ShapeArtboard 1 copy 3GroupCombined ShapeFill 9icon-phoneGroupicon-boatGroupicon-callArtboard 2Groupicon-doneArtboard 1Zindulka-USP 34
+421 220 812 545
+421 220 812 545
+421 220 812 545
+421 220 812 545

V dlabanom člne po stopách dávnych predkov. To je expedícia Monoxylon III

Aj v dobe počítačových simulácií sa nájde partia dobrodruhov, ktorá úspešne overuje archeologické poznatky v najdrsnejších podmienkach. Podarí sa v máji po 20 rokoch návrat na divoké more tentokrát aj s podporou yachting°com?
Aj v dobe počítačových simulácií sa nájde partia dobrodruhov, ktorá úspešne overuje archeologické poznatky v najdrsnejších podmienkach. Podarí sa v máji po 20 rokoch návrat na divoké more tentokrát aj s podporou yachting°com?
Aj v dobe počítačových simulácií sa nájde partia dobrodruhov, ktorá úspešne overuje archeologické poznatky v najdrsnejšom teréne. Aký bude návrat do dlabaného člnu na divoké more po vyše 20 rokoch? A ako pomôžu expedícii Monoxylon jachtári z yachting°com?
Na tretej expedícii chceme vyskúšať aj plachtu Na tretej expedícii chceme vyskúšať aj plachtu

Čo je expedícia Monoxylon? 

Partia nadšencov, ktorá sa v máji 2019 vydá za dobrodružstvom v člne vydlabaného do kmeňa stromu z polostrova Attika na Krétu. Pôjdu po stopách našich predkov z mladšej doby kamennej. Ide už o tretiu experimentálnu expedíciu na monoxyle
 
Pôvodne študenti nielen archeológie v čele s Radkom Tichým, dnes už docentom, túžili dokázať možnosť šírenia kultúr. Predchádzajúce dve expedície boli plné bláznivých príhod a úspešných objavov ocenených aj vo svete. Podarí sa návrat na divoké more po 20 rokoch, tentokrát aj za podpory yachting°com?

Rozprávame sa s „bocmanom“ celej partie Jiřím Milerom.
Názov monoxylon pochádza zo slova mono – jeden a xylon – drevo zo starej gréčtiny.  A vo výsledku znamená loď vydlabaná z jedného kusu dreva. Názov monoxylon pochádza zo slova mono – jeden a xylon – drevo zo starej gréčtiny. A vo výsledku znamená loď vydlabaná z jedného kusu dreva.

Za poznaním a dobrodružstvom 

Jirko, ako vznikol tento dobrodružný a bláznivý nápad?

Duchovným otcom expedícií je, dnes už docent, Radek Tichý. Prvá expedícia Monoxylon I v septembri 1995 bola hlavne študentská. Radek vtedy končil štúdium histórie a púšťal sa do štúdia archeológie.
 
O pravekých plavidlách sa toho vtedy veľa nevedelo. A Radka vždy zaujímalo neolitické obdobie, šírenie kultúr a obdobie prvých poľnohospodárov. Z toho dôvodu sme chceli otestovať možnosť prepravy ľudí, zvierat aj plodín v dlabanom člne v mladšej dobe kamennej, asi tak 7 000 rokov pred Kr.
 
Prekonali sme vzdialenosť 290 km a plávali cez ostrovy Ikaria, Mykonos, Tinos, Andros a Euboia až na pobrežie polostrova Atika k mestečku Nea Makri.



A ako som sa k tomu dostal ja? Tak trochu bokom, s archeológiou príliš nesúvisím. V tom čase som učil na katedre telesnej výchovy, ale ako každý telocvikár, ktorým už dávno nie som, mám určité organizačné schopnosti a viem viesť ľudí. Takže som sa stal nepísaným, a neskôr aj písaným, bocmanom a mal som na starosti posádku.
 

Z čoho bola vyrobená prvá loď? 

V tej dobe nebol známy žiadny dlabaný čln z daného obdobia, preto vznikol čisto hypotetický tvar. Vyrobili sme ho technikou dlabania a vypaľovania z kmeňa topoľa. Skúšali sme aj opracovanie dreva dobovými replikami tešlíc a sekier.
 
