Najčastejšie vetry na Jadrane od A do Z

Jadranské more je vyhľadávaná destinácia jachtári z celej Európy. Panujú tu totiž rôznorodé podmienky, vďaka ktorým si prídu na svoje rodiny s deťmi na pohodové plavby, začiatočníci, milovníci adrenalínového námorného jachtingu aj jachtári, ktorí chcú zmerať svoje sily s ostatnými pretekármi v jednej z mnohých regát, ktoré sa na Jadrane celoročne konajú. Aby ste vyťažili z plavby maximum, oplatí sa vedieť, aké vetry v tejto oblasti fúkajú, kde vznikajú, ako im Chorváti a ich susedia hovoria aj ako sa v nich plaviť.

Pokiaľ jazdíte pravidelne na jachtu do Chorvátska, určite už ste s bórou (alebo aj burou) mali tú česť. Je to jeden z druhov vetrov, ktoré tu vanú pravidelne. Bóra je studený, veľmi silný vietor s padavými poryvmi a nárazmi , ktorý ľahko dosiahne až silu orkánu (najsilnejší stupeň Beaufortovej stupnice sily vetra vanúcej až cez 30 m/s). Ide o vietor, ktorý je typický pre východný Jadran a veje z pevniny na more zo severného až severovýchodného smeru, kde ho ovplyvňuje stret s teplým vzduchom nad morom.

Smer bóry a tým pádom aj vĺn, ktoré ženie po mori, sa často a bez varovania mení, čo sťažuje ako plavbu, tak aj manévrovanie s loďou. Na jednu stranu sa v blízkosti desiatok pobrežných ostrovov nemá šancu bóra rozbehnúť, a tak síce nevytvárajú veľké vlny, ale na druhej strane tým vlny, ktoré sú rozbité a zle čitateľné.

Zato na otvorenom mori môže bóra ukázať, čo dokáže. A aj keď spôsobuje až trojmetrové vlny a prináša silné poryvy vetra, býva plavba za týchto podmienok o niečo plynulejšia — aj keď pre menej skúsených jachtárov tiež nebezpečná.

Bóra je navyše zákerná v tom, že často prichádza z nenadania, bez predchádzajúcich meteorologických javov, vďaka ktorým by sa dala predvídať. Tento typický chorvátsky vietor vzniká na vrcholkoch hôr ako veľké mäso studeného vzduchu, ktoré cestou do údolia naberá pomerne veľkú rýchlosť. Pri strete s teplejším vzduchom v údolí a nad morom, spôsobí silné vlnobitie. To býva najdramatickejšie v zimnom období.

Kde býva bóra najsilnejšia?

Najväčšiu silu dosahuje bóra v severných oblastiach Jadranu. Konkrétne v oblasti Velebitského prielivu (Pag), Kvanerského zálivu (Krk, Cres, Rab, Goli Otok) a Makarskej riviéry. Čím viac sa vydáte do južnej časti Jadranu, tým bude bóra slabšia. Ľahká bóra má názov burin, obvykle veje v noci av hocičom má podobné vlastnosti ako mistral.

Ďalším typickým vetrom nielen pre Jadran ale celé Stredozemné more je jugo (alebo tiež široko či scirocco ). Počasie, aké jugo prinesie, jeho trvanie aj sila závisia, podobne ako pri bóre, od ročného obdobia. Všeobecne sa dá povedať, že s jugom je spojená vysoká vzdušná vlhkosť, vysoký obsah soli vo vzduchu, dusno, dážď a niekedy aj čiastočky prachu a piesku zo Sahary a severných brehov Afriky. Takýto vzduch je blahodarný pre osoby s dýchacími problémami a prospieva aj najrôznejším druhom flóry.

Kedy sa s jugom stretnete?

V lete obvykle nevane dlhšie ako pár dní, v zime môže trvať aj niekoľko týždňov. Štandardne sa nejedná o príliš silný vietor s prudkými nárazmi, ale obzvlášť v zime dosiahne ľahko silu víchrice a vietor zdvihne hladinu do dlhých, až 30metrových vĺn dosahujúcich do výšky až 4 metre. Naopak v lete sa môžete tešiť na príjemnú plavbu vo sviežom vetre.

Kde býva jugo (široko) najčastejšie?

