ShapeArtboard 1 copy 3GroupCombined ShapeFill 9icon-phoneGroupicon-boatGroupicon-callArtboard 2Groupicon-doneArtboard 1Zindulka-USP 34
+421 220 812 545
+421 220 812 545
+421 220 812 545
+421 220 812 545

Problém je výzva a vždy sa musí nájsť riešenie, hovorí jachtár na vozíku Jakub Koucký

Jakub Koucký je dobrodruh, ktorý ide do všetkého po hlave, aj keď je od narodenia na vozíku. Jachtárčeniu prepadol a na lodi stavia do hanby všetky hendikepy. Nechajte sa inšpirovať – je to jednoduchšie, než si možno myslíte!
 
Jakub Koucký je dobrodruh, ktorý ide do všetkého po hlave, aj keď je od narodenia na vozíku. Jachtárčeniu prepadol a na lodi stavia do hanby všetky hendikepy. Nechajte sa inšpirovať – je to jednoduchšie, než si možno myslíte!
 
Jakub Koucký je dobrodruh, ktorý ide do všetkého po hlave. Nedokáže sa nudiť, miluje adrenalín a hlavne vodu a more. Na vozíku je od narodenia, ale zvláda viac vecí, ako ktokoľvek zdravý. Jachtárčeniu úplne preapadol a na lodi stavia do hanby všetky hendikepy.
 
Rozprávali sme sa o tom, aké to je s hendikepom na jachte, ale aj o cestovaní, žralokoch, potápaní a bariérach. O tých v meste aj o tých, čo máme v hlavách. Nechajte sa inšpirovať. Vyplávať a splniť si sen je jednoduchšie, než si možno myslíte!
Jakub bol v jednej z posádok populárnej expedície Trabantom naprieč Tichomorím Jakub bol v jednej z posádok populárnej expedície Trabantom naprieč Tichomorím

Ako ti napadlo prvýkrát vyplávať? Sníval si o tom? 

Je to veľmi dávno. Voda ma baví. A akékoľvek športy. Pred 11 rokmi sme založili neziskovku, ktorá sa venovala adrenalínovým aktivitám. A to ma priviedlo k vode ešte viac. Začal som jazdiť na vodnej lyži, na raftoch...
 
A potom prišlo potápanie a všetko, čo súvisí s vodou. Ostávala už len loď. Vo svojej dobe to bolo pomerne nedostupné a nikto s tým nemal veľa skúseností. A potom som sa náhodou zoznámil s človekom, ktorý každý rok na jachtu chodil. Tak sme sa dohodli, že to skúsime.

Ako to dopadlo?

Asi pred 9 rokmi sme spolu boli prvýkrát v Chorvátsku. Bola to jesenná plavba, takže plachtenie so všetkým, čo k nemu patrí. Žiadna odpočinková dovolenka ani opaľovačka, bolo to naozaj o plachtách.
 
A tam som zistil, že stačí celkom málo, aby som loď mohol ovládať celú. Stačí, aby vinšny a všetko ostatné bolo po ruke vzadu, a vozičkár môže nielen ísť, ale aktívne sa do všetkého zapojiť – do riadenia, do ovládania plachiet, čo samozrejme pravidelne robím. Stačí vcelku málo, aby vozičkár mohol ovládať celú loď Stačí vcelku málo, aby vozičkár mohol ovládať celú loď

Máš kapitánsky preukaz?

Mám v pláne urobiť si ho na jeseň. Zaujímalo by ma, či to má nejaké obmedzenie a či vozičkár môže. Pri iných športoch sa to dosť riešilo, napríklad pri potápaní.

Obmedzenie pri potápaní je asi menšie než na jachte? 

Potápanie je neskutočná sloboda. Je jedno, koľko človek váži, čo ťahá na chrbte a môže sa vybrať do každej strany.

 A na jachte sa pohybuješ ako?

Nalodím sa, vozík hodím na kormu a pohybujem sa pomocou rúk. Pre mňa to ale nie je problém, vôbec mi to nevadí. 

Si zvyknutý od malička, takže to pre teba nie je problém?

