ShapeArtboard 1 copy 3GroupCombined ShapeFill 9icon-phoneGroupicon-boatGroupicon-callArtboard 2Groupicon-doneArtboard 1Zindulka-USP 34
+421 220 812 545
+421 220 812 545
+421 220 812 545
+421 220 812 545

S jachtou v ľadovom zajatí

Napínavú cestu v drsnom ľadovom zovretí popisuje Jirka Zindulka. Prečo uviazol medzi kryhami a vydržala jeho oceľová loď nápor mohutných kusov ľadu?
Napínavú cestu v drsnom ľadovom zovretí popisuje Jirka Zindulka. Prečo uviazol medzi kryhami a vydržala jeho oceľová loď nápor mohutných kusov ľadu?
Pri plánovaní trasy plavby ďaleko na sever by sa človek nemal riadiť len svojimi túžbami, ale predovšetkým tým, čo je v danom období a v danej oblasti možné. V teple domova mi nad mapami ani nenapadlo, že by sme sa do grónskeho Scoresby Sundu nemuseli na konci júna vôbec dostať.
V arktickej plavebnej príručke sa síce jasne píše, že prvá loď môže do Scoresby Sundu vplávať najskôr na konci júla a posledná najneskôr na konci augusta, ale ja som si ju plánoval prečítať až v priebehu plavby, kedy by som na to mal dostatok času.
 
A tak mi prišlo ako celkom dobrý nápad, keď mi v polovici mája zavolal jeden člen posádky Radim (účastník niekoľkých predchádzajúcich náročných plavieb), že by sa k nám pridal práve v Scoresby Sunde. Keďže to však začalo byť zaväzujúce, začal som pátrať, aký je stav ľadu okolo východného pobrežia Grónska a zistil som, že všetko je ešte kompletne zamrznuté.



Vyplávame do nepriechodného ľadu?

Zavolal som Radimovi a oznámil mu naše takmer nulové vyhliadky na pristátie v Scoresby Sunde. Tiež som mu však povedal, že sa o to určite pokúsime. Zo žartu som mu poradil, aby si skúsil objednať vrtuľník a nechal sa vysadiť na konci ľadového poľa. Tam by sme na neho počkali a naložili ho na palubu. Ešte som dodal, nech si požičia pušku, ak by stretol ľadových medveďov skôr než nás.
 
Vôbec som však nerátal s tým, že by Radim takú hlúposť vôbec zvažoval. Ale Radim je muž činu a začal zháňať potrebné informácie. Zistil, že na ľadovú bariéru ho síce nedovezie nikto, ale pušku mu požičajú. Tak sme sa dohodli.
 
My sa skúsime do Scoresby Sundu doplaviť, aj keď to pravdepodobne nepôjde, a Radim tam priletí, ale nebude sa na nás hnevať, ak tam nedorazíme.
 
Pred vyplávaním z ostrova Jan Mayen sme si na meteorologickej stanici vyžiadali mapu s aktuálnym stavom ľadových polí okolo Grónska. Zistili sme, že siahajú 120 míľ do mora, a bolo jasné, že sa nerozpustia ani náhodou.
 
Zavolali sme teda Radimovi, nech tam neletí. Radim však už vedel, že Sund je kompletne zamrznutý, a tak zmenil plán. Rozhodol sa, že si v Grónsku na pár dní prenajme psie záprahy. Samozrejme, s puškou na obranu proti medveďom. A do Grónska odletel.
 
My sme sa tiež držali plánu a zo západného pobrežia Jan Mayenu sme sa vydali smerom ku grónskym ľadovým poliam. Bolo to asi 150 míľ priamo na západ. A keďže fúkal JZ vietor a my sme sa aj tak iným smerom plaviť nemohli, vydali sme sa tam.
 
Ja som si zatiaľ preštudoval všetko, čo som o plavbe v ľade našiel a zistil som, že v ľade sa s maximálnou opatrnosťou dá plaviť len do 40 % pokrytia hladiny a že sa pri zmene smeru vetra ľadové pole môže behom hodiny kompletne uzavrieť.
 
Na prvé malé plávajúce kryhy sme narazili druhý deň plavby o 7.00 ráno, asi 130 míľ od Scoresby Sundu. Bola hmla, fúkal slabý vietor a my sme na plachtách s ľahkou pomocou motora pokračovali ďalej do stále bezpečne riedkeho ľadového poľa.



