ShapeArtboard 1 copy 3GroupCombined ShapeFill 9icon-phoneGroupicon-boatGroupicon-callArtboard 2Groupicon-doneArtboard 1Zindulka-USP 34
+421 220 812 545
+421 220 812 545
+421 220 812 545
+421 220 812 545

Úrazy a zranenia na jachte – tipy, ako ich efektívne riešiť a ako na prvú pomoc

Ako si poradiť s úrazmi na jachte? Ktoré úrazy a zranenia nám hrozia a v čom je prvá pomoc na jachte špecifická?
Ako si poradiť s úrazmi na jachte? Ktoré úrazy a zranenia nám hrozia a v čom je prvá pomoc na jachte špecifická?
Dovolenka na jachte je vždy jedinečným zážitkom. Ako však na lodi vyriešiť aj menej príjemné okamihy a ako poskytnúť prvú pomoc?

Prvú pomoc musí často poskytnúť kapitán – do prístavu a k lekárskej pomoci je ďaleko, takže sa oplatí byť pripravený. V prvej časti nášho seriálu sme sa venovali ochoreniam na lodi a ich riešeniam, dnes sa zameriame na úrazy a zranenia.

Pripravili sme pre vás tipy a rady, ako ich efektívne zvládnuť, a tiež niekoľko zásad, ktoré stojí za to dodržať. Prvá pomoc na jachte sa potom dá zvládnuť lepšie.
Prvú pomoc musí často poskytnúť kapitán a je teda dobré byť na takúto situáciu pripravený Prvú pomoc musí často poskytnúť kapitán a je teda dobré byť na takúto situáciu pripravený

S akými zraneniami sa môžeme na lodi najčastejšie stretnúť a ako ich riešiť?

Zranenie spôsobené morskými živočíchmi

K väčšine takýchto zranení dochádza z neopatrnosti alebo neznalosti. Dobrá správa je, že žiadny morský živočích nepovažuje človeka za prirodzenú korisť, a preto neútočí, pokiaľ sa necíti ohrozený alebo kým sa ho nedotkneme.
 
Poranenie „morským ježkom“ (ježovkou) je asi najčastejším zranením tohto druhu. Našťastie patrí medzi tie menej závažné. Ako vyriešiť takéto zranenie a aké ďalšie nástrahy v mori číhajú?


Popŕhlenia a poranenia

Tieto zranenia spôsobujú ostne a napríklad chápadla medúz, na ktorých sú drobné ostne a pŕhlivé bunky (nematocyty) vypúšťajúce jed. Vážnejšie poranenie, ktoré už vyžaduje rýchle ošetrenie lekárom a môže spôsobiť trvalé následky, nám spôsobí kontakt s krídlovcom ohnivým, skorpénou alebo synancejou.
 
V exotickejších krajinách môžete naraziť aj na najjedovatejšie druhy medúz alebo homolicu. Následky takéhoto stretnutia môžu byť potom fatálne alebo dlhotrvajúce.
Pri popŕhlení medúzou je nutné zabrániť ďalšiemu šíreniu toxínu Pri popŕhlení medúzou je nutné zabrániť ďalšiemu šíreniu toxínu
  • Príznaky

Pri kontakte sa objaví svrbenie, silné pálenie, brnenie, niekedy bolesť, vyrážky alebo opuch. Môže sa pridať aj nevoľnosť, zvracanie a únava či malátnosť. V prípade stretnutia s najjedovatejšími druhmi sa môže objaviť aj veľmi vážna reakcia až paralýza centrálneho nervového systému – veľmi silná bolesť, problémy s dýchaním, problémy s prehĺtaním, vrátane možnosti zástavy dychu a bezvedomia.
 
  • Prvá pomoc pri popŕhlení alebo poranení ostňami

Dôležité je zabrániť ďalšiemu šíreniu toxínu, ktorý sa usadil v tele. Môžeme sa pokúsiť ho mechanicky zotrieť (žiletkou alebo napríklad kreditnou kartou). Časti živočíchov (chápadlá, pichliače atď.) skúsime odstrániť pinzetou. Postihnuté miesto opláchneme slanou vodou alebo alkoholovým roztokom.
 