Áno, veľa som športoval a robil hromadu rôznych aktivít, tak to zvládam. Pre veľa ľudí je nepredstaviteľné byť týždeň bez vozíku a hýbať sa len trochu. Je to ale ten argument, prečo neísť?
 
Prehováral som ľudí na množstvo aktivít – vždy hľadali dôvody, prečo to nezvládnu. Nakoniec išli a boli úplne nadšení. Zistili, že to skrátka zvládnu.

Fungovalo by to pre veľa hendikepovaných aj na lodi? Hoci si to nedokážu predstaviť?

Určite áno. Ja chodím väčšinou s posádkou, kde je polovica zdravá a polovica má hendikep. Ja som z vozičkárov najpohyblivejší. A potom sú veci, ktoré sa musia riešiť. Napríklad sa niekto nedostane z mora na loď, tak sa nájde riešenie. Mohli by sme vymýšľať lode so „žeriavom“, ale ja si myslím, že takto to má svoje čaro a nie je potrebné všetko prispôsobovať. Skrátka to k jachtingu patrí.   Úzka lávka na loď robí niekedy hendikepovaným problémy Úzka lávka na loď robí niekedy hendikepovaným problémy

Do všetkého idem po hlave, do všetkého, a potom sa uvidí...

Čo ťa prvýkrát na lodi prekvapilo?

Skoro nič…:) Jediné, čo som nevedel, či budem mať morskú chorobu. No a vo veľkých vlnách som sa jej, samozrejme, nevyhol. Asi ako každý. Ja netrávim veľa času v podpalubí, to by mi prišlo zle veľmi rýchlo. Celý týždeň trávim na palube a väčšinou tam aj spím, pokiaľ to dovoľuje počasie.

A čo je pre vozičkárov na lodi najväčší problém?

Možno úzke priestory. Človek má problém sa tam poriadne vyhnúť. Prípadne dostať sa cez lávku. A záchody na lodi sú pre niekoho problém. Ja sa zmestím, ale musím ísť bokom, mám široké ramená. Inak ale chodím do mora. Je to tak najlepšie 😊

Ty problémy moc neriešiš... 

Pre mňa vlastne nie je nič problém. Ja som vždy veci skúšal. A do toho človek nemôže ísť s tým, že keď to nepôjde, tak končím. Ja som vlastne ani nikdy nerozmýšľal, čo to môže priniesť alebo nie. Totiž, rozmýšľať môžem veľa, veľa hodín a aj tak mi jedna vec unikne – tá najpodstatnejšia. 
Som taký, že idem do všetkého po hlave a uvidí sa. A keď je problém, ja ho nenazývam problémom, ale výzvou. Nie je to problém, ktorý by sa nedal vyriešiť, je to výzva a musí sa nájsť riešenie. A takto sa snažím pristupovať k všetkému a musím povedať, že vždy sa riešenie našlo. Je to o tom pozitívnom prístupe. Veľa ľudí mi hovorí, že som extra „vzorka“, že sa podľa mňa nedá pozerať na ostatných. To ja posúdiť nedokážem 😊 Kúpanie v opustenej zátoke Kúpanie v opustenej zátoke

A čo by si odporučil ostatným hendikepovaným, ktorí chcú vyraziť?

Je dôležité, aby bol človek celý život naozaj aktívnejší – aby mal potom silu to zvládnuť. Vždy sa to však dá, vždy. 


Zatiaľ v pohode, zatiaľ som z lode nevypadol

Aké lode ste si zvykli brať – je nejaký lepší variant pre hendikepovaných?

Nikdy sme nešli cestou drahých lodí, kde je viac priestoru a dal by sa tam dať vozík, aby sa človek trochu pohol. Brali sme vždy klasické lode, Bavarie 45 alebo 55 pre 8 ľudí – 4 zdraví a 4 s hendikepom. 

Uvažoval si niekedy nad špeciálnou bezbariérovou loďou?

Keď sme kedysi chceli ísť na jachtu s Adrenalín bez Bariér, tak som sa pýtal Jirka Zindulku. Ten zistil, že v Grécku taká jachta je, ale bola veľmi drahá. A nám z toho vtedy vycúval sponzor. A tak som si povedal, touto cestou nie. Ani to nebola „jachta“, skrátka by to ani nebol skutočný jachting. 