Motor uprostred ľadového poľa náhle stíchol

Asi hodinu pred objavením prvých krýh som prepol rezervnú naftovú nádrž, aby sme prečerpali naftu do hlavnej nádrže. Vždy pri tom po nejakom čase dochádza k zaneseniu naftového filtra a potom je nutné motor vypnúť a filter vyčistiť alebo vymeniť. Túto operáciu robím jedine v prípade, že nehrozí žiadne nebezpečenstvo.
 
Tentoraz som situáciu neodhadol úplne správne. Pri prvom zakolísaní otáčok motora som vliezol do motorárne a motor som vypol. V kokpite medzitým Kos pokojne kormidloval a Míra si na hliadke nerušene čítal na Iridiu správu od svojej priateľky. Po prečítaní správy a napísaní odpovede zdvihol oči od telefónu a s údivom zistil, že ľadové pole dramaticky zhustlo a všade okolo plávajú kryhy.
 
Zároveň zmĺkol aj motor. Trochu nervózne z paluby zavolal, čo sa deje s motorom, a ja som mu pokojne oznámil, že čistím filter. Z jeho hlasu som však cítil istú naliehavosť, a tak som sa ho spýtal, čo sa deje hore. Míra odpovedal, že všade okolo sú kryhy.

Tuleň na kusu ledové kry
Na sťažni sme ešte mali genu a hlavnú plachtu a slabý vietor nás pomaly tlačil do ľadu. Posádka dala genu dole, ja som rýchlo dočistil filter a motor za niekoľko okamžikov opäť naskočil. Vyliezol som na palubu a zistil, že okolo je naozaj celkom veľa ľadu. Odhadli sme to tak na 20 až 30 % pokrytia hladiny, čo je ešte v pohode.



Kľučkovali sme v hmle medzi kryhami ako v bludisku

Nezvolili sme preto okamžité opustenie ľadového poľa, iba sme sa vymotali z najhustejšej ľadovej kaše a kurz sme otočili na 220°, smer Island. Tento kurz mal viesť súbežne s ľadovým poľom. Poradil som sa s naším skúseným polárnikom Vilémom a dohodli sme sa, že z roztriešteného ľadového poľa postupne vyplávame von a vrátime sa k nemu asi o 150 míľ južnejšie. Tam má byť súvislé kompaktné ľadové pole, na ktorom by sme mohli stretnúť ľadových medveďov.
 
Niekoľko ďalších hodín sme sa plavili kryhami kurzom striedavo medzi 90° a 220°, podľa preferencií aktuálneho kormidelníka. Z ľadového poľa sme sa však stále nedostávali. Pozorovali sme tuleňov povaľujúcich sa na kryhách a na jednej kryhe sme v snehu dokonca videli odtlačky medvedích tláp. Živý medveď však nikde.
 
Hustota ľadového poľa stále kolísala a relatívne voľné pasáže striedali oblasti s hustejším pokrytím. Keďže sa veľkosť krýh postupne zväčšovala, chcel som už úplne opustiť ľadové pole a vyplávať na voľné more. Otočili sme teda loď smerom čisto na východ, čo musela byť podľa nášho názoru najkratšia cesta von, a zložili sme hlavnú plachtu. Kľučkovanie v hmle medzi kryhami začalo naozaj pripomínať motanie sa v bludisku.
 
Vyliezol som na prvý saling a sledoval, či niekde v ľade neuvidím nejaký kanál, kade by sme sa mohli dostať von z tejto kaše. V hmle bolo vidieť asi na 1 míľu a dohľadnosť sa kolísavo zväčšovala a zmenšovala.

Jirka Zindulka za kormidlem plně soustředěný


Nepriechodná hradba z krýh sa uzatvára a nás zviera beznádej

Radil som Vildovi u kormidla, do ktorého smeru má točiť, v prednej časti lode dávali pozor na vzdialenosť od krýh a v zadnej časti tiež. Vildo odviedol skvelý výkon, postup vpred však bol veľmi pomalý. Snažili sme sa plaviť voľnými kanálmi medzi kryhami, pričom sme museli neustále kľučkovať. Ľadové pole sa relatívne uzavrelo a v najlepšom prípade malo 50 % pokrytia hladiny.
 
Bol som šťastný, že som si na našu expedíciu vybral práve oceľového SEELORDA. Občas sme bokom alebo provou zavadili o nejakú kryhu, ale loď držala. Náš úžasný ľadoborec! Motor Mercedes o výkone 130 koní tiež odviedol skvelú prácu a posúval nás pomaly vpred a vzad.
 