Loď mala niečo vyše šesť metrov. Keď sme ju dokončili, zistili sme, že je vratká. Topoľ je ľahké drevo, to bolo fajn, ale tu vratkosť sme museli vyriešiť. A tak sme prirobili vahadlo.
Prvý monoxylon s prirobeným vahadlom Prvý monoxylon s prirobeným vahadlom

Boj o život na rozbúrenom mori 

Čím ste sa pri dlabaní lode inšpirovali? 

V tom čase existoval jediný nález podobnej lode z dánskeho pobrežia (Tybrind Vig). Ťažko sa nám to teraz predstavuje. Kedysi bolo pobrežie zaplavené, preto je dnes plno vecí pod hladinou a niečo nájsť nie je jednoduché. K jednému významnejšiemu objavu došlo až pred druhou expedíciou.
 
Boli sme v kontakte aj s Thorem Hayerdalem, ktorý uskutočnil plavbu na legendárnom Kon-Tiki a vore Ra. Ochotne sa vyjadroval, ale potom na nás máličko zanevrel, pretože sme nešli cestou lodí z papyrusu. Pre nás to totiž nemalo logiku, papyrus v našej oblasti nebol, ale drevo áno.
Monoxylon vznikol technikou vypaľovania a ručného opracovania Monoxylon vznikol technikou vypaľovania a ručného opracovania

Čo vlastne expedícia ukázala? Potvrdili sa vaše hypotézy? 

Prvá expedícia nesporne dokázala, že možnosť šírenia kultúr je reálna. Boli sme totiž schopní prechádzať z jedného ostrova na druhý a čln dokázal bez problémov prepraviť deväť ľudí aj ďalší náklad.
 

Nenarazili ste na žiadny problém? Loď ste predtým testovali iba na rieke a kontakt s morom je oveľa tesnejší než na jachte. 

Keď bolo more relatívne pokojné, tak to išlo. Problém bol len na trase z Ikárie na Mykonos. Až dodatočne sme zistili, že je to jedno z najproblematickejších miest Egejského mora, pretože tam vkuse fučí, fučí a fučí.
 
Za Ikáriou sme sa dostali do veľkých vetrov, vlny mali vyše troch metrov, a to už bol veľký problém. Loď sme zvládli, ale nedokázali sme sa posúvať dopredu. Loď sa totiž kvôli vahadlu plavila len 3 km/h.
 
Tam to bolo… skrátka naozaj boj o život. Mali sme pocit, že sa na nás valia baraky. Kormidelník stíhal loď natáčať, ale hrnulo sa do nej veľa vody, takže sme stále museli vylievať. Takže aj v tomto sme boli ochromení, dvaja ľudia vylievali vodu a na pádlovanie ostalo len šesť.
 
Vyplávali sme a po hodine a pol vystriedali štyria ľudia. Ja som vystriedať nestihol a bol som tam ďalších 15 hodín. Nakoniec sme museli využiť sprievodné plavidlo, ktoré nás týmto úsekom potiahlo. Bol to jediný úsek, ktorý sme prekonali týmto spôsobom.
 


Intenzita zážitku rastie s mierou prekonaného nebezpečenstva 

Ako ste to zvládali fyzicky? 

Bolo strašne zaujímavé, ako funguje ľudský organizmus. Pokiaľ sme pádlovali, tak to bolo dobré. Potom sme vleteli do vĺn, kde sme pádlovali eše minimálne hodinu, ale neposúvali sme sa. Tak prišlo rozhodnutie, od Ikárie k Mykonu by sme sa nedostali.
 
Keď nás sprievodné plavidlo vzalo do závesu a ľudia prestali pádlovať, nastala totálna letargia. Bola zima a neustále sa cez nás prelievala voda. A nastúpila morská choroba  – sem-tam sa napijete slanej vody, ste premočení, začalo sa zvracať.
Na pokojnej vode bolo pádlovanie jednoduché Na pokojnej vode bolo pádlovanie jednoduché

Čo ste urobili?

Po pätnástich hodinách sme cítili, že musíme niečo zmeniť. Začali sme pádlovať, aj keď nás ťahalo sprievodné plavidlo. A za pol hodiny sme zas mali rytmus s loďou a ľudia prestali zvracať. Vedľa mňa sedel jeden Poliak a ten sa stále modlil. Na také niečo my nie sme zvyknutí. Zhodou náhod bolo jedno dosť extrémne miesto aj na druhej expedícii a ja som bol opäť pri tom.
 
