Morské prúdy v Stredozemnom mori

Stredozemné more patrí medzi jachtári k jednej z najobľúbenejších destinácií, kam si vyraziť na lodi zmerať sily s morskými živlami, alebo s ostatnými jachtármi v rámci jednej z mnohých regát, ktoré sa tu organizujú. Či už sa jachtingu venujete voľnočasovo alebo závodne, mali by ste mať základné povedomie o všetkom, čo jazdu ovplyvňuje. To znamená vedieť čítať mraky a predvídať podľa nich počasie, vedieť, aký typ vetra v danej oblasti v rôznych obdobiach veje, a dôležitá je tiež znalosť morských prúdov a ich vplyvu na plavbu. Tie môžu byť ako prekážkou, tak aj príjemným pohonom. Poradíme, ako morské prúdy využiť vo svoj prospech.

Morský prúd je v podstate ohromné množstvo vody, ktoré sa vplyvom najrôznejších faktorov presúva z jednej lokality do druhej. Jedná sa o neustály kolobeh pohybu vodnej masy v oceánoch a moriach, ktorý prebieha vo vertikálnom aj horizontálnom smere. Morské prúdy vznikajú alebo sú ovplyvnené vetrom nad povrchom mora, rozdielnym tlakom vo vode v rôznych hĺbkach, prílivovými a odlivovými silami Mesiaca a Slnka (slapové sily). Ich smer potom určuje rotácia zeme a pravidelne vanúce vetry.

Stredozemné more by sa dalo s trochou zveličenia považovať za veľmi veľké jazero, pretože je zo všetkých strán obklopené pevninou as Atlantickým oceánom ho spája len úzka úžina Gibraltáru. Ak vymenujeme všetky krajiny abecedne, Stredozemné more obmýva brehy Albánska, Alžírska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Egypta, Francúzska, Chorvátska, Talianska, Izraela, Cypru (ostrovný štát), Libanonu, Líbya, Malty (ostrovný štát), Maroka, Grécka, Slovinska, Sýria, Španielska a Turecka. Nie nadarmo sa tiež Stredozemnému moru prezýva most medzi troma kontinentmi a svojou rozlohou zhruba 2 500 km² sa dotýka Afriky, Ázie a Európy.

V Stredozemnom mori sa obvykle nestretnete s extrémne silnými prúdmi a mnohé sú slabé, až zanedbateľné. To je dané predovšetkým vnútrokontinentálnou polohou a podnebím. Vzhľadom na to, že v Stredozemí panuje počas veľkej časti roka horúce alebo mierne počasie, voda sa skôr odparuje. Zníženie hladiny potom vedie k pritekaniu vody vo vrchných vrstvách z Atlantického oceánu a Čierneho mora. Naopak vo väčších hĺbkach, kde je voda slanšia, funguje tento proces opačne — slaná voda prúdi do Atlantického oceánu a Čierneho mora. Prúdy teda môžu mieriť z Atlantiku a Čierneho mora do Stredozemného mora alebo naopak.

Ľahko to poznáte podľa teploty mora. Všeobecne je more v západnej časti studenšie a čerstvejšie a smerom k východu sa otepľuje. Keď je horúco a voda sa odparuje, možno očakávať povrchový prúd smerom do Stredozemného mora a naopak. Prúdy v Stredomorí tak kopírujú tento prítok a odtok, sú usmerňované pobrežím pevniny i ostrovov a najväčší vplyv na ne majú vetry typické pre Stredomorie. Aj úžiny medzi ostrovmi alebo ostrovom a pevninou vedia, podobne ako v prípade vetra, zafungovať ako tryska a prúd podstatným spôsobom posilniť.

Ani príliv a odliv nie sú v Stredozemnom mori príliš silné, aj keď všetko samozrejme záleží na ročnej dobe a vetre, ktorý práve fúka. Za štandardných podmienok sa hladina mora počas odlivu a prílivu mení skôr v rade centimetrov a maximálne zhruba o jeden meter. Existujú samozrejme aj výnimky, kedy príliv spolu so zdvihnutými vlnami hnanými na pobreží od mora dokáže zdvihnúť hladinu pokojne až o 4 metre (typicky pri severnej Korzike alebo Janovskom prielive). Podobne ako pri prúdoch, môžu úžiny a úzke prieplavy umocniť príliv a odliv. V neposlednom rade zohráva svoju úlohu aj ročné obdobie, kedy v zimných mesiacoch je Stredozemné more búrlivejšie, vlny väčšie a prúdy silnejšie.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že určiť teplotu vody nie je žiadna veda. Buď je horúce slnečné počasie a voda je teplá, alebo je zamračené, chladno a voda je studená. V skutočnosti to nie je také jednoduché a na teplotu mora má vplyv niekoľko vecí. Po prvé je teplota daná faktormi, ktoré sa v čase príliš nemenia, ako je reliéf morského dna alebo hĺbka. A potom sú faktory, ktoré sa menia každú chvíľu. Ide hlavne o množstvo slnečného žiarenia, prúdy a zmeny tlaku v rôznych hĺbkach vody (teplotný gradient). Meniaca sa teplota vody potom môže veľa napovedať práve o prúdoch.

