Chorvátsky vietor bóra: postrach jachtárov

Bóra je severný až severovýchodný silný studený vietor, ktorý pravidelne terorizuje Jadran a rešpekt pred ním majú aj ostrieľaní morskí vlci. K Chorvátsku patria rovnako neodmysliteľne ako kamienkové pláže alebo plejskavice. Zistite o nej viac.

Na jednej strane dokáže prevrhnúť kamión a spustošiť marinu, na strane druhej by bez nej neexistoval preslávený dalmácky pršut ani pažský ovčí syr. Podľa miestnych totiž dokáže len bóra tunajšiu šunku takto vysušiť a len bóra dokáže zároveň pokropiť slanou morskou vodou pasienky na ostrove Pug. Chorváti sa s bórou naučili žiť, ale čo my jachtári? Dá sa na ňu plávať? Akú veľkú hrozbu naozaj predstavuje?

Ako vzniká bóra (bura) a kedy býva najsilnejšia?

Bóra, bora alebo aj bura je padavý (katabatický) vietor. Taký vietor sa rodí v horách, keď sa nad vrcholmi nahromadí veľké množstvo studeného vzduchu, a následne ho začne gravitácia sťahovať zo svahov do nižších polôh — v tomto prípade k moru. Kým sa studený vzduch dovalí na pobreží naberie nevídanú rýchlosť. Tu sa potom začne drôt pod teplejší a ľahší vzduch. A spolu s ním dvíha do výšky aj morskú penu, ktorú silné poryvy roznášajú po mori, pevnine i ostrovoch. Bóra fúka viac-menej s podobnou intenzitou cez deň aj v noci. Ak trochu poľaví, potom obvykle medzi 12. a 15. hodinou. Nebezpečenstvo pre jachtárov je, že sa bora objavuje náhle a rovno udrie silou hurikánu — žiadne varovanie, žiadna príprava. Navyše ju sprevádzajú veľmi silné veterné poryvy. Ako to konkrétne vyzerá sa môžete presvedčiť v článku Chorvátska bóra, kde sa nám podarilo zachytiť niekoľko fotografií priamo na lodi počas plavby.


S najničivejšou bórou sa musí počítať hlavne na jeseň av zime. Objavuje sa ale často aj počas jarných mesiacov. Zimná bóra môže trvať aj týždeň a dosahuje silu hurikánu. Rekordné zaznamenané rýchlosti vetra sa pohybujú okolo 300 km/h. Predtým bývalo zvykom, že júl a august boli relatívne bezpečné a „bezbórové“ mesiace, ale vplyvom klimatických zmien už s tým nejde počítať naisto. S intenzívnou bórou sa tak môžeme posledné roky stretnúť aj v hlavnej jachtárskej sezóne. Avšak letná bóra spravidla skončí do troch dní a väčšinou nebýva taká divoká.


Na bóru máva vplyv aj atmosférický tlak. Mäsu studeného vzduchu môže popostrčiť prúd z pevniny vzniknutý na strete tlakovej výšky a tlakovej nižšie. To sa deje dvoma spôsobmi. Po prvé, keď nad zasneženými Dinárskymi horami vznikne tlaková výška a nad teplejším Jadranom naopak tlaková nižšie. Po druhé, ak sa stretne tlaková nižšie z oblasti Čierneho mora s tlakovou výškou v okolí Baleár. Na ich strede vznikne silný prúd, ktorý veje z pevniny smerom na juh a studený vzduch z Dinárskych hôr vezme so sebou.

Dinárske Alpy, horský masív Biokovo, Chorvátsko.

Dinárske Alpy, horský masív Biokovo, Chorvátsko.

Čítať viac o Chorvátsku:

Prečo fúka bóra práve v Chorvátsku?

Už sme spomenuli oblasť Dinárskych hôr. Ide o zhruba 700 km dlhú zostavu niekoľkých pohorí, ktoré sa tiahnu od Slovinska po Albánsko. Na území Chorvátska tieto pohoria sprevádzajú väčšinu pobrežia a vytvárajú ideálne podmienky pre intenzívnu bóru. Najväčšie „zásluhy“ si pritom môžu pripísať tri pohoria — Velika Kapela, Velebit a Biokovo.


