Grécky vietor meltemi: Ako si s ním počas plavby poradiť

„Severný vietor je krutý“, spieva sa v známej pesničke. A aj keď mal autor v tomto prípade na mysli chladný víchor na Aljaške, silný severný vietor vám môže skomplikovať aj vašu letnú dovolenku na mori. Zvlášť pokiaľ sa chystáte na plavbu po gréckych ostrovoch. Zoznámte sa s meltami, gréckym variantom nepríjemného severného vetra. Prezradíme vám, ako meltemi vzniká, kedy a kde sa s ním môžete stretnúť, a hlavne poradíme na čo si dať pozor, aby ste hladko doplávali do prístavu.

Čo je meltemi?

Meltemi je suchý severný vietor, ktorý sa vyskytuje hlavne v oblasti Egejského mora a vo východnej časti Stredozemného mora, a to od konca mája do konca septembra. Najväčšiu silu má v letných mesiacoch od júna do augusta. To sú tie chvíle, kedy máte na pláži každú chvíľu oči plné piesku a telový peeling zadarmo, nedá sa plávať v mori, a na lodi vás trápia vlny a problémy s kormidlovaním.

Ale pozor, meltemi má aj svoje výhody. Ak ste niekedy zažili Grécko v lete, keď teplota presahuje 40 ° C, musíte uznať, že osviežujúci vietor dokáže váš pobyt urobiť oveľa znesiteľnejším. Meltemi prirodzene ochladzuje rozpálenú krajinu, a uľavuje tak horúco trýzneným miestnym aj turistom. Okrem toho je to mimoriadne vhodný vietor na vodné športy ako windsurfing alebo kiteboarding.

Meltemi poznali už starí Gréci, ale nazývali ho etesios alebo „ročný vietor“, čo znamenalo, že sa každý rok vracia v rovnakom čase. Nie je úplne jasné, či je súčasný názov meltemi odvodený z latinského „mal tempo“ (zlé počasie) alebo naopak z tureckého „meltem“ („ľahký vánok“). Ak by platilo to druhé, bolo by paradoxom, že Gréci tomuto vetru dnes hovoria meltemi, zatiaľ čo turečtina pre neho naopak používa výraz etezyen, odvodený z pôvodného gréckeho slova.

Akú má meltemi silu?

Nenechajte sa zmiasť možnosťou, že slovo meltemi je odvodené z tureckého výrazu pre ľahký vánok. Tento vietor totiž najčastejšie veje silou medzi piatimi až siedmimi stupňami Beauforta, veľmi ľahko sa ale dostane až na stupeň deviaty, čo už znamená poriadnu víchricu. V úžinách medzi ostrovmi môže dokonca výnimočne zosilniť až na jedenásty stupeň, teda viac ako 100 km/h. V takom prípade sa zastavuje lodná prevádzka, a vy musíte svoju loď riadne zaistiť a dúfať, že vietor prejde čo najskôr.

Meltemi je navyše nevypočítateľné, objavuje sa z ničoho nič pri čistom nebi, a preto môže jachtárov nepríjemne prekvapiť. Kľúčové je sledovať predpoveď počasia, nám sa osvedčila aj aplikácia Windy . Všeobecne sa hovorí, že ak je v lete počasie v západnej Európe teplejšie, než je bežne zvykom, potom máte výrazne väčšiu pravdepodobnosť, že sa v Grécku pri plavbe s meltami stretnete. Pokiaľ je ale v západnej Európe chladnejšie leto s množstvom zrážok, bude vaša plavba v Egejskom mori pokojnejšia.

Ak vás meltemi na ceste prekvapí, je určite dobré vedieť, že počas dňa máva rôznu silu. Ráno je meltemi naozaj len mierny vietor, ktorý fúka rýchlosťou približne 11 – 16 uzlov. V priebehu dňa zosilňuje až na 22–27 uzlov. Popoludní a večer býva vietor najsilnejší a trochu sa tíši opäť až v noci. Každopádne silové možnosti meltemi sú neobmedzené, preto sa niekedy stane, že fúka aj rýchlosťou okolo päťdesiatich uzlov, čo zodpovedá spomínanému desiatemu a vyššiemu stupňu Beauforta.

