Jugo/Sirocco: Temperamentný chorvátsky vietor

Komu by vadil príjemný teplý vetrík, však? Nenechajte sa ale zmiasť prvým dojmom. Jugo je náladový južný až juhovýchodný vietor, ktorý vám môže v Chorvátsku na mori prichystať poriadne prekvapenie. Inokedy je naopak ako anjelik a poháňa vašu plachetnicu ako podľa učebnice. Čo presne od neho teda môžete čakať a ako sa s tým na mori vysporiadať?

Jugo je teplý a vlhký vietor , ktorý vzniká nad Saharou, a veje z juhu až juhovýchodu cez Stredozemné more do Európy. Spravidla ho sprevádzajú tmavé mraky, búrky plné hromov a bleskov a veľké množstvo zrážok. Na pevninské Chorvátsko prichádza z mora cez ostrovy.

Jugo sa objavuje počas celého roka a môžete sa s ním stretnúť aj v lete (zvlášť v auguste), je to ale pomerne vzácne a jeho sila býva v takom prípade mierna, a veje len pár dní. Oveľa väčšou razanciou pôsobí od jesene do jari. Keď je vo forme, môžete sa pripraviť až na trojtýždňový veterný maratón. V strážení presnej predpovede odporúčame aplikáciu Windy, avšak príchod juga spoznáte aj podľa stúpajúcej teploty a vlhkosti, a naopak klesajúceho tlaku.

Chorváti veria, že vietor môže nielen predpoveď to, či bude pršať, ale aj ovplyvniť vašu náladu, zdravie, chuť a môže vás dokonca motivovať k spáchaniu trestného činu. Vedeli ste, že podľa právneho poriadku bývalej Dubrovníckej republiky (13.–19. storočie) nemohli byť v čase fúkania juga učinené žiadne zásadné rozhodnutia a zločinci, dokonca aj vrahovia, mohli jugo použiť ako prostriedok na obhajobu či zmiernenie svojho trestu (čo sa im často vyplácalo). Jugo vraj môže za depresie, bolesti tela, nevrlosť a bolesti hlavy či migrény. Zrejme to spôsobuje výrazný pokles tlaku, ktorý ho sprevádza. Ostatne dodnes môžete v Dalmácii v hovorovej reči použiť slovo jugo ako synonymum pre zlé alebo nepríjemné, prípadne pre zvláštnu náladu alebo stav mysle.

Jugo má v Chorvátsku hneď niekoľko názvov a môžeme ho rozdeliť na čisto južný a juhovýchodný vietor podľa toho, odkiaľ vanie.

• Juho-široko

Juho s prívlastkom široko ide o juhovýchodný vietor, ktorý môže byť nebezpečný a sprevádza ho onen spomínaný silný dážď. Dosahuje rýchlosť až do 12. stupňa Beauforta, čo je sila orkánu. Stretnete sa pokojne s rýchlosťou cez 60 uzlov.

• Juho-oštro

Kdežto jugo s prívlastkom oštro je vietor južný, ktorý dosahuje rýchlosť do 6. stupňa Beauforta. Na ten narazíte najčastejšie v období od mája do septembra a trvá niekoľko dní. Počasie je pri tomto vetre prekvapivo bezoblačné.

Chorváti hovoria vetra jugo-široko väčšinou len jednoslovne buď jugo alebo široko. Juho-oštro potom najčastejšie len oštro. A práve oštro býva prechodnou fázou medzi jugom a lebičom.

Pod inými názvami je vietor jugo známy aj v ďalších stredozemných štátoch: V Taliansku sa mu hovorí s irocco, a býva zodpovedný za záplavy v Benátkach, v Slovinsku široko , vo Francúzsku marín.

Jugo dokáže byť rovnako nepríjemné a nebezpečné ako bóra, ale jeho výhodou je, že nezačína tak náhle, ale na rozdiel od bóry sa vyvíja a prichádza pomaly — maximálnu silu naberá až druhý a tretí deň, čo je pre jachtárov výhoda, pretože má čas sa pripraviť, prípadne upraviť svoj itinerár. Jugo tiež väčšinou veje konštantne, a nie v nepredvídateľných poryvoch ako Bora, čo pri jeho nižšej sile, umožňuje jachtárom dobrú plavbu s konštantnými vlnami a smerom.

