Nebezpečné živočíchy chorvátskych morí i pobrežia

Chystáte sa na plavbu do Chorvátska? Dajte si pozor na tieto morské a suchozemské tvory, ktorých žahnutie alebo uhryznutie dovolenku dosť znepríjemní.

Aj v rajskej záhrade bol had. Prečo by teda božská dovolenková destinácia, ako je Chorvátsko, mala byť výnimkou? Zoznámte sa s najnebezpečnejšími živočíchmi chorvátskych vôd a pobrežia, s ktorými sa počas plavby môžete stretnúť. Zistite, ako rizikoví sú a čo robiť, keď sa vám nepodarí kontaktu s nimi vyhnúť. A pri tej príležitosti sa naučte, ako sa im hovorí v angličtine: po prvé si rozšírite obzory, za druhé bude prípadne lekár rýchlo vedieť čo a ako.

V chorvátskych horách sa darí medveďom, vlkom, rysom alebo diviakom. My sa dnes ale zameriame na živočíchy, ktoré stretnete v mori alebo pri svojich potulkách po slnkom vyhriatom pobreží. Akokoľvek sú poranenia, ktoré vám uštedria, skôr nešťastnou náhodou ako útokom, sú pomerne bolestivé a môžu vám pokaziť dovolenku. Ako také zranenie najlepšie ošetriť? Prípadne ako podobným incidentom predchádzať? Čítajte ďalej.

Ježovky (sea urchins)

Morské ježkovia sa obvykle držia v odľahlejších častiach Stredozemného mora. Práve Chorvátsko je však výnimka. Tunajšie kamienkové pláže plné kamenia sú pre nich ideálnym miestom na uchytenie . Na ježka tu šliapnete pokojne na rušnej Makarskej riviére a stačí zájsť len pár metrov do mora. Bodliny ježovky sú len mierne jedovaté, pôsobia bolesť a začervenanie, ale neotrávia vás. Problematické je, aké sú krehké. V rane sa ľahko zlomí a potom nejdú vytiahnuť.


Ježovky sú hlavným dôvodom, prečo si s letom v Chorvátsku automaticky spojíme topánky do vody . Tie sú celkom dobrou prevenciou aj proti poraneniu od rôznych kameňov schovaných pod hladinou. Ak už na ježovku šliapnete, pokúste sa ju z nohy vytiahnuť bez toho, aby ste zlomili pichliače. Pritom dajte pozor, nech si o ňu nepopicháte ruky. Keď pichliače v nohe zostanú a nedostanete ich von ani pinzetou, stavajte sa v lekárni. Predáva sa tu špeciálny krém (Ihtamol), po ktorom bodlinky vylezú z tela samy.

Morský ježko v rukách. Echinus

Medúzy (jellyfishes)

Prúdy, ktorými sa medúzy nechávajú unášať, ich zanášajú práve do Jadranského mora. A bohužiaľ často k pobrežiu, kde sa vlnami nechávate unášať aj vy. Medúzy sú v vode aj vyplavené na brehu skoro neviditeľné a ich prítomnosť spoznáte, až keď vás žahnú. Žahnutie od medúz je bolestivé, môže spôsobiť dýchacie problémy alebo stratu vedomia. Úmrtnosť a vážne komplikácie sa našťastie vyskytujú veľmi zriedka, ale ani tak nejde o príjemný zážitok. Jemné chápadlá s miliónmi žahavých buniek sa totiž rady lepia na kožu a pri ich odstraňovaní môže dôjsť k zasiahnutiu ďalšej časti pokožky.

Stredomorská medúza (Cotylorhiza tuberculata)

Stredomorská medúza (Cotylorhiza tuberculata)

TIP YACHTING.COM: Medúzam sme sa venovali v samostatnom článku Čo robiť, keď vás požiada medúza , pretože prvá pomoc ide často proti všetkému, čo by človeka napadlo, a je užitočné poznať pár trikov, ktoré len môžeme vyloviť z pamäte, ak by k tomu náhodou došlo.