Všetci sme uprene sledovali ľadové pole a hovorili sme kormidelníkovi, kade má ísť. Jeden hovoril doľava, druhý doprava a tretí dozadu. Bolo to trochu mätúce, ale naozaj som nevedel, kadiaľ je to najlepšie. Jeden človek neustále dával pozor na držanie GPS smeru, keďže sme po niekoľkých ostrých zákrutách v hmle okamžite stratili orientáciu.
 
Opäť sa striedali oblasti s redším a hustejším pokrytím, oblasti nádeje a beznádeje. Po určitej dobe sme však vždy skončili pri beznádejne nepriechodnej hradbe z krýh. Začalo to vyzerať dosť nepríjemne.
 
Míra sa pozrel na mapovom plotteri na trasu, kadiaľ sme sa doteraz v ľade plavili a hlavne, kde sme do ľadu vplávali. Zatiaľ čo tam ľadové pole pripomínalo riedku polievku, tu už to bola hustá, miestami až nepriechodná kaša.

Na palubě speciálně upravené plachetnice Seelord  
Rozhodli sme sa, že sa skúsime približne po našej stope vrátiť späť. Hladina sa medzi kryhami celkom upokojila, bola úplne bez vĺn. Vietor bol tiež slabý, ale zmenil sa z južného na severný, a to mohlo ľadové pole úplne prestavať. Otočili sme loď a chvíľu sme sa motali medzi kryhami na ceste po našej pôvodnej trase späť.
Manévrovať v ľade bolo naozaj zložité. SEELORD na spiatočku ide iba na jednu stranu a otáčať sa v malom priestore medzi kryhami bolo mimoriadne ťažké. Cítil som na sťažni začínajúcu beznádej, pretože kam moje oko dovidelo, všade bol samý ľad. Nech sme sa vydali, kam sme chceli, všade samý hustý ľad.
 
Pomaly sme sa plavili späť a hmla sa trochu zdvihla. Na pravoboku som vo vzdialenosti asi 2,5 míľ uvidel časť s voľnou vodou a vyzeralo to, že tam ľadová bariéra končí. Zavolal som to dolu posádke a povedal Vildovi, nech sa vydá tým smerom.
 
Na zadný sťažeň vyšplhal Míra a tiež sledoval, kde ľad končí. Cesta na voľné more nebola dlhá, avšak bola úplne nepriechodná. Žiadny otvorený kanál v ľade sa tam nenachádzal. Len občas bola vidieť medzi kryhami voda.



Vyčerpávajúci boj s jachtou namiesto ľadoborca

Zavolal som na Vilda, že budeme musieť používať kryhy ako baranidlo a budeme si nimi otvárať cestu. Potom som zliezol zo sťažňa a postavil som sa ku kormidlu sám. Poznám túto loď najlepšie a zložité manévrovanie s ňou mi nerobí problém. Povedal som Láďovi, aby nastavil kurz na voľnú vodu.
 
Za chvíľu nám hmla zavrie výhľad a musíme vedieť, akým smerom sa máme držať. Ešte som zvažoval, či nemáme spustiť na vodu čln a pomôcť si ním pri odtláčaní krýh. Po konzultácii s Vildom som však tento nápad zavrhol. Museli sme náš postup úplne zmeniť.
 
Doteraz sme sa snažili hľadať voľnú vodu a v tej sa pohybovať. Na voľné more však žiadna voľná voda neviedla! Bolo nutné si ju teda vytvoriť. Povedal som posádke, nech si vezmú do rúk háčiky na odtláčanie krýh. Nikto neprotestoval a loď sa zježila háčikmi.
 
Už pri vydávaní tohto povelu som si uvedomil jeho smiešnosť a musel som sa nad ním zasmiať. Krátkym háčikom sme nedosiahli ani do vody a predstava, že ním odtláčame niekoľkotonové kryhy bola viac než úsmevná. Ale bol to aspoň nejaký povel. Je dôležité, aby mal kapitán jasnú stratégiu vedúcu k cieľu. :-)

Míra na stěžni ukazuje kudy plout  
Míra mi zo sťažňa ukazoval smer, ktorého sa mám snažiť držať, kde nie je ľadové pole tak vysoké a husté. Tomáš s Kosom strážili prednú časť a Láďa s Vildom zadnú. Všetci sa u toho snažili fotiť a Roman natáčať. Láďa tiež dával pozor na dodržiavanie kurzu, pretože hmla zase zhustla a koniec bariéry bol v nedohľadne.
 