Je niečo, čo by mohla urobiť charterovka, keď bude vedieť, že na palubu príde vozičkár?

Hodil by sa širší variant lávky. Ľudia s barlami to na lávke vôbec nezvládajú, prípadne ich musí niekto previesť a to na úzkej lávke tiež nejde.
A ja vždy otravujem, že chcem motor na čln. Veľa vozičkárov to neupádluje. A keď človek musí ťahať vozíky na breh, tak sa musí otočiť tam a späť 4x.
 
Vyhradené miesta pre tieto lode si neviem prestaviť. Ale charterovka by mohla loď zakotviť čo najbližšie a napríklad bokom. Alebo vyhradiť také krátkodobé státie len pre nalodenie posádky. Ale fakt neviem, či by bol prínos taký veľký.
 
Ale mne sa zle hovorí za všetkých. Ja mám trochu neduhy zdravých. Nejaký schod niekde neriešim. Pokojne si zleziem z vozíka, ale pre niekoho to môže byť nedôstojné…  

Berieš si na jachtu nejaké vychytávky?

No…..plavky 😊 A na jar aj jachtársku bundu😊 Ja si nikam neberiem nič extra. Najlepšie je doplniť si veci až na mieste. Často je to lacnejšie a nemusím to so sebou vláčiť. Vo výsledku zistím, že polovicu vecí som si ani nemusel brať. Asi som minimalista. A nosím si so sebou body board („malý surf“), ale to nie je nič špeciálne jachtárske. Pohoda na jachte Pohoda na jachte

Kde to máš na jachte najradšej?

Chodíme do Chorvátska – okolo Kornátov, potom okolo Visu a vraciame sa pozdĺž pobrežia. Hľadáme zabudnuté zátoky, kde sa nemusíme tlačiť s ostatnými. Veľmi si to prispôsobujeme. Keď je parno, plavíme sa skôr v noci a cez deň sa kúpeme. Keď fúka, tak vyrazíme na plachtách, aby sme si to užili. 

Ako často vyrážaš na more?

Raz za rok, za dva. Zvyknem chodiť s dvomi kapitánmi – jeden má rád vietor a to pravé jachtárčenie, čo by ale pre vozičkára, alebo väčšinu vozičkárov, bolo náročnejšie. Aj pre mňa je to trochu ostré, pohybovať sa vo veľkom náklone, ale zatiaľ v pohode, zatiaľ som nevypadol.
 
Popravde, tí, čo sú odkázaní na väčšiu pomoc, by asi v takomto extréme mali problém – človek má čo robiť, aby pomohol sám sebe. Zvlášť v zapeklitejších situáciách. Napríklad predminulý rok nás chytil orkán, a to bolo teda dosť veselé… 

Čo ste urobili? Schovali ste sa? 

Nemohli sme. Večer sme zostali v slabšie krytej zátoke. Ráno sme zistili, že sa niečo ženie a vedeli sme, že sa neschováme a že musíme vyplávať. A samozrejme, že nás to chytilo. Boli sme na mori jediná loď, zhora nás sledoval vrtuľník. Ale dopadlo to dobre.  


Na vozík sme svietili baterkou a už sa zbiehali ježovky

Ako to je vlastne s bariérovosťou v marínach?

Problém je skôr dostať sa z lode do maríny. Raz sme utopili môj vozík. Vracali sme sa večer a mólo bolo vyššie než korma. Lávku dokážem prejsť s rukami, ale vozík mi musí niekto preniesť. A kamarát mi ho niesol a keď šliapol na lávku, vyhákol ju a ako mal našliapnuté, urobil aj druhý krok a zrazu zmizol aj s vozíkom v čiernej diere medzi loďami, kde nie je veľa priestoru. Báli sme sa, či sa vynorí – či sa o niečo neudrel.
 
Najprv vyplávala lávka, potom on… Vozík, samozrejme, nie. Svietili sme na neho baterkou a už sa okolo neho zbiehali ježovky 😊 Chceli ho tam nechať do rána, ale to by už bol úplne rozložený. Nakoniec sme ho vylovili na lane s hákom. Vozík prežil.
 
Pre hendikepovaných je optimálne, keď je mólo v úrovni kormy. A pre niekoho je lepšie kotvenie bokom, z boku lode sa hneď dostane na mólo. 