Chcete prežiť autentické chvíle s odvážnymi archeológmi? Pozrite sa na video z expedície Monoxylon I.
 

Ako to teda celé pokračovalo? 

O tri roky, v roku 1998, sme vyplávali na druhú expedíciu Monoxylon II. Plány boli ešte ambicióznejšie a veľkej podpory sa nám dostalo od pedagogickej fakulty. Táto expedícia mala byť posledná, ale...
 

Ako prebiehali prípravy? 

Druhá expedícia bola skutočne veľká a logisticky zložitá. Mali sme rakúskych účastníkov, ktorí z toho ale nakoniec vycúvali. Na hraniciach na nás už čakala stráž a mala echo, že pašujeme drogy.
 
Loď ťahal veľký Nissan Patrol s prívesom a pre naše tri posádky sme mali aj autobus. Každá posádka mala opäť 8 veslárov, počítali sme aj s 12. Predstavte si, že vyše 30 ľudí ide na mesačnú expedíciu. Máte zbalených plno škatúľ a na každý deň veľkú škatuľu s jedlom pre všetkých. A oni nám liezli do cukru, trhali sáčkové polievky, šacovali posádku, vôbec sme netušili prečo.
 
To nás zdržalo takmer pol dňa. Až sa to vyhrotilo a my sme boli veľmi tvrdí, a nakoniec nám povedali, choďte. Donútili sme ich aspoň k tomu, aby nám to zabalili. A potom sme zistili, že to urobil z pomsty jeden člen rakúskej posádky.
Expedícia Monoxylon II bola logisticky zložitá Expedícia Monoxylon II bola logisticky zložitá

Vydali sme sa po stopách obsidiánu z ostrova Vulcano

Čo ste chceli dokázat tentokrát – na druhej expedícii Monoxylon?

Na prelome augusta a septembra 1998 sme sa vydali po stopách obsidiánu z Vulcana. Chceli sme prakticky vyskúšať pobrežnú plavbu na monoxyle pozdĺž pobreží Talianska, Francúzska, Španielska a Portugalska.
Prvá etapa zo Sicílie na Liparské ostrovy bola extrémne dôležitá. Na Vulcane nájdete veľké kusy obsidiánu (sopečné sklo). A už ľudia v neolite využívali sopečné sklo na rôzne nástroje, napríklad ako špeciálne ostrie na šípy alebo na nástroje pre prácu s kožušinami.


Ako to prebiehalo?

Nabrali sme obsidián – malé aj väčšie kusy – a pádlovali sme. Vždy sme sa na trase snažili absolvovať tie miesta, kde boli nálezy obsidiánu. Dnes sa dá určiť, odkiaľ presne pochádza. Napríklad vo Fancúzsku, v Portiragnes našli obsidián, ktorý bol z Vulcana a bolo jasné, že sa tam nejako musel dostať.
 
Na expedícii sme si potvrdili, že pobrežná plavba vôbec nebola problematická. Aj keď aj tam sa vyskytli problémy.


Stavali ste na druhú expedíciu novú loď alebo ste zobrali tú pôvodnú?

Vydlabali sme novú z dubu. Získali sme ho od mesta Jičín a bol perfektný. Medzitým sa na jazere Bracciano 20 km od Ríma našlo na dne torzo lodi. Bolo tiež z dubu a malo podobný tvar, ktorý sme pripravovali my.
 
Dub sa chová inak než topoľ. Je to ťažké drevo a na vode je dokonalé, preráža vlny, má lepšiu stabilitu. Po pár dňoch pádlovania sme voči lodi nadobudli absolútnu dôveru. Bola výborná, ale vážila vyše 2,5 tony.


Koľko ľudí pádlovalo a obsluhovalo čln?

Posádku tvorilo spravidla 8 až 10 veslárov a kormidelník, ktorý stojí v zadnej časti lode nad kormidlom. Maximálna kapacita monoxylu bola 14 veslárov a kormidelník. Prvé 4 lavice v prednej časti lode boli vždy obsadené po jednom veslárovi, pričom na ďalších mohli vďaka šírke lode sedieť dvaja.