S jugom sa stretnete predovšetkým v centrálnych oblastiach Balkánskeho polostrova, pozdĺž brehov Jadranského mora a fúka smerom od juhovýchodu. To znamená, že najsilnejšie vlny môžete očakávať na severe vonkajších ostrovov, kde vlnobitie vie vyhnať vodnú triešť až do výšky 100 metrov a nie je nič neobvyklé, keď ju vietor odnesie až pol kilometra na pevninu. Našťastie jugo sa dá veľmi dobre predpovedať podľa tlaku vzduchu, vzdušnej vlhkosti a oblačnosti, ktoré suchý vzduch zo Sahary zbiera počas svojej cesty cez more. To dáva jachtárom tiež dostatok času na vyhľadanie bezpečného prístaviska alebo chráneného kotviska, prípadne na úpravu trasy.

Tiež mistral (maestral alebo zmorac) je vietor, ktorého atribúty sa odvíjajú od ročného obdobia. Nejedná sa o nebezpečný vietor, aj keď vie pre milovníkov vodných športov pripraviť zaujímavé zážitky. Veje hlavne od jari do jesene a nemá príliš dlhé trvanie. V zime a skoro na jar býva relatívne silný a studený, počas letnej sezóny sa potom jedná o príjemný osviežujúci vietor, ktorý netvorí vysoké vlny. Pokiaľ sa ale vlny objavia, sú krátke a hryzavé au neskúsených jachtárov môžu spôsobovať morskú chorobu.

Intenzívnejšie sa objavuje v južných častiach Jadranu, kam prúdi z Biskajského zálivu na západnom pobreží Francúzska. Jeho veľkou výhodou je, že veje v pravidelných intervaloch. Jeho nástup môžete očakávať okolo dopoludňajších hodín a so západom slnka zoslabuje, preto sa mu tiež niekedy prezýva denná bríza. Keď je v predpovedi mistral, skúsení morskí vlci a miestni vám poradia, že nemá zmysel vyplávať pred 10. hodinou dopoludnia. Mistral sa obvykle spája s pekným slnečným počasím a vytvára tak ideálne podmienky pre jachtárov i surferov.

Lebić je severozápadný až západný vietor, s ktorým sa môžete stretnúť t po celom Stredomorí, a teda aj na Jadrane. Vzhľadom k tomu, že ho pozná mnoho národov pozdĺž stredozemného pobrežia, budete počuť aj názvy ako je libeccio, ľavách, llebeig, lbić, labech alebo livas. V Chorvátsku je ale najčastejšie pomenovanie tohto nevyspytateľného vetra lebić alebo garbín. Jachtári ho v láske príliš nemajú, pretože prináša búrky, a hlavne nevyspytateľné vlny, ktoré prichádzajú z rôznych smerov, a krížia sa (tzv. efekt cross sea).

Kedy sa lebić alias garbin najčastejšie vyskytuje?

Okrem toho sa lebić tiež pomerne ťažko predpovedá. Často sa objavuje ako dozvuk juga a predvoj studeného frontu. Sám o sebe je tento vietor vlhký a horúci a spôsobuje vysoké vlny a prudké búrky, ktoré sú nebezpečné predovšetkým pre menšie lode. Pri prvých náznakoch lebića vyhľadajte bezpečnú a chránenú marínu alebo kotvisko na záveternej južnej až juhovýchodnej strane ostrova. Nepríjemnou správou pre všetkých, ktorí sa chystajú na jachtu do Chorvátska cez leto, je, že lebić sa najčastejšie objavuje v júni až auguste. Naopak, pozitívna správa je, že nikdy nemá dlhé trvanie.

Marin je ďalší z typických vetrov, ktoré vaňou v Stredozemnom mori, a stretnete sa s ním aj na Jadrane. Podobne ako jugo veje od juhovýchodu a má všeobecne tendenciu sa stáčať na juh. Vzhľadom k tomu, že fúka od mora az teplejších oblastí, má vyššiu teplotu a prináša so sebou vysokú vzdušnú vlhkosť a opar. Pri kontakte so studenejším vzduchom nad pevninou vlhkosť kondenzuje as marínom sú spojené bohaté zrážky a hmla, ktoré zhoršujú viditeľnosť. Marin je silnejší na otvorenom mori, a vo chvíli, keď sa začne približovať k pevnine, slabne.

Teraz už len chytiť vietor do plachiet. Ktorú loď si vyberiete?