A maríny samotné?

Majú bezbariérové záchody, alebo sa tvária, že majú – nie je to vždy úplne tak. Niekde sú super sprchy aj záchody. Niekde sú označené ako bezbariérové, ale potom to človek aj tak musí preliezť. Na tom by mohli zapracovať. Jakub najčastejšie plachtí v Chorvátsku Jakub najčastejšie plachtí v Chorvátsku

Nechápem, ako sa niekto môže nudiť 

Ako ty odbúravaš bariéry? Ako pomáhaš ostatným hendikepovaným prekonať strach, nebáť sa a skúsiť to?

Ja vždy lákam na pozitívne zážitky, keď je strach, ale pri jachte je to inak. Ľuďom skôr príde divné, že by boli týždeň na jednom mieste a nevedia, čo by týždeň robili na lodi. Myslia si, že to je nuda – že človek sa povaľuje ako na zaoceánskom parníku. Nechápu, že človek si zájde, kam chce a pri dobrom vetre si výborne zaplachtí...

Bojíš sa nudy na lodi?

Nechápem to. Ja nemôžem povedať, že by som sa niekedy nudil, aj keď nefúkalo. Hodili sme lano, ťahali sa za loďou, odlievali Neptúnovi… Alebo človek pozerá na krásne scenérie, na druhé lode, učí sa, skúša plachty… neviem. Pre mňa je to hračka.
Pro nudu není na lodi místo Pro nudu není na lodi místo Pre mňa je celkovo nepochopiteľné, ako sa niekto môže nudiť. Dnes predsa človek môže robiť, čo chce, nič ho neobmedzuje. Nepotrebuje milióny, aby mohol niečo robiť… môže ísť behať, na bicykel, na huby, čítať si, prejsť sa, učiť sa nové veci. Možností je dnes kvantum.
 
Občas bývam večer naštvaný, že musím ísť spať. Že mi utečie x hodín, keď by som mohol do hlavy dostať nové informácie alebo niečo niekam posunúť. 

Čoho sa ľudia ešte boja? 

Veľa ľudí si myslí, že to je strašne drahé. Neveria mi, keď im vysvetľujem, že keď si objednáš loď dopredu a máš svojho kapitána, tak za to dáš menej než za dovolenku na pláži.
 
A tak se snažím nahovoriť na jachtu kamarátov – že nech dáme dohromady partiu, ktorá bude jazdiť a brať ďalších ľudí, aby sa to poslalo do sveta; že tá možnosť tu je. A že to vôbec nie je problém. Veľa vecí bolo na počiatku výhradnou záležitosťou, ale dnes sú bežnou vecou. Ako napríklad golf alebo potápanie. 

Máš veľmi rád potápanie?

Potápanie milujem a mrzí ma, že jachting nejde spojiť s potápaním. Pre mňa by to bolo úžasné spestrenie. Ale je pravda, že keď si chcem užiť jachtárčenie pod plachtami, tak na potápanie človek nemá ani pomyslenie ani čas. 
 
Veľmi ma láka potápanie so žralokmi. Potápal som sa s nimi v akváriu na Zélande. Tam ich bolo snáď 40, jeden mal asi 4 metre a papuľu ako z Čeľustí. 

Nebál si sa?

Žraloky mám fakt rád a obdivujem ich, sú to neskutočné zvieratá. A vďaka tomu, že som bol v Austrálii, tak sa ich nebojím. Raz za mnou jeden priplával a čumákom mi ťukal do čela. Oči som mal vyvalené aj cez masku. Keď zistil, že nie som nič pod zub, tak odplával :)  Jakub, potápanie a neskutočná sloboda Jakub, potápanie a neskutočná sloboda

Chodíš plachtiť aj inam ako do Chorvátska?

Chodieval som do yacht klubu Cere v Prahe. Tam majú jednomiestne pretekárske jachty, jazdí sa na nich aj na paraolympiáde. Mal som „cuky“, že by som skúsil pretekať, v Čechách nemáme moc jachtárov. Ale potom do toho prišlo cestovanie s Trabantmi, tak som to musel odpískať. Ale možno sa k tomu pretekaniu, aspoň rekreačnému, ešte dostanem. 

