ShapeArtboard 1 copy 3GroupCombined ShapeFill 9icon-phoneGroupicon-boatGroupicon-callArtboard 2Groupicon-doneArtboard 1Zindulka-USP 34
+421 220 812 545
+421 220 812 545
+421 220 812 545
+421 220 812 545

Plachtenie v oceáne plastu. Fakty o plastovom odpade v moriach

Oceán je pre nás jachtárov tým najkrajším živlom. Budú však naše lode namiesto roztomilých delfínov za pár rokov verne sprevádzať už iba PET fľaše?
Oceán je pre nás jachtárov tým najkrajším živlom. Budú však naše lode namiesto roztomilých delfínov za pár rokov verne sprevádzať už iba PET fľaše?
Panenská príroda, priezračné more a bohatý podmorský život – to sú tie najväčšie lákadlá, ktoré nás pri plavbe chytia za srdce. Oceán je pre nás jachtárov jednoducho tým najkrajším živlom. Budú však naše lode namiesto roztomilých delfínov za pár rokov verne sprevádzať už iba PET fľaše?
 
Problém sa, samozrejme, netýka len nás jachtárov. Oceány a moria pokrývajú viac než 70 % našej planéty. Dodávajú nám polovicu kyslíka a pohlcujú až tretinu oxidu uhličitého.
 
domovom miliónov živočíchov a zdrojom obživy mnohých ľudí. Skoro 2,4 miliardy ľudí žije vo vzdialenosti do 100 km od pobrežia.
 
Bude planéta stále modrá aj v budúcnosti alebo už iba plastová?
Pneumatiky od auta vysypané na korálovom útese v mori Pneumatiky od auta vysypané na korálovom útese v mori

Sú plasty naozaj problémom?

Každý rok sa do oceána dostane viac než 8 miliónov ton plastov. Podľa štúdie publikovanej v marci 2015 v časopise Science je číslo pravdepodobne vyššie – ide až o 14 miliónov ton ročne. To je ako by sme do mora každú minútu vyklopili plné nákladné auto plastu. Alebo si predstavte, že do mora vysypete viac ako 200 miliárd plastových fliaš za rok.

Plastový odpad zabije každý rok až milión morských vtákov, 100 - tisíc morských cicavcov, morských korytnačiek a nespočetné množstvo rýb. Plasty zostávajú v ekosystéme mnoho rokov a každý deň zraňujú či zabíjajú morských živočíchov.

Plasty tvoria až 80 % celkového odpadu v moriach. Podľa niektorých odhadov pri rýchlosti, s akou plastový odpad vyhadzujeme, bude do roku 2050 v oceáne viac plastov než rýb a odhadom až 99 percent morských vtákov bude mať vo svojich útrobách úlomky plastov.


Ako sa plastový odpad dostane do mora

  • 80 % z celkového znečistenia mora má na svedomí činnosť na pevnine. Ázia si pripisuje viac než 63 % vypustených plastov – viac ako štvrtinu produkuje Čína, vo veľkej miere však prispieva aj Indonézia, Filipíny, Thajsko a Vietnam. Najvyššie postavená vyspelá krajina v tomto nelichotivom rebríčku z roku 2015 je USA, ktoré skončilo na 20. mieste.
  • Podľa nemeckej štúdie viac než 90 % plastov do morí prináša desať veľkých riek, ktoré pretekajú husto osídlenými oblasťami. Osem z nich je v Ázii a ďalšie dve (Níl a Niger) v Afrike. Problém, aj keď omnoho menší, je, samozrejme, aj v Európe. Iba Dunaj každoročne po svojej ceste nabalí a následne vypustí do mora približne 1700 ton plastu.
  • Plastový odpad sa však do mora môže dostať aj počas prírodnej katastrofy. Štúdia, ktorá vyšla v časopise Scientific Reports, odhaduje, že zemetrasenie v Japonsku v roku 2011 zmietlo do mora plastový odpad v objeme až 20 percent z jeho celkového množstva.
Smetí a odpadky na pláži Smetí a odpadky na pláži

Koľko plastu pláva v oceáne

Od vynájdenia plastu sa ho na celom svete vyrobilo cez 8 miliárd ton. V súčasnosti sa každý rok vyrobí približne 300 miliónov ton plastov, z toho závratných 40 % pripadá na obaly (prognóza pre rok 2020 je dokonca 400 miliónov ton). Recyklačné systémy však rast nestíhajú a problémom je aj aktuálny výpadok recyklácie v Číne.
 