Toxín je bielkovina a je potrebné ju narušiť, denaturovať (zbaviť prirodzených vlastností), aby prestala plniť svoju funkciu, čiže prestala naďalej toxikovať postihnuté miesto. Pomôže horúci oplach – taký horúci, aký postihnutý znesie (pozor na oparenie), kyslý oplach – napríklad octom, alebo zohriať fénom. Podať môžeme tiež anestetiká proti bolesti, antihistaminika, prípadne lokálne ošetriť masťou typu Fenistil a dezinfekciou.
 
Pozor na sladkú vodu – pokiaľ ju použijete, môže dôjsť k ďalšiemu uvoľneniu toxínu.
 
V prípade vážnej a prudkej reakcie s možnosťou zástavy dychu je samozrejme nutné začať kardiopulmonálnu resuscitáciu a dostať zraneného čo najskôr k lekárovi.
Najčastejšie dochádza k poraneniu ježovkou („morským ježkom“) Najčastejšie dochádza k poraneniu ježovkou („morským ježkom“)
  • Prevencia

Nechcenému kontaktu môžeme predísť používaním tenkého neoprénu alebo lycrového trička či obleku na šnorchlovanie. Najlepšou prevenciou je nedotýkať sa žiadnych živočíchov v mori a kochať sa nimi v ich prirodzenom prostredí.
 
Vypláca sa byť pozorný – niektoré druhy jedovatých živočíchov sú ostrieľaní „kamuflážnici“ a majú dokonalú schopnosť splynúť s okolím. Napríklad synanceja vyzerá úplne ako skala, na ktorej odpočíva, niet sa čo čudovať, že v angličtine sa jej hovorí „stonefish“ (skalová ryba).
Synanceja má dokonalú schopnosť splynúť s okolím Synanceja má dokonalú schopnosť splynúť s okolím

Pohryzenie rybami alebo morskými živočíchmi

Ako už bolo povedané, žiadny zo živočíchov neútočí bezdôvodne, ale pohryzenie barakudou alebo murénou si môžeme vykoledovať, pokiaľ narušíme ich teritórium, alebo sa snažíme rybu vyprovokovať – dotkneme sa jej, ťaháme ju atď.
 
  • Prvá pomoc pri pohryznutí rybou

Pri takomto zranení postupujeme bežným spôsobom – očistenie, dezinfekcia a krytie rany.

 

Menšie úrazy a zranenia 

Úrazy pri šnorchlovaní (vtlačený či pretrhnutý bubienok atď.)

Keď pri šnorchlovaní alebo potápaní sa ku kotve nevyrovnáte včas tlak, môže dôjsť k poškodeniu bubienka. Pri pretrhnutí bubienku sa môže objaviť závrat alebo až zvracanie, čo je pod vodou nebezpečná situácia. Poškodenie následne môže spôsobiť trvalé pískanie v ušiach alebo dokonca stratu v sluchu.  
 
  • Prevencia

Tlak vyrovnajte vždy včas a nesnažte sa o vyrovnanie cez bolesť. Najčastejšou a najjednoduchšou metódou je Valsalvov manéver (keď jemne fúknete do zablokovaného nosa). Často stačí len prehltnúť alebo pohnúť čeľusťami zo strany na stranu.
Pri šnorchlovaní vyrovnávajte včas tlak Pri šnorchlovaní vyrovnávajte včas tlak

Menšie úrazy, odreniny, zranenia

Na lodi nie je o menšie zranenia a odreniny nikdy núdza. V prípade menších odrenín je dobré zabrániť stálemu prístupu slanej vody a ďalšiemu mechanickému poškodzovaniu, ktorému sa pri plavbe len ťažko zamedzuje úplne. Rana sa potom totiž horšie hojí a môže dôjsť k zápalu alebo „zapuzdreniu“.
 
  • Prvá pomoc pri malom poranení

Je vhodné miesto dezinfikovať (Betadine, jódový roztok, peroxid vodíku H2O2), prípadne kryť obväzom alebo náplasťou. Na ošetrenie sa výborne hodí tiež známy zelený roztok Solutio Novikov, ktorý vytvorí vodovzdorný film.
Drobné poranenie dezinfikujte Drobné poranenie dezinfikujte

Vážne úrazy

Úraz hlavy

Úraz hlavy patrí medzi vážnejšie zranenia a obyčajne si vyžaduje lekársku pomoc. Ako ho spoznáme?
 