Beaufortova stupnica

Keďže sme už spomenuli uzly aj stupne Beauforta, radšej si pripomenieme, čo presne od daného stupňa vetra môžeme čakať. Túto stupnicu musí poznať každý kapitán naspamäť , pretože vďaka nej sa môže rozhodnúť, kedy vyplávať a kedy nie, pretože by plavba bola nebezpečná či nad silu posádky.

Keďže kapitán nesie za posádku zodpovednosť, malo by sa jeho rozhodnutie považovať za sväté a každý by ho mal rešpektovať. Snáď pri každej plavbe ale zaznie ono známe „…ale no tak, kapitán, to dáme…“. A práve v takej chvíli môže táto stručná tabuľka poslúžiť ako ukážka pre posádku, ktorej sa môžete opýtať, či by naozaj chcela plávať v trieštivých vlnách a so silným protivetrom.

Kde sa s meltami stretneme?

Meltemi sa objavuje najmä v Egejskom mori. Najsilnejšia je na Kykladoch, severných Sporádach a na Dodekanézii. V okolí Kyklad dosahuje bežne siedmy až ôsmy stupeň Beauforta. Ak sa vytvorí tlaková výška nad Peloponézom, Iónskymi ostrovmi alebo nad Albánskom, a spojí sa s tlakovou nižšou zo severovýchodu, stane sa z neho veľmi nepríjemný a nebezpečný spoločník. V takom prípade nevyplávajú nielen plachetnice a malé lode, ale dokonca ani veľké trajekty.

Všeobecne meltemi prúdia zo severu, ale stretneme sa aj s jeho severozápadným či severovýchodným prúdením – jeho smer totiž stáča a ovplyvňujú desiatky ostrovov či výbežkov v Egejskom mori, do ktorých vietor naráža. V severnej časti Egejského mora pri Dardanele fúka od severu až severovýchodu, v centrálnej časti Egeja vanie od severu až severozápadu, a na juhu je väčšinou severozápadná.

Na súši sa s meltami stretnete najmä východnom pobreží Grécka alebo na gréckych ostrovoch. Vďaka ich členitosti sa môže pokojne stať, že zatiaľ čo na jednej pláži fúka neznesiteľný vietor, o pár stoviek metrov ďalej, na záveternej strane, panuje bezvetrie. To je potom potrebné využiť najmä pri kotvení.

Čo robiť, keď meltemi fúka?

Meltemi vás môže uväzniť na jedno popoludnie, ale niekedy vanie bez prestávky pokojne celý týždeň. V takom prípade je veľmi dôležité zvoliť správne kotvisko v súlade s dobrou námornou praxou a pravidlami bezpečného kotvenia, aby bola zaistená bezpečnosť lode a pokojný spánok celej posádky.

Pokiaľ sa blíži zlé počasie a silný vietor, mal by každý kapitán vyhľadať bezpečné kotvisko na záveternej strane ostrova. Pri kotvení musíte myslieť nielen na silu vetra, ale aj na to, čo tento vietor urobí s morom  (tzv. swell – swell je séria niekoľkých vĺn v pravidelných intervaloch, ktoré vznikajú v oceáne. Tieto série sa pohybujú s určitou frekvenciou smerom k pobrežiu, kde sa nadvihnú o plytké dno alebo inú prekážku a začnú sa lámať; vhodný swell vyhľadávajú napríklad surferi, pozn. redakcie ). Keď vietor rozvlní more k dvojmetrovým aj väčším vlnám, a vaša zátoka nebude plne chránená, je pravdepodobné, že aj u vás bude more dosť v pohybe, a kotvenie sa stane nepohodlné, dosť možno aj nebezpečné. O pokojnom spaní potom nemôže byť ani reč. Myslite na to, že keď okolo vás bude vyčíňať vlnobitie, malý skalný reliéf v závetrí vás neochráni.

Každý kapitán by sa mal vyvarovať tomu, že sa nedostane do bezpečného záveterného kotviska! V opačnom prípade nezostáva, než sa modliť a pokúsiť sa maximálne ochrániť loď aj posádku vďaka fendrom a správnemu uviazaniu lode. Bohužiaľ sa často stáva, že sa lode zničí práve takto v prístave.