Ako už bolo povedané jugo fúka z mora na pevninu, a tak býva najsilnejší na otvorenom mori, či na nechránenom pobreží, ale pozor si musíte dať aj na veterné kanály medzi ostrovmi. Vlny môžu dosahovať v takom prípade až k piatim metrom, čo dá menej skúseným jachtárom zabrať. Plavba na niektorom z vonkajších otvorených ostrovov ako je Vis, Biševo alebo Lastovo sa napríklad v týchto podmienkach vôbec neodporúča. Zatiaľ čo v úzkych kanáloch chránených ostrovmi alebo uzavretých zátokách ako je Vela Luka, Stari Grad, Mali Lošinj nebývajú vlny nijako veľké, napriek tomu aj tam dosť fúka. V širších prielivoch je potom pravdepodobné, že jugo zoslabne, ale zase sa tu môžu častejšie objavovať nečakané poryvy. Ide napríklad o ostrovy Dugi opuch, Uglijan a Pašman.

Pokiaľ sa sila juga pohybuje okolo 4 stupňov Beufortovej stupnice, využite jeho konštantné vanutie a doprajte si na plachetnici extra svižnú plavbu.

Bohužiaľ áno, v lepšom prípade vás môže trochu zdržať. A nezabudnite vziať do úvahy jeho dozvuky. Raz sme mali požičanú loď v Kremiku, ale nemohli sme vyplávať práve kvôli veľmi silnému jugu. Ďalší deň vietor utíchol, tak sme sa rozhodli vyplávať smer Pakleni. Všetko bolo samozrejme na rozhodnutí kapitána s ohľadom na možnosti posádky. Očakávali sme síce ešte vlny, ale tie, na ktoré sme narazili, zodpovedali 6. stupňu Beauforta, zatiaľ čo vietor bol už veľmi mierny. Aj to sa môže stať, keď je jugo obzvlášť silné.

Vždy je najvhodnejšie kotviť na záveternej strane ostrova. Zároveň musíte byť pripravení aj na možnosť, že sa môže vietor počas noci otočiť. V prípade juga je teda najvhodnejšie vyhľadať kotvisko na západe až severozápade. Každopádne by ste rozhodne mali vynechať južné a juhovýchodné zátoky, ktoré by vás vôbec neochránili, a okrem obavy o loď by ste nedopriali posádke ani veľmi pokojné spanie. Napríklad na Hvare je vhodnejšie kotviť v dobre chránenom Starim Grade ako priamo v meste Hvar, pretože v ňom sa valia vlny z mora priamo do prístavu. Na ostrove Korčula je tiež prístav na západnom pobreží bezpečnejší ako východný prístav, kde fúka jugo zo strany.

Pre lepšie pochopenie si ukážeme jeden príklad. Predpoveď hlási jugo medzi 6. až 7. stupňom Beauforta v poryvoch. Počas noci sa má vietor stočiť na sever, až severozápad. Rozhodne je v takom prípade bezpečnejšie zvoliť prístav s mooringmi, a nie iba kotvu či bójku. Ak sa obávate, že sa počas noci objavia vlny a bojíte sa o loď, skúste o meter viac utiahnuť mooringové laná, a dostať sa tak od móla, ktoré by mohlo spôsobiť prípadne škody na lodi. Zároveň, čím ďalej ste od móla, tým väčšiu hĺbku máte pod loďou. Veľmi účinné sú aj vlnolamy, ktoré sú u väčšiny prístavov, a odráža prípadné vlnobitie.

V Chorvátsku je veľká výhoda, že mnoho miest je tu dobre chránených, a to práve vďaka menším ostrovčekom, ktoré obklopujú tie väčšie. Preto máte vždy na výber, kde sa môžete bezpečne ukryť.

Keď chcete zažiť o niečo väčšie dobrodružstvo, môžete naplánovať dlhšiu preplavbu, napríklad do Grécka a späť. Je jasné, že okrem mora, ktoré bude všade okolo vás (pevnina v nedohľadne), bude záležať hlavne na vetre. Pri plavbe do Grécka sa jugo úplne nehodí, ale práve pri plavbe späť do Chorvátska áno ! Pomôže vám udržať priamy smer a preplávať pokojne nahor smerom do prístavu, ktorý potrebujete. Navyše ušetríte čas nekonečným križovaním.