Kde si trénoval?

Chodieval som plachtiť v Prahe na Vltavu. Je to super. Raz som si tak plával a prestalo fúkať, tak som čakal na poryv a zrazu za mnou hučí parník. Takúto malú dušičku som mal. 

Aká to bola loď? Asi dosť odlišná od rekreačnej jachty?

Je to jednomiestna plachetnica, malá, bez motora. Je to dosť technická loď, veľa nastavení, šnúr – je to super. Mať ju v Chorvátsku, vôbec by som sa nehneval. Ja toho ale mám toľko, že vždy skočím po tom, čo je v danej chvíli najreálnejšie. 


Na cestách je to často lepšie než doma

Máš veľa aktivít, čo všetko ešte stíhaš? 

Stále sa pohybujem medzi prácou a charitou, vymýšľam projekty a iným zas prispievam. Pracoval som v neziskovke a nie je to úplne moja parketa, som skôr biznisový typ. Pred rokmi som založil svoju neziskovku Adrenalín bez Bariér a išiel som na to inak. Nehľadali sme partnerov a sponzorov, robili sme to skôr formou bártrov.  Jedna z akcií neziskovky Adrenalín bez Bariér Jedna z akcií neziskovky Adrenalín bez Bariér  

Ty to môžeš porovnať – v čom je situácia iná doma a na cestách?

V Austrálii je všetko bezbariérové a tam má vozičkár rovnaké možnosti. Potom ale človek prejde na Východný Timor, kde sa živia len poľnohospodárstvom a rybárstvom… Ľudia tam nemajú naozaj nič. A nič tam nie je bezbariérové. Ale všetko je tam možné. Tam človek cíti rodinnú súdržnosť, harmóniu s ľuďmi, ktorí skrátka v živote nemali toľko šťastia. A sú to milí a priateľskí ľudia. Cez celé mesto som išiel peši a keď tam bol schod, hneď mi niekto pomáhal... 

Čím to u nás je? Minulosťou? Neochotou ľudí, nezáujmom?

Myslím, že sa to nedá skryť za to, že sme 20 rokov „pozadu“. Ľudia majú aj porovnanie so zahraničím. Nie je to pre nich nové. Skôr si myslím, že sa odkláňame od rodinných a „ľudských“ hodnôt. Každý sa stará o to, aby zarobil a zaistil svoju rodinu. Príde mi to pokrytecké. 

V čom?

Každý chce, aby sa mali dobre jeho deti a vnúčatá, ale, keď to preženiem, plastové sáčky neprestanú používať. Čo mi príde divné! Ja deti nemám, ale myslím, že mi oveľa viac záleží na tom, ako to tu bude po mne, než ľuďom, ktorí deti majú a zanechávajú im planétu úplne zlikvidovanú
 
Ľudia sa fakt nevedia správať. A keď sa nevedia postarať o toto, tak prečo by niekto riešil ľudí s hendikepom. Osobne o úľavy nestojím a nemyslím si, že to je dobrá cesta. 
 
Páči sa mi napríklad systém v Austrálii. Mestskú hromadnú dopravu si vozíčkar platí. Ale ta doprava je skutočne bezbariérová. Prečo tu nechávať jazdiť dôchodcov, vozičkárov a všetkých týchto ľudí zdarma? Prečo to nemať špeciálne spoplatnené a peniaze nepoužiť na prestavbu staníc? A samozrejme, že keď človek niečo dostane zadarmo, tak si to neváži.. Filipíny Filipíny

Na čo sa tešíš v lete? Čo budeš podnikať? 

Chcel som ísť do Chorvátska. Autom, pretože ho poznám iba z lode. A pretože som nezmar, tak som si chcel pribrať niečo zmysluplné a mapovať bezbariérovosť. Keby sa to ujalo, bol by som šťastný...

 Veľa ľudí sa na bezbariérové úpravy tak, že to je pre vozíčkarov. Sú tu ale aj rodičia s deťmi, kočíkmi a seniori. Prečo to deliť? Bezbariérovosť je pre každého jednotlivého človeka. Každý môže ísť s barlami, skončiť na vozíku a zostarnúť. 