Manévroval som s loďou tak, že som prednou časťou pomaly nabiehal na kryhy pred nami. Akonáhle sa predná časť zaborila do kryhy, postupne som pridával plyn, predná časť sa na kryhu trochu nasunula a naddvihla sa na nej a kryha sa pomaly dala do pohybu. Kormidlom som dokázal čiastočne korigovať natáčanie a pohyb kryhy, a tak sme kryhu posúvali pred sebou ako baranidlo ľadovým poľom.
 
Menšie kryhy odtláčala a o väčšie sa oprela a zastavila. Týmto spôsobom sa nám darilo otvárať krátke kanály v ľade, ktorými sme zložitým manévrovaním prechádzali. Vietor trochu zosilnel a pri pomalých manévroch nás tlačil bokom na kryhy. Opäť bolo jedinou možnosťou oprieť sa pri manévrovaní prednou časťou o kryhu a s plynom pri zaradenej rýchlosti vpred si natáčať zadnú časť do potrebnej polohy.
Pomaly sme postupovali vpred. Celá posádka skvelo fungovala ako tím. Napriek tomu, že nebolo zďaleka jasné, či z tohto dobrodružstva vyviazneme bez následkov, nikto si to nepripúšťal a každý robil to, čo mal. A všetci naši strážni anjeli odviedli tiež skvelú prácu.
 
Vzdialenosť od mora bola v okamžiku, keď sme uvideli koniec ľadovej bariéry, asi 2,5 míle. Pomaly, ale naozaj veľmi pomaly sa zmenšovala. Prekonanie tejto vzdialenosti nám zabralo takmer 3 hodiny. Spálili sme pri tom veľké množstvo nafty a odtlačili stovky a stovky ton ľadových krýh.



Vymaníme sa z ľadového objatia?

SEELORD sa skutočne osvedčil a jeho oceľový trup bol pre nás istotou, ktorej sme naozaj verili. Míra na sťažni jasne určoval smer plavby a svojím pokojným hlasom napomáhal k pokoju celej posádke, a my sme sa pozvoľna prepracovávali ku koncu ľadovej bariéry, ktorá vyzerala veľmi kompaktne.
 
Do niečoho takého by sme sa dobrovoľne nikdy nepustili. Konečne odtláčame prednou časťou poslednú veľkú kryhu a uvoľneným kanálom sa dostávame na more. Úľava v tvárach posádky bola nefalšovaná. Chceli sme síce zažiť, ako to vyzerá v ľadovom poli, ale takto si to nikto z nás nepredstavoval.
 
Pýtal som sa Vilda, ako sa obdobná situácia rieši v Antarktíde, a on povedal, že behom svojich piatich antarktických plavieb sa do ľadového poľa nikdy nedostal. Potvrdil však, že inak sme postupovať nemohli. Pokrytie hladiny kryhami bolo miestami 70 až 90 %, a to je aj podľa arktickej plavebnej príručky nepriechodný ľad.
 
Po vyplávaní z ľadového objatia sme sa na niekoľko míľ vzdialili od okraja ľadového poľa a zamierili k Islandu. Hmla sa zdvihla a my sme na obzore uvideli žiaru ľadového poľa. Pri dobrej viditeľnosti toto pole odráža svetlo a do diaľky žiari ako osvetlené mesto.
Na vzďaľujúce sa ľadové bariéry prepúšťajúce nás zo svojho zajatia bol nádherný pohľad.
Autor: Zindulka Jiří


Parametre expedície

  • Loď:
  • Oceľová dvojsťažňová plachetnica SEELORD postavená do náročných podmienok severských morí. Ide o dvojsťažňový ketch dlhý 18 m, široký 4 m s ponorom 2 m. Váži 27 t a poháňa ho 110 m2 plachiet a motor Mercedes s výkonom 130 HP. Celkovo je určená pre 8 + 2 osôb.
  • Plachty:
  • Hlavná plachta, zadná bezanová plachta, predná rolovacia gena 2, vyťahovacia gena 1, genaker 110 m², vyťahovacia kosatka 2, vyťahovacia búrková kosatka.
  • Trasa tejto časti plavby:
  • Island - Akureyri, ostrov Hrisey, ostrov Grimsey, ostrov Jan Mayen ďaleko za polárnym kruhom, na ktorom je len jedna polárna stanica s 18 členmi, ľadové pole u Grónska, Island - Westfjords Isafjardardjup.
  • Dĺžka plavby:  
  • 1400 NM
  • Termín plavby:
  • 30. 5. až 20. 6. 2010

Láka vás tiež športovejšia plavba a poriadne adrenalínové dobrodružstvo? Pripojte sa k nám na športovú alebo flotilovú plavbu. Užijete si náročnejší jachting a odnesiete si kopu skúseností a nových zručností.