Podľa odhadov sa recyklovalo len 9 % plastov, ďalších 12 % sa spálilo a zostávajúcich 79 % plastového odpadu znečistilo životné prostredie. Pokiaľ bude súčasný trend pokračovať, na Zemi sa do roku 2050 vyrobí okolo 34 miliárd ton plastov.
 
Uviesť presne, koľko plastového odpadu sa nachádza v oceánoch, nie je jednoduché a nie je to ani možné. Jedna z často citovaných štúdií z roku 2013 odhadovala celkové množstvo plastu v mori len na 269 000 ton. Ako je to možné?
 
Oceánograf Marcus Erikson so skupinou vedcov v rokoch 2007 a 2013 uskutočnil 24 výprav. Počas nich zbieral dáta o kľúčových prúdoch vody a o množstve a veľkosti plastov. Zameral sa však len na plasty, ktoré plávajú na hladine.
 
Číslo teda ani zďaleka nie je presné, pretože nebolo možné započítať odpad, ktorý už na hladine nepláva. Ten je navyše omnoho nebezpečnejší. Vieme už tiež, že každý rok pribudne 8 miliónov ton plastov. Kam teda plasty zmiznú?
 


Kde sa plastový odpad hromadí

Až 57 % plastového odpadu pláva na severnej pologuli. Jeho najväčšia koncentrácia je v severnej časti Tichého oceánu. Práve tam sa nachádza takzvaná Veľká tichomorská odpadková škvrna. Nie je však jediná.
 
Podobných umelých ostrovov pláva vo svetovom oceáne šesť. Zmapovať ich a popísať je však skoro nemožné. Pôsobením morských prúdov sa totiž neustále mení ich tvar, veľkosť či hustota a dokonca aj umiestnenie.
 
Odpadkové škvrny má aj Atlantik a Indický oceán. Začínajú sa objavovať aj na menších plochách, napríklad v Severnom mori, v oblasti Grónska a Barentsovho mora.
 
Podľa odhadov pláva v súčasnosti Arktídou 300 miliárd drobných kusov plastu. Prúdy v Atlantickom oceáne tam privádzajú odpadky hlavne zo Severnej Ameriky a Európy. 
Plasty a značistění v moři Plasty a značistění v moři

Zasiahnuté sú hlbiny aj neobývané panenské pláže

Niektoré ďalšie štúdie odhadujú, že až 70 % plastového odpadu skončí na morskom dne a v hlbinách. Už aj na najhlbšom mieste planéty, v skoro 11 km hlbokej Mariánskej priekope, našli výskumníci igelitovú tašku.
 
Plastom sa nevyhnú ani panenské opustené zátoky. Jennifer Laversová spolu s výskumníkmi z Institute for Marine and Antarctic Studies (IMAS), v roku 2015 objavila na neobývanom Hendersonovom ostrove uprostred Tichého oceánu 18 ton plastového odpadu.

Na jednom mieste ostrova dokonca napočítali až 672 kúskov odpadu na jedinom metre štvorcovom. Hendersonov ostrov je na zozname chránených území UNESCO, kvôli nedostatku pitnej vody je neobývaný a nie je teda žiadnym spôsobom ovplyvnený človekom.
 


Aký odpad v mori stretnete najčastejšie

Autori štúdie Plastic Pollution in the World’s Oceans zaznamenávali, aké odpady v moriach končia. Často narážali na guľôčky z guľôčkových deodorantov, zubné kefky, vedierka, nafukovacie lopty na skákanie, plastové fľaše a plážové žabky.
 