Bóra z pohoria Velika Kapela vás môže stretnúť, ak vyplávate z Puly alebo Rijeky medzi ostrovmi Kvarnerského zálivuKrk, Cres, Rab, Prvić a Goli Otok. Pravidelné silné vetry sa tu podpísali predovšetkým na podobe severovýchodnej a východnej časti ostrovov. Citeľne postihujú aj mestá Crikvenica a Senj na pevnine. Obzvlášť pozor si dajte vo Vinodolskom prielive medzi pevninou a ostrovom Krk, kde terén bóru ešte umocňuje.


Velebitský prieliv patrí k oblastiam s najdivokejšími vetrami. Bóra tu pustoší nielen celé pevninské pobrežie a blízky ostrov Pag (ktorý je vďaka nej prakticky holý), ale aj Novigradské more, ktoré je s Velebitským prielivom spojené Novskou úživou. Tá sama slúži bóre ako akceleračná zóna a vietor ešte zrýchľuje.


Preslávenú Makarskú riviéru zase sužujú bóry od pohoria Biokovo. Aj keď tu je fér spomenúť aj okolité bóry, pri ktorých vetry vanú údoliami riek alebo priesmykmi. Ide napríklad o Šibenik na ústí rieky Krky, Split alebo Omiš. Ďalej na juhu potom pozorujeme bóru z ústia rieky Neretvy, ktorá zasahuje Mljetský prieliv a polostrov Pelješac. Svoje bóry zažíva aj Dubrovnik, ale smerom na juh slabnú.

Pohľad z pohoria Velebit na zelený les a Stredozemné more na bielych vyprahnutých ostrovoch Pag, Chorvátsko.

Pohľad z pohoria Velebit na vyprahnuté ostrovy Pag, Chorvátsko.

TIP YACHTING.COM: Oblasti, ktoré pravidelne postihuje silná bóra, spoznáte už pri pohľade na mapu alebo fotky. Intenzívny vietor tú pevninu očesal až na holú skalu a nedovolí pôde a rastlinám uchytiť sa. Ostrovy Pag alebo Prvić sú toho skvelým príkladom.

Ako plávať, keď fúka bóra

Bóra vám tak nerozhodí žalúdok ako iné stredomorské vetry. Nerobí príliš hlboké vlny, zato sú krátke a nevhodné na manévrovanie. Silný vietor má tendenciu hnať loď od pevniny, čo v prípade Chorvátska väčšinou znamená na nejaký ostrov. Za bóry určite neplávajte na ich náveternej strane, nech vás vietor neodfúkne na plytčinu alebo skaliská.


Čakali by ste, že členité pobrežie bude bezpečnejšie a budete sa môcť schovať v nejakej lepšie chránenej zátoke. Opak je ale pravdou, nielen že vás také pobrežie neochráni, ale skôr tu narazíte na neočakávané poryvy zrýchlené zúženým terénom (akési veterné kanály). Bóra tiež zdvíha do výšky vodnú triešť a penu, čím znižuje viditeľnosť a obmedzuje možnosti navigácie.


Skúsené posádky môžu na slabšiu bóru plávať, pokiaľ si veria, a užiť si svižnú a ľahko adrenalínovú plavbu. Bóra je ale nepredvídateľná a najväčšie riziko predstavujú práve zradné poryvy vetrov, ktoré môžu zlikvidovať plachty a pôsobiť nechcené obraty.

TIP YACHTING.COM: Keď sme u roztrhnutých plachiet, aj to je jedna z nehôd, ktorú kryje poistenie kaucie. Pred bórou vás síce neochráni, ale dáva kvapku pokoja, že sa vám dovolenka zbytočne nepredraží.

Jachta plávajúce po mori počas búrky.

Ako kotviť pri bóre

Bóra prakticky znemožňuje kotvenie v severných a severovýchodných častiach väčšiny chorvátskych ostrovov. Niektoré prístavy tu v dobe bóry ani nefungujú, pretože nie sú bezpečné. Situácia býva lepšia na južnej a západnej strane ostrovov. Z praxe ale vieme, že sa na to nedá spoliehať. Bóra totiž pri plnej sile dokáže vyšplhať až do výšky desiatok metrov, takže ostrov aj s väčšími kopcami jednoducho prejde bez toho, aby prišla o niečo zo svojej sily. So silnými poryvmi vetrov sme sa stretli všade od Cresu po Mljet aj na stranách obrátených smerom k otvorenému moru.