Predstavte si situáciu, kedy sa plavíte za krásneho slnečného počasia a zhruba vrchný pol meter vody pod hladinou slnečné lúče prehrievajú. Ďalej ale nedosiahnu, a tak o zhruba o 10 až 20 metrov hlbšie je voda výrazne studenšia (o päť i viac stupňov Celzia). Takéto teplotné rozdiely vedú ku konvekcii, teda k vertikálnemu stúpavému pohybu, ktorý sa snaží vyrovnať alebo znížiť teplotné rozdiely. V tej chvíli vzniká vertikálny prúd.

Všeobecne platí, že na juhu Stredozemného mora prúdi typicky od západu k východu, na severe prúdi od východu k západu a uprostred Stredozemia sa prúdy pohybujú vo víroch, ktoré môžu mať až stovky kilometrov. Jachtár má tak dispozícii tri premenné (slnečné žiarenie, vietor a prúdy), ktoré ovplyvňujú teplotu mora az ktorých sa dajú odhadovať prúdy.

Akokoľvek v Stredozemnom mori nie sú príliš silné prúdy, príprava na plavbu v prúde leží obvykle na bedrách navigátora alebo kapitána. V danej lokalite sa sila a smer prúdu neustále mení, aj keď sa často periodicky opakujú a chovajú sa predvídateľne. To je pre navigátora alebo kapitána dobrá správa, pretože môže prúdy predpovedať na základe podrobných historických záznamov, tabuliek, grafov alebo máp.

Pred vyplávaním sa odporúča spísať si zoznam užitočných dát, ktorý by mal obsahovať informácie o ponore vašej lode, predpokladaný čas prílivu a odlivu, ich výšku, rozsah, rýchlosť a smer. Skontrolujte si, ako sa prúd chová v miestach, kadiaľ vedie vaša trasa — predovšetkým na plytčinách, pri vjazdoch do marín, mysov, ústí riek, piesočných brehov a podobne. Nezabudnite do svojej prípravy zahrnúť aj meteorologickú predpoveď a majte v prípade nepriaznivého počasia vymyslený plán B. Vďaka všetkým týmto informáciám budete schopní správne naplánovať časy odchodu a príchodu do mariny, môžete vďaka priaznivému prúdu skrátiť dobu cesty a vyhnete sa potenciálnemu nebezpečenstvu, ktoré môže prúd a príliv či odliv spôsobiť.

Plavba v prúde má svoje špecifiká a veľmi záleží na tom, kde sa plavíte, aký silný je vietor a aký je jeho smer voči prúdu. V Stredozemnom mori obvykle nebývajú prúdy príliš silné, ale aj tak sa oplatí pred vyplávaním preštudovať si námorné mapy, kde sú zakreslené obvyklé prúdy na vašej trase, a zistiť si podrobnú predpoveď počasia. Základné pravidlo znie, že čím slabší je vietor a menšie vlny, tým viac bude prúd, príliv alebo odliv ovplyvňovať vašu loď. Na vode potom sledujte bóje, zakotvené člny, lámajúce sa vlny alebo ďalšie prekážky, ktoré musia prúd obtekať, aby ste si urobili predstavu, kadiaľ prúdia, či sa niekde nestáčajú a akú má silu. Prúd totiž môže byť váš priateľ aj nepriateľ.

Skutočný vietor, jazdný vietor a zdanlivý vietor

Podľa sily prúdu v pomere k vetru a ich smeru sa totiž odvíja aj nastavenie a trim lode. Celý princíp spočíva v koncepte — skutočný vietor, jazdný vietor a zdanlivý vietor. Skutočný vietor je ten, ktorý zmeriame v statickej pozícii na anemometri. Jazdný vietor je odpor, ktorý mám vzduch kladie pri pohybe (napríklad keď sa v bezvetrí budete pohybovať 30 km/h, jazdný vietor bude 30 km/h). Zdanlivý vietor je kombináciou oboch týchto síl.

Zdanlivý vietor sa vždy stáča viac od prednej časti lode a loď mení rýchlosť podľa kurzu, na ktorý pláva. Pokiaľ k tomu pripočítate vlny, kedy jazda z vrcholu vlny do úbočia medzi vlnami loď doslova nakopne, zmení sa jazdný vietor, a tým pádom aj ten zdanlivý. Toto je dôležitá informácia hlavne pre kapitánov, ktorí používajú autopilota. Ten nezaznamená skutočný vietor, ale iba zdanlivý a snaží sa zmeniť kurz tak, aby fúkal zdanlivý vietor stále z rovnakého smeru. To môže viesť k nepríjemným prekvapivým manévrom, najmä keď plávate na zadný vietor a loď sama od seba odhaľuje.

Ktorou plachetnicou sa vydáte v ústrety vetru, vlnám aj prúdom?