Ako sa prepravovala posádka? 

Vzhľadom na to, že to bola pobrežná plavba, striedalo sa na pláži, niekedy aj vo vode. Boli tam zaujímavé miesta, napríklad na francúzskej riviére boli pláže plné ľudí a my sme dosť budili pozornosť. Striedali sme napríklad na milionárskej pláži, tak začali cvakať foťáky a bežať kamery.
Dlabaný čln Monoxylon budil pozornosť Dlabaný čln Monoxylon budil pozornosť

Aká bola trasa druhej expedície?

Na druhej expedícii sme sa plavili po úsekoch. Po prvej etape na Sicílii sme loď vytiahli a presunuli ju do Ríma. Pred Rímom sme pádlovali a symbolicky sme loď pretiahli aj na jazero Bracciano, kde bol ten nález. Tam sme sa úplnou náhodou zúčastnili aj pretekov dračích lodí, ale nemali sme šancu.  
 


Trasa expedície Monoxylon II

A potom sme išli zas ďalej. V oblasti okolo Monaka sme loď znovu spustili. Potom nasledoval francúzsky úsek, kúsok španielský a na záver portugalský. Dohromady sme v priebehu mesiaca urobili takmer 800 km! Celá expedícia vyvrcholila na svetovej výstave Expo 98 v Lisabone.
 
My a Bielorusko sme boli jediné dve európske krajiny, ktoré tam vôbec nemali zastúpenie. Náš konzul v Portugalsku bol preto šťastný, že prídeme. Ústredným motívom celej výstavy boli zámorské objavy. A my sme tam mali na záver slávnostné priplávanie spolu s ďalšími plavidlami.
 
Chcete si pozrieť video z dobrodružnej expedície Monoxylon II?
 


V ten deň sa vôbec nevrátili tri rybárske lode

Naskytol sa počas plavby nejaký väčší problém? 

Vo Francúzsku sme časť plavby absolvovali po Rhone, pretože prišiel mistrál. O mesiac skôr, ako normálne chodí.
 
Ráno sme sa zobudili a počuli sme ho. Vyplávali sme skoro, normálne sme zvykli vyplávať okolo po šiestej. Všetko bolo fajn, ale zrazu prišli trojmetrové vlny. Videli sme breh, nebol ďaleko, asi 500 m, ale prestali sme sa posúvať a začalo nás zaplavovať.
 
Fučal príšerný vietor 7 až 9° Beauforta. Uleteli nám kýbliky a my sme museli vylievať kartónmi od džúsu, ktorý sme vyliali. Museli sme si zvyknúť, hlavne kormidelník. Zistili sme, že zhruba každá desiata vlna je menšia, tak sme natáčali loď a pádlovali podľa toho.
 
Trvalo to hodinu a pol, bolo to drsné a strach bol priamo hmatateľný. V ten deň sa vôbec nevrátili tri malé rybárske lode. A tí to neprežili, tiež ich zaskočil vietor. Na brehu sme potom tú vodu „vytlačili“ anízovkou a slivovicou.
Zaplavený monoxylon vo vlnách Zaplavený monoxylon vo vlnách

A čo bolo naopak najkrajšie?

Bola to pobrežná plavba a vďaka tomu to bolo skutočne krásne. Striedalo sa biele pobrežie, červené pobrežie, dostávali sme sa na nádherné pláže a spali tam. Kam sme sa doplavili, tam sme spali. A keď pršalo, tak sme zaliezli pod strom, to nás netrápilo. Tiež sme boli mladší :)
 

Ako fungoval taký veľký tím? Bola ponorka? 

Partia bola výborná, ale 30 ľudí, logicky, neudržíte ako jeden tím. Takže vznikali menšie tímy. A keď bolo treba, tak držali spolu. Ja som bol predsa len o 10 rokov starší, tak ma brali. Niekedy bol človek možno zbytočne tvrdý, ale boli chvíle, keď stačilo mrknúť a oni vedeli – ideme pomôcť, striedame, zostávame...
Keď bolo treba, tím držal spolu Keď bolo treba, tím držal spolu  V každom prípade, nakoniec je jedna z najdôležitejších vecí dobre sa najesť. A my sme mali problém s kuchárom. Nezvládal to celkom. Napríklad nám urobil pripálenú kašu a ešte v nej bolo cítiť naftu… A my sme boli chudobní :)
 
Vo Francúzsku sme si sem-tam kúpili bagetu alebo sme zašli na trh a kúpili si syr a olivy. Inak sme boli závislí na tom, čo sme viezli z domova. Na instantných polievkach, tyčinkách, cereáliách… pili sme čaj, na miestne pivo sme nemali. Všetko sme viezli so sebou, ale bola to paráda!!!
 