Na plážach sa najčastejšie nachádzajú aj jednorazové obalové odpady z plastu. Ide tiež o fľaše od nápojov, slamky, nákupné tašky na jedno použitie, dámske hygienické vložky, tampóny, vatové tyčinky, prezervatívy, ohorky cigariet i jednorazové zapaľovače.
 
V moriach často končí aj rybárske vybavenie, takzvané „siete duchov”. Zabudnutá, stratená alebo z iného dôvodu vyhodená rybárska výbava tvorí až 10 percent (640 - tisíc ton) celkového morského odpadu.
 
Členovia projektu GhostNets Australia v oblasti na sever od Austrálie v roku 2004 našli a pozbierali viac ako 13 000 stratených rybárskych sietí. Zo štúdie publikovanej v časopise Conservative Biology vyplýva, že len v tejto oblasti uviazlo v „sieťach duchov” 4866 až 14 600 korytnačiek.
Zelená morská korytnačka zapletená vo vyradenej rybárskej sieti Zelená morská korytnačka zapletená vo vyradenej rybárskej sieti

Ako odpad zabíja živočíchov?

Podľa OSN zabíja každý rok plastový odpad až milión morských vtákov, 100 - tisíc morských cicavcov a morských korytnačiek a nespočetné množstvo rýb.

Internet je už dlho zaplavený obrázkami korytnačiek dáviacich sa plastovými vrecúškami a morských koníkov zvierajúcich jednorazové vatové tyčinky do uší. Konkrétnych dôkazov prichádza však stále viac.

Mŕtva veľryba vyplavená na jeseň 2018 na pláž indonézskeho ostrova Sulawesi mala v žalúdku takmer 6 kg plastu. Mimo iného aj žabky, plastové fľaše, nákupné tašky, viac než sto jednorazových téglikov a viac ako tisíc plastových úlomkov.
  • Udáva sa, že viac než 40 % existujúcich druhov veľrýb, delfínov a sviňúch, všetkých druhov morských korytnačiek a približne 36 % morských vtákov požilo odpadky v mori. Zasiahnuté živočíchy si plastovými úlomkami zaplnia žalúdok a potom často doslova hynú hladom.
  • Do starého rybárskeho vybavenia sa pri takzvanom „nechcenom love“ zachytávajú ryby, korytnačky, morské vtáky aj cicavce. Podľa neziskovej organizácie World Animal Protection toto vybavenie zabije ročne asi stotisíc veľrýb, rýb, uškatcov, korytnačiek a ďalších zvierat žijúcich v oceánoch.
  • Plasty vo vode škodia aj ďalším spôsobom. Pôsobia totiž aj ako magnet na mastné a nebezpečné látky, ktoré potom usmrcujú ryby a následne aj človeka, ktorý ich má na tanieri.
  • Ako jed pôsobia aj niektoré chemické látky obsiahnuté v plastoch, morských živočíchov môžu oslabiť alebo zabiť. Pôsobia karcinogénne či negatívne ovplyvňujú reprodukčné orgány, čo opäť ohrozuje populáciu rýb, vtákov a ďalších zvierat.
  • Plávajúci odpad môže tiež slúžiť na šírenie inváznych druhov.
  • V mnohých oblastiach je koncentrácia plastov až sedemkrát väčšia než koncentrácia zooplanktónu, čo preukázal výskum robený Algalitou, nezávislým ústavom pre morský výskum so sídlom v Kalifornii.


Mikroplasty

Moria a oceány však najviac znečisťujú plasty, ktoré nie sú vidieť. Celých 92 % z viac ako päť biliónov kusov plastového odpadu, ktorý sa vznáša na hladine, tvoria takzvané mikroplasty. Ide o malé čiastočky s priemerom do 5 milimetrov. Tie predstavujú vážny problém nielen na mori. Vo veľkom množstve ich môžeme nájsť aj v pitnej vode.
 
Najnáročnejšie preteky sveta Volvo Ocean Race predstavujú sympatické spojenie športu, vedy a ekológie. Priamo pri pretekoch vznikla globálna mapa mikroplastov. Podľa tejto mapy bola najvyššia hodnota nameraná v Juhočínskom mori, a to neuveriteľných 349 častíc na m3.  Problematické sú však aj európske vody, v ktorých bolo nameraných 307 častíc na m3.
 