Ostnatci (weevers)

Ostnatci sú nenápadné ryby, ktoré sa zahrabávajú v piesku a ak sa cítia ohrození, na svoju obranu vztýčia ostne s jedom na chrbtovej plutve. Jed spôsobuje bolesť, opuch av horších prípadoch aj zvracanie, teploty a poruchu srdcového rytmu. Také poranenie nebýva smrteľné, ale rozhodne vám dokáže vziať niekoľko dní a veľa radosti z dovolenky.


Ostnatci na vás sami nezaútočia, ale tiež pred vami neodplavú preč. Zariadi sa skrátka po svojom. Výhodou Chorvátska je prebytok kamienkových pláží, kde sa tieto rybky nemajú kde schovávať. Ale aj tak na nich môžete pri kúpaní a potápaní naraziť. Ostnatci sú ďalším dôvodom, prečo investovať do dobrých kúpacích topánok.

Snovač veľký (Trachinus draco) na piesočnatom morskom dne

Snovač veľký (Trachinus draco)

TIP YACHTING.COM: Aj v Iónskom a Egejskom mori môžete naraziť na pár tvorov, ktorých uhryznutie či žahnutie by vám plavbu a dovolenku dosť znepríjemnilo. Ktorí to sú a ako sa vyvarovať nebezpečenstvu? To sa dozviete v článku: Pozor na týchto nebezpečných obyvateľov gréckych morí .

Žraloky (sharks)

Žralokom urobil zlú reklamu kultový film Čeľuste. Pritom ich útoky sú veľmi zriedkavé a len v pár prípadoch smrteľné. Podľa dostupných dát k poslednému žraločiemu útoku v Chorvátsku, ktorý skončil smrťou, došlo v oblasti Omišu v roku 1974. A posledný nahlásený útok je z roku 2008 z oblasti Visu. Tu je ale potrebné dodať, že potápač mal na opasku uviazané ulovené ryby, ktorých krv žraloka privábila.

Žraloky nemajú ruky a neobvyklé veci vo svojom teritóriu preskúmavajú uhryznutím, preto je bežné, že obete útoku často vykĺznu s „len ochutnávkovým“ kúsancom. A v porovnaní s tým, koľko ľudí sa ročne kúpe a potápa v moriach a oceánoch, je počet interakcií žraloka s človekom doslova zanedbateľný.


Trochu čísel pre zaujímavosť

  • Poznáme okolo 490 druhov žralokov. Najväčšie množstvo smrteľných útokov ale majú na svedomí hlavne 3 druhy – žralok biely, žralok tigrie a žralok belavý (bull shark).
  • Žraloky zabijú ročne okolo 10 ľudí. Oproti tomu napríklad kravy alebo kone ich majú na konte okolo 20 a hrochy dokonca okolo 2 900 obetí.
  • Ročne pritom umrie viac ako 70 miliónov žralokov kvôli svojim plutvám, z ktorých sa varí žraločia polievka.

Je pravda, že v niektorých oblastiach sa čísla trochu dvíhajú, najskôr vplyvom človeka na prirodzené prostredie žralokov. Potrebujete sa naopak viac upokojiť? Potom si prečítajte článok Naučte sa milovať žralokmi a zbavte sa strachu, v ktorom búrame predsudky o nich.

Žralok tigrie

Žralok tigrie

Väčšie nebezpečenstvo číha na súši

Vyhriate chorvátske pobrežie s kamienkami a pemzovými útesmi je dokonalým miestom pre zvieratká, ktoré sú ešte nebezpečnejšie - hady, pavúky a škorpióny. Tí majú nepríjemnú tendenciu zdržiavať sa občas aj v mestách.