  • Príznaky

Pri otrase mozgu sa objaví zmätenosť, strata pamäti, nevoľnosť až zvracanie, krátke bezvedomie a bolesť hlavy. Pri závažnejších úrazoch sa pridáva spavosť až bezvedomie. Pri zlomenine lebky sa môže pridať vytekanie mozgomiešneho moku z ucha alebo nosa.
 
  • Prvá pomoc pri úraze hlavy

V prípade úrazu hlavy nemá záchranca veľa možností a dôležité je, aby postihnutému čo najrýchlejšie zabezpečil odbornú pomoc. V prípade ľahšieho otrasu mozgu pomôže poloha v polosede v tieni alebo šere, prípadne podanie liekov proti bolesti. Pri závažnejších úrazoch stabilizovaná poloha. Pri úraze hlavy môže dôjsť aj k poraneniu krčnej chrbtice, preto pri pomoci postupujte opatrne.
V prípade závažnějších úrazov hlavy je dôležité zabezpečiť odbornú pomoc V prípade závažnějších úrazov hlavy je dôležité zabezpečiť odbornú pomoc

Skok do vody a poranenie chrbtice

Pád na lodi, prudký náraz alebo neopatrný skok do vody môže viesť aj k závažnejšiemu zraneniu chrbtice, pričom v prípade poškodenia prvých 5 stavcov sa môže objaviť zástava dychu.
 
  • Prvá pomoc pri poranení chrbtice

Pri podozrení na poranenie chrbtice s postihnutým ideálne nemanipulujte a počkajte na pomoc. Pokiaľ je nutné s ním manipulovať, snažte sa to robiť veľmi šetrne a v dostočnom počte záchrancov. Položte ho na pevnú podložku a dostatočne stabilizujte. Chráňte ho pred prehriatím alebo prechladnutím (aj keď sa to nezdá, dochádza k veľkej strate tepla).

Ak pacient nedýcha, začnite s resuscitáciou v polohe na chrbte – v tomto prípade má zaistenie životných funkcií prednosť.
K úrazu môže dôjsť aj pri neopatrnom skoku do vody K úrazu môže dôjsť aj pri neopatrnom skoku do vody

Zlomeniny

Zlomeninou alebo vykĺbením môžu skončiť rôzne pády alebo pošmyknutia na lodi. Okrem klasickej zlomeniny môže dôjsť aj k vážnejšej otvorenej zlomenine alebo komplikovanej zlomenine čeluste či panvy.
 
  • Príznaky

Zlomenina sa môže prejaviť bolesťou, modrinou, jasnou zmenou tvaru končatiny, praskaním a neprirodzenou ohybnosťou. Komplikované alebo otvorené zlomeniny môže sprevádzať poranenie ciev a krvácanie. Vážne je najmä poranenie panvy, kde môže dôjsť aj k veľkej strate krvi.
 
  • Prvá pomoc pri zlomenine

Prioritou je vždy dokonalá fixácia končatiny, pričom nutné je fixovať vždy dva najbližšie kĺby. Pri otvorenej zlomenine je nutné tiež ošetriť a dezinfikovať ranu. Postihnutému pomôžeme nájsť pohodlnú polohu a podáme lieky proti bolesti, prípadne končatinu chladíme.
Pri zlomenine je nutné fixovať vždy dva najbližšie kĺby Pri zlomenine je nutné fixovať vždy dva najbližšie kĺby

Krvácanie

Pri krvácaní nie je podstatné riešiť, či postihnutý krváca zo žily alebo tepny – ak je krvácanie masívne, v prvom rade ho treba zastaviť. Ako najlepšie zastaviť krvácanie?
 
