať v posádke blbca, to je jasná voľba. Ale aj keď celý život pracujem s ľuďmi, aj tak sa v nich nedokážem vyznať. Už to beriem ako štandard, že raz za čas sa niekto taký v posádke nájde. Môžete si myslieť, že ho poznáte, keď s ním 5 rokov chodíte na pivo, ale pokiaľ ho nevystavíte nekomfortnej situácii, neviete o ňom nič.
 
Zo srandy preto každému, kto sa chce vydať alebo oženiť, hovorím, že zobrať si niekoho, s kým ste neboli dva týždne na oceáne, je hazard. A tým nemyslím plavbu v Karibiku od baru k baru ani gastrojachting. Ale zase to nemusí byť len v kajute na oceáne. Môže to byť aj v stane za dažďa. Alebo v horách. Keď človek zablúdi, trošku primrzne a už padá tma... Tento typ situácií.


Čo vás na tomto type ľudí štve najviac?

Neviem, ako túto vlastnosť pomenovať... Vidím to napríklad na pretekoch, ktoré som organizoval. Niekto je prvýkrát na lodi. Prvý deň je vyľakaný, druhý deň sa rozhliada, tretí deň je to dobré a štvrtý deň už radí. Počuj, ty by si mal ísť tam a ty by si mal povoliť toto lano. Čo je to za vlastnosť? Ten človek nemá žiadnu súdnosť? Občas sa jednoducho objaví typ človeka, ktorý je múdry ako rádio, pritom však v živote nič nedokázal.
 


Masaker a vietor 200 km za hodinu

Aký je váš najdobrodružnejší zážitok na mori?

Po štyroch dňoch plavby na Južnú Georgiu prišla na Falklandoch búrka s vetrom o rýchlosti 200 km za hodinu. Našťastie sme boli schovaní. To bol masaker. Bol to najprudší vietor, ktorý som kedy zažil.
 
A potom sa nám ešte noc pred doplávaním zlomilo kúrenie. To som si myslel, že ma šľak trafí! Človek absolvuje toľko rôznych nástrah, musí toho toľko prežiť a potom sa zlomí kúrenie. Bolo to na úrovni mysu Horn, a tam je naozaj zima.


Ako ste to prežili?

Našťastie fungoval generátor, ktorý však nie vždy funguje. A mal som navyše ešte malý ohrievač, takže sme si v jednej kajute na hodinu ráno a večer zakúrili. Cez noc sme zaliezli do spacákov a cez deň sme boli vonku. Nebola zase taká zima, bolo okolo 12 stupňov.
Jiří Denk na pevnine pri ceste do Antarktídy Jiří Denk na pevnine pri ceste do Antarktídy

A ako ste zvládli tu búrku na Falklandoch?

Boli sme vyviazaní na krytom mieste za nákladným mólom. A z ôsmich lán, ktorými sme boli priviazaní, dve praskli a dve sa predrali. Behom pár hodín. To som akurát pozrel von, či nejaké laná držia a ako. Predstava, že by som zobral iné lano a išiel to vyviazať, bola nemysliteľná. Merač vetra som stratil pri 60 uzloch vetra, zničil sa a spálil. Potom hlásili, že zaznamenali vietor cez 100 uzlov, čo je tých 200 km/h.


Mali ste záložný plán, čo budete robiť, ak nevydržia ani ďalšie laná?

Ak by naozaj praskli ďalšie dve a viseli by sme už iba na dvoch lanách, tak, samozrejme, človek musí ísť a nejako to lano uviazať. To by som určite spravil, to je jasné.
 
Raz, myslím, že to bolo v roku 2010 v Patagónii, zrovna som sa prvýkrát vrátil z Antarktídy s prvou loďou, nás tiež zastihla búrka o sile asi 130 km/h a urvalo nám to kotvu. A v tom vetre som musel ísť a niekam to lano priviazať. Keď človek musí, tak musí.
Plavba z Ushuaii na Falklandy a Južnú Georgiu Plavba z Ushuaii na Falklandy a Južnú Georgiu

Aký je váš najkrajší zážitok?

Človek si musí uvedomiť, že na dlhej plavbe je až 98 % situácií krásnych, príjemných, pohodových – proste romantika. To, na čo sa ľudia pýtajú najviac a o čom sa píše, sú len zostávajúce 2 %. Tiež sa o tých pekných zážitkoch zle hovorí. To človek povie: Prvý deň bolo pekne, druhý deň bolo tiež pekne a tretí deň bolo úplne najkrajšie. To nie je veľmi zaujímavé. :)
 

A máte nejaký zážitok, na ktorý neviete zabudnúť?

Áno. Keď sme s Haničkou, ktorá mala vtedy necelé 3 roky, v Antarktíde chodili medzi tuleňmi a tučniakmi. Na to spomínam veľmi rád. Zažila totiž niečo, čo sa nedá porovnať s ničím iným.
 
Na Južnej Georgii to bolo ešte silnejšie. V Antarktíde sme napríklad videli 5000 tučniakov v jednej kolónii, ale na Georgii sme boli asi na 5 km dlhej pláži a bolo tam 400 000 tučniakov. Ja, manželka a dcérka, 400 000 tučniakov a v okruhu 100 km ani jeden človek.
To sú zážitky ...
Jiří Denk s dcérou Haničkou medzi tučniakmi a uškatcami Jiří Denk s dcérou Haničkou medzi tučniakmi a uškatcami
Páčilo sa mi však aj vo Francúzskej Polynézii. V jednej zátoke boli žraloky čiernocípe, ktoré sú kamarátske a človeku neublížia, aj keď majú meter a pol. S Haničkou sme sa držali za ruky, chodili v zátoke a okolo nás plávalo asi 10 žralokov. Na to spomínam rád.


Ďakujeme a prajeme na ceste okolo sveta veľa šťastia!

A ak by ste sa chceli k tomuto krásnemu dobrodružstvu pripojiť a plaviť sa časť trasy s Jiřím Denkom, pozrite sa na voľné miesta, termíny a trasu plachetnice Altego II. Aktuality z Jirkovej cesty okolo sveta môžete sledovať aj na Facebooku Plavba kolem světa s Altegem.