Pokiaľ veje meltemi a vy napriek tomu vyplávate z kotviska, musíte s týmto faktorom dopredu počítať a celý manéver si veľmi dobre rozmyslieť a naplánovať, aby sa posádka vyvarovala nepríjemným skúsenostiam s odretými bokmi lodí, namotanými mooringovými lanami a podobnými radosťami.

Ako plachtiť, keď fúka meltami?

Pred každou plavbou by si jachtár mal najskôr zistiť podrobnú predpoveď počasia – predovšetkým aký bude fúkať vietor. Jedine správna a starostlivá príprava môže zaistiť, aby plavba bola príjemná, a nezmenila sa v boj o život. Ak máte posádku ostrieľaných morských vlkov, potom vás bežne silných meltov najskôr trápiť nebude, ale v prípade, že ste ešte nenabrali dosť skúseností, rozhodne si musíte najskôr s čistou hlavou povedať, čo ste ako kapitán a posádka schopní bezpečne zvládnuť.

Keď totiž meltemi naberá na sile, Egejské more sa poriadne rozvlní, a už len kúpanie na náveternej pláži sa občas stáva vyložene adrenalínovým zážitkom. Na otvorenom mori majú vlny logicky vždy väčší priestor na to, aby vyrástli do výšky. A práve vlny sú pri meltemi veľmi nepríjemné a zradné . Akonáhle vietor zosilní najmä vďaka spojeniu tlakovej nižšie a vyššie, môžu vlny dosahovať v priemere aj štvormetrové výšky, a to už určite dokáže vyviesť z miery aj skúseného jachtára.

S meltami treba počítať aj pri riadení a navigácii. Ak chcete plávať na juh, možno to pri miernejšom meltemi celkom ľahko. Pokiaľ vám ani posádke nebudú vadiť vlny, poplávate na príjemný zadobočný vietor, as meltami v chrbte tak môžete dokonca doraziť do svojej destinácie s predstihom.

Keď sa ale budete chcieť vrátiť späť na sever, nastáva problém, ktorý by začínajúceho jachtára mohol celkom potrápiť, pretože v tomto smere budete musieť nekonečne križovať proti vetru. Pravdou ale je, že križovanie proti vetru by nemal v žiadnom smere podceniť ani ostrieľaný kapitán. Všeobecne pokiaľ nemáte dosť skúseností, zvážte si na prvú časť plavby najať skúseného kapitána , ktorý vás v jachtení počas meltemi zaškolí. Získate tak viac skúseností aj istotu.

Kadiaľ sa meltemi vyhnúť?

Plavba pri silnejšom meltemi vyžaduje skúsené vedenie plavidla. Pokiaľ v dobe vašej dovolenky hlási predpoveď silnejší meltemi, a to najmä pri Kykladoch, rozhodne odporúčame zvážiť naplánovanie plavby a zmeniť itinerár. Napríklad pri plavbe z Atén skúste miesto vetrom ohrozených Kyklad ostrovy v Saronskom zálive - Hydru, Slaminu, Aiginu alebo Poros. Tie sú napokon pre jachtárov začiatočníkov ideálne aj ako prestup z jachtenia v Chorvátsku k novým výzvam. Nájdete tu pokojné more, antické pamiatky aj skvelé taverny. Pri plavbe z ostrova Mykonos je možné nájsť alternatívnu cestu na malé Kyklady, ostrovy Irakleia, Schoinousa a Koufonissia, kde vás čaká krásne tyrkysové more.

Vždy tiež počítajte s včasným návratom do charterovej spoločnosti , pretože návrat na sever proti silnému vetru vás citeľne spomalí. A to aj keď použijete „nafting“ – čiže plachtenie na motor. Zároveň nezabudnite, že genoa alebo kosatka vám často zaistia lepšiu stabilitu vo vlnách.

Ak vyrazíte na Egejské more v čase, keď meltemi panuje, takmer určite sa s ním stretnete. O jeho sile, rovnako ako u iných vetrov, rozhodujú situácie, ktoré sa menia každú chvíľu. Pokiaľ bude meltemi mierne, plachtiť by sa vám na neho za štandardných podmienok malo dobre, ale pre pokojnú rodinnú dovolenku s deťom aj by sme napriek tomu odporučili zvoliť západnú časť Grécka v Iónskom mori, kde si užijete klasickú grécku dovolenku plnú krásnych kostolíkov, olivovníkov, tyrkysového mora a skvelé kuchyne.