  • Prvá pomoc pri krvácaní

  1. Vloženie prstov do rany. Základná a najrýchlejšia technika zastavenia masívneho krvácania. Ideálne je stlačiť priamo cievu. Najlepšie je, ak si ranu môže postihnutý držať sám a vám sa uvoľnia ruky na ďalšiu pomoc.
  2. Tlakový obväz, ideálne v mieste rany. Ako vytvoriť tlakový obväz? Ako tlakovú vrstvu použite celý samostatný obväz a položte ho priamo na ranu. Ďalší obväz omotávajte a vytvárajte tlak (zosilnite ho prekrížením v mieste prvého obväzu). Je nutné zakryť celý prvý obvaz aj po stranách. Pokiaľ krv stále presakuje, priložte rovnakým spôsobom ďalšiu vrstvu. Pri pri prekrvácaní obväzu neodstraňujte najspodnejšiu vrstvu, tú nechajte na rane (aby sa znovu neotvorila), eventuálne len doplňte krytie a ranu znovu previažte.
  3. Škrtidlo. V prípade, že krv presakuje aj cez 2 vrstvy tlakového obväzu, prichádza na radu škrtidlo. Ide ale skutočne o krajné riešenie! Škrtidlo na končatiny sa používa len u devastujúcich poraneniach, inak toto riešenie nie je dlhodobo možné, pretože hrozí strata časti končatiny.
  4. Pri masívnom krvácaní voľte autotransfúznu polohu (so zdvihnutými končatinami). Postihnutú časť zdvihnite „čo najvyššie“, takto sa zníži tlak v danej časti tela.
Prvá pomoc pri krvácaní je tlakový obväz Prvá pomoc pri krvácaní je tlakový obväz

Topenie sa

Keď sa niekto topí, najpodstatnejšie je dbať na bezpečnosť záchrancu. Topiaci sa dokáže vyvinúť ohromnú silu a stiahnuť záchrancu pod hladinu. Znie to kruto, ale pokiaľ je topiaci sa v šoku a aktívny, je dobré zostať v bezpečnej vzdialenosti a „počkať“
 
  • Prvá pomoc

Keď sa niekto topí, ale je pasívny, odtiahnite ho na breh alebo na loď a pokiaľ nedýcha (nedýcha normálne), začnite s resuscitáciou. U ľudí, ktorí sa topili, je vhodné začať resuscitáciu 5 vdychmi. Každého, kto sa topil, je potrebné sledovať, aj po tom, čo už sa cíti byť v poriadku.

Môže totiž nastať tzv. sekundárne topenie sa. Tento problém hrozí najmä, keď sa človek topil v slanej vode, ktorá potom „priťahuje“ vodu naspäť do pľúc a môže dôjsť k opuchu (edému) pľúc. Preto sa odporúča nechať každého, kto sa topil, vyšetriť lekárom.
Keď sa niekto topí, je nutné dbať hlavne na bezpečnosť záchrancu Keď sa niekto topí, je nutné dbať hlavne na bezpečnosť záchrancu

Ďalšie úrazy a zranenia

Úraz oka, cudzie teleso v oku

Na lodi môže relatívne ľahko dôjsť k vniku cudzieho telesa (trieska, úlomok…), k rozleptaniu alebo mechanickému poraneniu oka.
 
  • Prvá pomoc

Cudzie teleso v oku sa môžete pokúsiť odstrániť napr. Koncom vreckovky, ale pokiaľ to nejde, nesnažte sa o to za každú cenu. Hrozí hlbšie vnorenie telesa alebo poškodenie rohovky. Pomôcť môže aj výplach oka (bórová voda, framykoinová masť na noc) a krytie mäkkým obväzom.
 
Pri rozleptaní vyplachujte pod tečúcou vodou 20 minút tak, aby odtekajúca voda tiekla po čo najmenšej ploche a nedošlo ku kontaminácii ďalších častí oka. V prípade vážnejších zranení je nutné, aby oko následne vyšetril lekár.
 
  • Prevencia

Pri opravách na lodi alebo napríklad pri manipulácii so svetlicami buďte opatrní. Oko si môžete chrániť okuliarmi s priehľadnými sklami.
Pri zranení oka môže pomôcť výplach Pri zranení oka môže pomôcť výplach

Popáleniny

Na posúdenie závažnosti popálenín a rozhodnutie o spôsobe ich ošetrenia je kľúčové zhodnotiť ich hĺbku (stupeň) a rozsah.
 
  • Príznaky

Podľa hĺbky a zasiahnutia tkanív rozlišujeme popáleniny na trojstupňovej škále:
  1. stupeň: sčervenanie, bolesť
  2. stupeň: pľuzgiere
  3. stupeň: poškodenie hlbších štruktúr až zuhoľnatenie
 
Popáleniny sa spravidla ešte prehĺbia a svoju definitívnu podobu majú približne na tretí deň.
Závažnosť je daná tiež rozsahom popálenin. Život ohrozujúce popáleniny sú na 10 až 15 % tela u dopselého, u dieťaťa už na 3 až 5 %. Pre predstavu: 1 % zodpovedá zhruba dlani postihnutého vrátane prstov a celá paža predstavuje asi 9 %.
 