V tom čase mobily len začínali, ja som mal jeden z prvých a mal som ho so sebou, ale domov sa nevolalo a cesta trvala vyše mesiaca. A ja si skoro nič nepamätám. Žijem veľmi zážitkový život a pre tie nové si musím urobiť miesto :) Tieto zážitky ale stáli za to.
Posádku monoxylu tvorilo spravidla 8 až 10 veslárov a kormidelník Posádku monoxylu tvorilo spravidla 8 až 10 veslárov a kormidelník

Páči sa mi, keď to nie je len o prekonávaní adrenalínu a o dobrodružstve

Ako teda vznikol nápad vyraziť tretí krát – na expedíciu Monoxylon III?

Asi tak pred rokom som si povedal, a sakra, je zo mňa už starý chlap a keď si spomeniem na niečo, čo v živote malo zmysel, tak práve toto. Býval som aktívny aj inde – na horách, na divokej vode… tých krásnych vecí bolo viac, ale táto expedícia bola určite jedna z najzaujímavejších vecí.
 
Páči sa mi, keď to nie je len o prekonávaní adrenalínu a o dobrodružstve. K tým som si pričuchol už skôr. Keď som študoval v Olomouci a robil som skúšku zo zoológie u docenta Štěrby, tak som pomáhal motať laná, pretože išiel so svojou manželkou Dinou Štěrbovou na osemtisícovku.
 
Nešli iba liezť (a bol z toho dokonca český ženský rekord), išli s nimi zároveň aj hydrobiológovia, ktorí tam robili výskum. Malo to pridanú hodnotu, a tú majú aj naše expedície.
 
Dnes je situácia iná. Je to 20 rokov. A zrazu sa skoro nič podobné nedeje. Aj vtedy to bolo nenormálne. Stredoeurópania boli v Stredozemnom mori a učili to Francúzov a Talianov. Tých, ktorí sú dennodenne pri mori. Dodnes nám to majú za zlé, ale zároveň to obdivujú.


A ako to pokračovalo, podarilo sa niečo dohodnúť?

Keď som si povedal, že to stojí za to, zašiel som za Radkom, pretože celá táto myšlienka je jeho. On ale viedol katedru archeológie a nemal čas.
 
Zároveň som sa stretol so známym, telocvikárom z Náchoda, ktorý bol tiež na oboch expedíciách, a začali sme na tom pracovať my dvaja. Ja som už dávno mimo obor, som manažér. A na tejto expedícii už budem mať 60 rokov!
 
Asi o 2 mesiace neskôr sme sa znovu stretli s Radkom a on hovorí: „Chlapi, máte pravdu. O pol roka už by som mohol.“ To už sme boli traja a začali sme kontaktovať členov predchádzajúcich expedícií.
Test monoxylu pred treťou expedíciou Test monoxylu pred treťou expedíciou

Ako reagovali? Boli nadšení? 

Niektorí áno, asi 60% z nás tvorí pôvodná zostava. Sú tam tí bývalí študenti, aj keď dnes už majú 45 rokov, takže to nie sú žiadni mladíci, ako-tak to fyzicky zvládajú.
 
Ale je to jedna z vecí, na ktorej musíme dosť zapracovať, pretože niektoré etapy budú extrémne. Tá kľúčová zo Santorína na Krétu vychádza na 26 hodín, pokiaľ budú dobré klimatické podmienky. A budeme sa striedať.
 

Trénujete teraz? Budete sa špeciálne pripravovať? 