Nepríjemné je, že v sezóne sa bezpečné a lepšie chránené prístavy rýchlo zaplnia. Nie je od veci si pri plánovaní trasy nájsť jedno alebo dve kotvisko ako plán B. Stále viac marín taktiež umožňuje rezervovať si miesto vopred online.


Chorvátske prístavy našťastie do detailu pokrývajú Osmičky, legendárny sprievodca po kotviskách od Slovinska po Čiernu Horu. Kniha pri prístavoch uvádza aj detailné informácie týkajúce sa bóry. V roku 2021 vyšlo aktualizované vydanie, ktoré počíta aj s klimatickými zmenami, ako sa v regióne prejavujú.

TIP YACHTING.COM: S väčšou vzdialenosťou od pevniny bóra slabne. Občas preto môže byť bezpečnejšie vyplávať ďalej na more ako sa snažiť zakotviť v nedostatočne chránenom prístave. Ani táto stratégia sa ale nezaobíde bez rizík a sami by sme ju volili ako poslednú možnosť. Dajte si s nami opakovanie a prečítajte si články Kotvy a kotvenie od A do Z alebo ako bezpečne zakotviť a Ako zvládnuť búrku na jachte.

Vlny narážajúce do ramena prístavu.

Chránené pred bórou – záveterné ostrovy

Dobre chránená pred bórou je západná Istria, takže napríklad preplavby z Chorvátska do Talianska bývajú bezproblémové. Napriek bóre od pohoria Biokovo nájdete pokojnejšie vody na juhu ostrovov Hvar, Brač, Vis a Šolta. Jednak preto, že už sú ďalej od pevniny, a jednak preto, že bóra tu nebýva taká búrlivá ako napríklad vo Velebitskom prieplave.


V blízkosti Zadaru ponúkajú najlepšie útočisko celkom dobre chránené zátoky pri Ugljane a Pašmane. Zo svojej polohy ďalej do pevniny ťaží aj Dugi opuch. Vďaka slabšej bóre z ústia Neretvy sú relatívne bezpečné aj južné strany ostrovov Lastovo a Mljet, ktoré sú navyše aspoň čiastočne kryté polostrovom Pelješac.

Skrytý záliv pri ostrove Lastovo.

Skrytý záliv pri ostrove Lastovo.

Kde sledovať aktuálne počasie v Chorvátsku? Bóra aj Jugo sa dajú predvídať

Prichádza z čista jasna za pekného slnečného počasia, a na rozdiel od chorvátskeho juga, najčastejšie za vysokého tlaku, kedy je nebo ako vymetené a človek si ani nechce pripustiť, že by sa počasie mohlo pokaziť. Bóru napriek tomu signalizujú veľké biele mračná nad vrcholmi hôr. Veľa môžu napovedať aj izobarické mapy. Ako sme už hovorili, bóra začne na strete tlakovej výšky a tlakovej nižšie.


Najspoľahlivejšie je samozrejme sledovať predpoveď a počúvať miestne rádiové a televízne vysielanie. Na veľkú bóru vás upozorní. Bohužiaľ sa v prielivoch môžete stretnúť s lokálnymi menšími bórami, ktoré sú spôsobené nielen rozdielnym tlakom, ale aj teplotou mora a súše. A pred tými už varovania dostať nemusíte.

Jachta pláva v búrlivom Jadranskom mori neďaleko pobrežia ostrova Korčula.

Pokiaľ ste nadobudli dojem, že pri bóre nie je úplne bezpečné ani plachtenie ani kotvenie, váš inštinkt je správny. Zodpovedne nemôžeme jachting pri takých podmienkach odporučiť ani ostrieľaným morským vlkom. Preto zakončíme jedným kapitánskym múdrom: Keď je na mori bóra, nebuďte tam vy.

PS: Nechceme vás zbytočne strašiť. V sezóne sa málokedy stretnete s bórami, ktoré by neboli zvládnuteľné. Stačí starostlivo sledovať predpoveď. Ale to pri jachtingu platí vždy, no nie?

Ktorou loďou vyrazíte do Chorvátska?

Nie ste si istí výberom? Nie je nič jednoduchšie ako mi zavolať.

FAQ Alebo všetko o bóre