Ty si veľa cestoval, stíhaš teraz aj náročnejšie cestovanie?

Hm…Už skoro dva roky se chystám na cestu, ktorú budem fotiť a točiť a výťažok by išiel nadáciám, prispeli by aj firmy. Ale cestovanie ma baví, nechcem si ho pokaziť. Tak teraz šetrím, aby som mohol ísť bez záväzkov a posúvať to tam, kam budem chcieť ja.  Na cestách v Bangkoku Na cestách v Bangkoku

Kam?

Austrália. Už som tam bol dvakrát a vždy som prešiel jednu časť. Teraz to chcem spojiť a prejsť ju celú dokola. Chcem mať čas na fotenie, lietať s dronom a točiť. Keby som išiel s niekým, tak to bude mňa alebo jeho obmedzovať. A chcem vychytať úskalia takejto cesty, keď na nej budem úplne sám. Ako sa zariadiť, čo si zobrať so sebou… Nebude nikto, kto by mi pomohol s ťažkým kufrom. A mám tam nejaké kontakty – keby bola nejaká náročná situácia, mám sa na koho obrátiť. 

Keď to dopadne dobre, vydáš sa ďalej?

Toto bude pre mňa taký pilot 😊 Potom by som rád pokračoval. Láka ma Južná Amerika, Afrika a chcel by som ísť aj na Aljašku. Európu si nechám na dôchodok, hoci som v ňom od 18 😊… Niečo som už precestoval, ale chcem teraz ísť na vzdialenejšie miesta. 
 
Baví ma nezávislé cestovanie. Byť s miestnymi. To človeka obohatí. Zistí, že pomaly „nemajú čo do úst“, ale sú šťastní. A tu ľudia nevedia, čo s peniazmi a sú nešťastní. Jakub Koucký v Thajsku   Jakub Koucký v Thajsku  

Máš z lodi okrem orkánu aj ďalšie adrenalínové zážitky?

Jednu nočnú plavbu v búrke. Človek nič nevidí a zmizne v čiernej diere medzi vlnami. Ja som nakoniec išiel spať na kormu 😊 A raz sme sa utrhli. Je dobre, keď to človek zažije, aspoň vie, s čím má počítať.
 
Každá táto skúsenosť ma posúva ďalej. Aj preto sa vrhám do všetkého po hlave. Robiť predčasné závery, či niečo pôjde alebo nepôjde… to by sme mohli byť všetci ešte na stromoch.  Jakub má vodu a more veľmi rád aj na cestách Jakub má vodu a more veľmi rád aj na cestách

Podelíš sa na záver aj o najkrajší zážitok na mori? 

To sa nedá povedať. Skrátka na lodi je to najkrajšie 😊 Mám veľmi rád, keď plachtíme na motýľa. V ten moment vyzerá loď úplne božsky. A užívam si rýchlosť, náklon lode. Keď človek spoznáva hranice, kam loď ešte môže. To je super a to ma baví. Hrať sa s tým, štelovať, ladiť… to je pre mňa obrovská zábava.
 
A more, čerstvý vzduch, fyzická aktivita a dobrá nálada. Za každého počasia. Mne nevadí, aj keď prší. Skrátka voda k vode 😊 Patrí to k sebe. Človek je predsa vybavený. Hoci zažil som aj plavby, keď som mal všetko možné vybavenie a aj tak mi tieklo za krk 😊 – a super. Mňa to fakt baví. A rád by som si dal aj nejaké preteky – niečo amatérske.  

Poď s nami na budúci rok na Veľkonočnú plavbu 😊 Tento rok bola úspešná aj jedna turistická loď.

Takže by som im to na budúci rok natrel ja? 😊 

Budeme sa tešiť. Ďakujeme a prajeme veľa jachtárskych aj cestovateľských zážitkov.

Jakub okrem iného spolupracuje aj s Revenium, ktoré pomáha žiť ľuďom so zdravotným, sociálnym či psychickým znevýhodnením. Nás doslova očarila ich jedinečná námornícka kolekcia  LIGHTHOUSE for REVENIUM. Výťažok z kolekcie ide priamo spolku Revenium, a tejto kolekcii to na lodi naozaj pristane! Nechajte sa očariť tiež, podporíte s nami dobrú vec!