Nechali sme to zatiaľ na každom individuálne, ale je mi jasné, že to tak nemôže byť. Napríklad Radek má doma vyrobené pádlo. Prevrtal držadlo z rýľa a hrubou gumou si ho pripevnil k radiátoru a denne hodinu a pol pádluje. A na tom musíme zapracovať všetci.
Posádka expedície Monoxylon III na sústredení Posádka expedície Monoxylon III na sústredení

20 rokov je dlhá doba, ako sa bude líšiť technické vybavenie novej expedície?

Budeme mať – a to sme nikdy nemali na celý úsek – poriadnu loď od yachting°com. Bude sa pohybovať pri našej lodi, akurát možno bude mať problém plaviť sa tak pomaly :) Bude to katamaran a tak budeme mať všetko moderné komunikačné a jachtárske vybavenie.
 
Budeme robiť, čo bude nutné a k čomu nás prinútia. Či nás prinútia mať pozičné svetlá, uvidíme, vtedy sme sa nenechali. A každý bude mať mobil, už je iná doba. Už sme boli aj na prieskumnej plavbe, v rovnakom čase, v ktorom bude prebiehať expedícia.
 


Nevedeli sme poriadne, ani čo je meltemi

Ukázalo sa na prieskumnej plavbe niečo zaujímavé? Niečo, čo musíte zmeniť?

Ani nie. To zásadné sme zmenili už pred plavbou, keď sme o tom hovorili so skúsenými jachtármi a s Jirkom Zindulkom. Zmenili sme termín, pôvodne to mal byť jún, nevedeli sme poriadne, ani čo je meltemi, a to už, samozrejme, dobre vieme. Už teraz priebežne dôkladne sledujeme počasie aj vietor.
 
Na prieskumnej plavbe sme si potvrdili, že to pôjde. Vyplávali sme z Atén, doplávali na Santorín a pomaly sme sa vracali. Vytipovali sme si miesta, kde budeme môcť zostať. Dôležité potom bude zladiť sa s kapitánom. A budeme aj oveľa skúsenejší.
Prieskumná plavba expedície Monoxylon III so sprievodom z yachting°com Prieskumná plavba expedície Monoxylon III so sprievodom z yachting°com

Existujú nejaké problematické miesta? Nebojíte sa, že niečo nevyjde?

Už sme dostali veľa informácií, ale vo výsledku to nie je dramatické. Prekvapiť nás môžu veľké vlny a že bude fučať proti nám. Kľúčová etapa potom bude z ostrova Santorín na Krétu.
 
V ideálnom prípade je to 120 km, za predpokladu, že nás to nebude nikam splavovať. A keď sa nám bude veľmi dariť, tak pôjdeme 5 km/h. Ale aj tak to bude minimálne 26 hodín. A to je niečo skutočne prevratné.


Čo má vlastne dokázať tretia expedícia? 

Vraciame sa k obsidiánu. Už nie k Liparskému, ale k tomu z Milosu. A ten sa našiel vo vrstvách Knóssu. Niekto ho tam musel dopravovať. A to práve chceme dokázať.
 

A čo sa ešte za tých 20 rokov od druhej expedície zmenilo? 

Ľudia sú leniví. Veľa vecí sa simuluje len na počítači a nikto ich nejde skúsiť. A my áno. Budeme v rovnakej situácii ako tí ľudia vtedy. Samozrejme, budeme mať zabezpečenie, zázemie v podobe lode, predpoveď počasia. Oni, na rozdiel od nás, mali zas skúsenosti a čas, boli pravdepodobne schopnejší a fyzicky pripravenejší. Roky plavieb ich naučili, že existuje meltemi, dokázali odhadnúť počasie.
 

Staviate novú loď? 

Berieme tú z druhej expedície. A celé to chceme dosť pôvodné. Tá loď bola z jednej tretiny robená starými nástrojmi - dub sa dlabal sekerkou z pazúrika a potom sa pokračovalo ručnými nástrojmi. Vznikala asi tri mesiace. Máme aj ručne robené drevené pádla.
Test lode na sústredení pred expedíciou Test lode na sústredení pred expedíciou

V akom stave je po takej dobe? 

Loď vyschla a je o tonu ľahšia. A bola dosť popraskaná, vysušená. Skúšali sme ju zatiahnuť, ale naďalej tiekla. A keď sme ju dali na vodu, bola vratká. Chceli sme ju ešte zrýchliť, tak sme ju stenčili. Upravili sme ju, posunuli ťažisko a už je to dobré.
 