  • Prvá pomoc v prípade popálenín

Popálenina má stále veľmi vysokú teplotu, preto je dobré okamžité chladenie, ktoré zabráni ďalšiemu prehlbovania popálenia zvyškovým teplom.  
 
Ľahšie popáleniny môžeme ošetriť panthenolom, tie hlbšie dezinfikovať a sterilne prekryť. Podať môžeme aj analgetiká. Pľuzgiere neprestrihávajte, pokiaľ je v rane priškvarené oblečenie, nesnažte sa ho strhnúť.
Ľahké popáleniny ochladzujte a ošetrite panthenolom Ľahké popáleniny ochladzujte a ošetrite panthenolom

Ako na kardiopulmonálnu resuscitáciu (KPR)

Pri vážnejších stavoch môže byť nutné začať s kardiopulmonálnou resuscitáciou (KPR).
Začnite s ňou vždy, keď zranený nedýcha alebo nedýcha normálne (napr. lapá po dychu, chrčí, dýcha nepravidelne).
 
Ako na vyšetrenie dychu? Položte postihnutého na chrbát a zakloňte mu hlavu. Najlepšie sa vám to podarí, keď zatlačíte jeho čelo a „ťaháte“ ho za bradu. Tým zaistíte aj uvoľnenie dýchacích ciest. Nikdy hlavu nepokladajte. Takto najlepšie zistíte, či postihnutý dýcha normálne alebo nie a či je potrebné resuscitáciu robiť. Ak nedýcha normálne, začnite resuscitovať.
 
  • Správne miesto pre masáž srdca je stred hrudníku (uprostred medzi prsnými bradavkami, na spodnej časti hrudnej kosti, hrudník odkryte, nech lepšie identifikujete správne miesto)
  • Hĺbka stlačenia hrudníku u dospelého je ideálne okolo 5 cm, ale nie viac ako 6 cm.
  • Rýchlosť masáže srdca udržujte medzi 100 až 120 stlačeniami za minútu (pokiaľ si nie ste istý, môžete orientačne počítať dve stlačenia za sekundu).
  • Neprestávajte a nerobte prestávky, striedajte sa (masáž srdca je vysiľujúca).
Správne miesto pre masáž srdca je stred hrudníku Správne miesto pre masáž srdca je stred hrudníku
Skúsený a školený záchranca môže po 30 stlačeniach urobiť 2 vdychy (u detí po 15 stlačeniach), ak však nemáte skúsenosti, sústreďte sa len na masáž srdca a dýchanie vynechajte.
 
Masáž srdca môže zachrániť život a zvládne ju každý, ale lepšie sa budete cítiť, ak si ju vopred precvičíte na kurze alebo prednáške.


Zásady prvej pomoci nielen na lodi

Bezpečnosť záchrancu a ostatných je vždy na prvom mieste – najskôr je nutné zhodnotiť riziká pre záchrancu a pre bezpečnosť lode. Pri poskytovaní prvej pomoci nám pomôže niekoľko jednoduchých zásad:
 
  • Dôležité je nezmätkovať, upokojiť seba a ostatných, len v pokoji môžeme zranenému skutočne pomôcť
  • Najskôr zaistite bezpečnosť plavby – poverte niekoho starostlivosťou o loď a okolie a potom riešte postihnutého
  • Upokojte zraneného, snažte sa zabrániť jeho stresu
  • Voľte vždy jednoduché a efektívne riešenia
  • Na lodi majte dobre vybavenú lekárničku, o ktorej vie celá posádka
  • Absolvujte kurz prvej pomoc, najlepšie zážitkovou formou – prvá pomoc bude potom „hračka“
  • V prípade závažných udalostí smerujte čo najskôr k definitívnemu ošetreniu. To znamená neváhajte prerušiť plavbu alebo zavolať pomoc a to radšej skôr ako neskoro.
 
Chcete byť na prvú pomoc lepšie pripravení? Príďte k nám na unikátnu prednášku plnú praktických ukážok. Vyskúšajte si aj šitie a samozrejme resuscitáciu na figuríne. Prednáškou  Prvá pomoc na jachte vás prevedie skúsený kapitán a lekár MUDr. Vojta Vajdík.