Hady (snakes): Zmija rožkatá a tí ďalší

Chorvátsko je domovom asi 15 druhov hadov, väčšinou klasických zmijí, ktoré sú všade po Európe. Len 3 druhy sú jedovaté. Najčastejšie sa tu stretnete so zmijou rožkatou (poznáte ju podľa viditeľných rohov na hlave), zmijí obyčajnú a zmijí menšiu (obe majú výrazný klikyhákový vzorec na chrbte). Zmija jed je dosť jedovatý, ale obvykle ho pri jednom uhryznutí nevypustí toľko, aby človek nevydržal do lekárskej pomoci. Iná je však situácia pre deti alebo miláčikov. Niektorí ľudia môžu mať na jed alergiu, čo väčšinou zistí, až keď ich had uhryzne.


Z prímorských oblastí sa hady najviac nájdu v Dalmácii, kde ich doma zmija rožkatá. Tej tu miestni hovoria poskok a tiež každoročne počítajú so sezónou poskokov, kedy sa hady vyhrievajú blízko ľudských sídiel. Z toho dôvodu tunajšie nemocnice obvykle protijed majú.

Ako sa vyhnúť hadiemu uhryznutiu:

  • Nechoďte vysokou trávou, kde si nevidíte pod nohy. Hady sa tam schovávajú.
  • Keď hada vidíte, veľkým oblúkom sa mu vyhnite. Zastavte sa a dajte mu priestor, aby sa odplazil preč sám.
  • Nepokúšajte sa hady chytať a odstrašiť. Zrejme to budú brať ako útok a zaútočia tiež.
  • Pri výletoch do prírody sa pozerajte okolo seba. Napríklad zmijearožkatá občas odpočíva aj na vetvách stromov.
Jedovatá púštna zmija rožkatá (Vipera ammodytes)

Jedovatá púštna zmija rožkatá (Vipera ammodytes)

Pavúky (spiders) — povestná čierna vdova

Čierna vdova — tak sa v Chorvátsku hovorí zástupcom asi 30 druhov pavúkov. Všetci sú totiž čierni a viac či menej jedovatí. Radi sa zdržujú na teplých miestach, podobne ako neskúsení turisti. Ich jed je koncentrovaný a niektorí jedinci dokážu človeka zabiť. Pokiaľ vás teda uhryzne akýkoľvek pavúk, určite hneď zájdite k doktorovi, aj keby ste sa cítili dobre. Pavúkom sa zase najviac darí v Dalmácii a potom na Istrii.

Škorpióni (Scorpions)

Škorpióni sa radi zdržujú v mestských múroch a na slnečných skaliskách. Podobne ako hady a pavúky, ani oni bez vyprovokovania neútočia. Skôr o nich doslova zakopnete. O škorpiónoch sa hovorí, že čím väčšie sú, tým menej nebezpečný ich jed je. Jedni z najnebezpečnejších škorpiónov sveta sú malinkí ako pavúky a skoro priesvitní. Napriek tomu vám asi nemusíme radiť, aby ste sa v prípade bodnutím hneď obrátili na lekára.

Taliansky škorpión (Euscorpius italicus), sa vyskytuje v jadranskej oblasti Talianska a Chorvátska.

Taliansky škorpión (Euscorpius italicus), sa vyskytuje v jadranskej oblasti Talianska a Chorvátska.

TIP YACHTING.COM: Had, pavúk alebo škorpión sa na jachtu dostanú sotva, ale môžu vám vliezť prípadne do izby, ak zvolíte ubytovanie v hoteli. V takom prípade sa ich nesnažte chytiť alebo zabiť. Požiadajte o pomoc miestnych, ktorí sú na spolužitie s nimi zvyknutí. Každopádne o dôvod viac, prečo stráviť dovolenku výhradne na lodi.

Chorvátsko máme v malíku. Výber lode alebo trasy nie je žiadny problém, ozvite sa.

FAQ O nebezpečných chorvátskych tvoroch