Mali sme ju uloženú v Archeoparku vo Všestaroch v krásnej expozícii. Teraz, keď sme ju chceli vytiahnuť, museli sme zbúrať jednu stenu.


Už ste ju mali na vode?

Áno, niekoľkokrát. Urobili sme si základňu pri priehrade Rozkoš, v máji sme ju pustili na Labe a riešili problém so stabilitou. Sme z rôznych kútov, takže vždy sa zišla nejaká časť z nás a robili sme úpravy. Vytvorili sa rôzne tímy, niekto riešil viac financie, iný marketing, logistiku.
 
Počas júnových sviatkov sme všetci mali sústredenie na Rozkoši. Pádlovali sme, robili úpravy a skúsili sme simulovať jednu etapu. Striedali sme posádky po dvoch hodinách, dali sme si aj nočnú plavbu a šesť hodín pádlovania. A to by ste neverili, čo to s človekom urobí – s chrbtom, ramenami, rukami, zadkom...
 
Mesiac pred expedíciou ešte urobíme sústredenie. A aj predtým bude ešte veľa akcií. V januári sme mali sústredenie na horách, dokončili sme úpravy. Už by sme totiž mali začať naozaj „horieť“, čo nevidieť vyplávame!
 


Chceme si užívať každý moment

Súčasťou výpravy boli vždy lekári. Mali vôbec nejakú prácu?

Mali sme dokonca dvoch lekárov, boli súčasťou posádky, ale veľmi sme ich nepotrebovali. Ja som drsnejší, ale mali sme bodnutie škorpiónom, kĺby a mozoly, zapálené rany… Aj tento rok bude jeden lekár. Je to anesteziológ, ale u nás bude hlavne veslárom.


Keď sa vrátite, s čím budete vy osobne spokojný?

Ja budem šťastný z každého dňa, čo tam budeme. A pokiaľ sa nám podarí doplávať, bude to výborné, ale ja by som tam chcel naplno prežiť každý moment a myslím, že aj ostatní. Veľkú časť peňazí si dávame zo svojho, aby sme boli nezávislí. Chceme doraziť, ale chceme si taktiež užívať každý moment.
 
Máme aj hromadu ďalších cieľov. Na ostrove Milos sme spoznali „starostu starostov všetkých ostrovov“. Oni bojujú za miloskú Afroditu, ktorá je v Louvri, a my sme mu prisľúbili, že urobíme etapu na ich podporu.
 

Máte v hlave ešte nejaký sen? Na nejakú ďalšiu expedíciu, nejaký plán? 

V hlave som toho mal veľa, niečo sa uskutočnilo, niečo nie. Až prebehne expedícia, bude znovu film. Budeme robiť aj knihu, páčilo by sa mi mať z toho obrazové poviedky. Ja už som vo veku, keď chcem robiť iba veci, ktoré majú zmysel.
 
Zažil som už všeličo. Mám deti, ktoré sa venujú ochrane životného prostredia. Dcéra založila organizáciu na ochranu oceánu besea.cz a chcela by spolulpracovať so Sea Shepard. Rád by som jej v tom pomohol.

 

Ako expedíciu Monoxylon III podporuje yachting°com? 

  • Jirka Zidnulka prispel svojimi radami a skúsenosťami pri plánovaní expedície, jej termíne a trasy plavby
  • Podieľali sme sa na výbere vhodnej lodi a znížení ceny.
  • Odporučili sme kapitána, ktorý hovorí česky aj grécky, dobre pozná oblasť plavby a má kontakty. Kapitán sa po väčšej časti trasy už preplavil a pretože miluje históriu, je expedíciou nadšený.
  • Počas plavby budeme pripravení poskytnúť pomoc, vyhodnocovať počasie a konzultovať zmeny trasy.

Trasa expedície Monoxylon III


 
Expedícia Monoxylon III štartuje už 25. mája 2019. Z polostrova Atika vedie plánovaná trasa cez reťazec ostrovov na ostrov Milos (Mélos) a odtiaľ cez ostrov Santorín na Krétu. Sledovať ju môžete aj na facebooku alebo sa rovno stretnúť v Egejskom mori! Tak hor sa za dobrodružstvom a šťastnú cestu.