Mikroplasty sa skrývajú až v 80 % vody z vodovodu. A ako sa do vody dostanú? Napríklad praním oblečenia, ktoré obsahuje mikrovlákna. To je napríklad populárny fleece, nylon, nepremokavé látky a látky používané na výrobu športového oblečenia. Mikroplasty však obsahuje aj kozmetika, napríklad rôzne peelingy a sprchové gély.
 


Čas na zmenu

Oceány bojujú aj s ďalšími veľkými problémami. Do vody sa dostávajú mnohé toxické látky, ktoré nenávratne ohrozujú rovnováhu celého ekosystému. Pálčivým problémom je v súčasnosti aj neregulovaný rybolov a nadmerné lovenie niektorých druhov. Najväčším problémom, ktorý ohrozuje oceány, je však rozhodne zmena klímy.
 
Ochrane morí, osvete a vzdelávaniu sa venujú mnohé neziskové organizácie a projekty. Akútnosť problému si uvedomujú aj vlády jednotlivých krajín a medzinárodné spoločenstvá a prerokovávajú možné opatrenia.
Krásna biela piesočná pláž a tropické more Krásna biela piesočná pláž a tropické more

A ako to môžu zmeniť jachtári?

Môžu niečo zmeniť samotní jachtári? Áno, a prekvapivo aj veľmi ľahko. Na záver preto prinášame niekoľko jednoduchých tipov pre začiatočníkov, ktoré vám však život na lodi vôbec neskomplikujú. Každý krok sa totiž počíta a naše každodenné tipy vás skoro nič nestoja.
  • Nenechávajte na lodi voľne položený plastový riad, vrecúška ani tašky. Ľahko uletia. Pokiaľ je to len trochu možné, vyhnite sa plastu na lodi úplne.
  • Neodhadzujte cigaretové ohorky do mora. Okrem toho, že sú tiež z plastu, zachytené škodlivé látky ničia koraly.
  • Trieďte dôsledne odpad. Plánujte si zastávky v eko friendly marínach, kde odpad berú zodpovedne.
  • Najlepšie je, samozrejme, ak odpad nevzniká vôbec. Pri nákupe si preto vyberajte balenie bez jednorazových plastov, využívajte látkové tašky, nakupujte na lokálnych trhoch.
  • Skúste namiesto malých PET fľašiek kupovať väčšie barely či kanistre. Pohodlne sa vojdú aj do palubného úložného priestoru a každý člen posádky si vždy doplní svoju vlastnú fľašu čerstvou vodou.
  • Pokiaľ máte so sebou deti alebo milujete miešané drinky, pribaľte si so sebou nerezovú slamku namiesto balíčka tých plastových.
  • Zapojte sa do čistenia pláží a oceánu. Či už v rámci širšej skupiny, alebo iba tak, na vlastnú päsť.
 
Tipov a vychytávok pre bezodpadové a ekologicky zodpovedné správanie existujú desiatky a väčšinu z nich môžeme ľahko aplikovať aj na plavbu loďou. Skúste postupne aj ďalšie ekologicky zodpovedné kroky, aby bolo v oceáne stále viac rýb než plastových odpadkov.
 
Tak čo, chcete vidieť výsledok svojej snahy na vlastné oči na bielych plážach, počas šnorchlovania či kúpania v čistom tyrkysovom mori?
 
Zdroje:
1) Plastic waste inputs from land into the ocean by Jenna R. Jambeck, Roland Geyer, Chris Wilcox, Theodore R. Siegler, Miriam Perryman, Anthony Andrady, Ramani Narayan, Kara Lavender Law dostupné online
2) Ocean conference
3) Dailymail
4) Production, use, and fate of all plastics ever made by Roland Geyer, Jenna R. Jambeck and Kara Lavender Law, dostupné online
5) Plastic Pollution in the World's Oceans
6) Exceptional and rapid accumulation of anthropogenic debris on one of the world’s most remote and pristine islands, by Jennifer L. Lavers and Alexander L. Bond, dostupné online