ShapeArtboard 1 copy 3GroupCombined ShapeFill 9icon-phoneGroupicon-boatGroupicon-callArtboard 2Groupicon-doneArtboard 1Zindulka-USP 34
+421 220 812 545
+421 220 812 545
+421 220 812 545
+421 220 812 545

Behanie v Chorvátsku – tipy na pekné bežecké výlety

Hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá, jachting a beh majú veľa spoločné. Kombinácia týchto dvoch aktivít láka stále viac nových priaznivcov. Staňte sa aj vy ďalším z nich a vyskúšajte naše krásne bežecké trasy pre rekreačných bežcov aj výkonnostných športovcov!
Hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá, jachting a beh majú veľa spoločné. Kombinácia týchto dvoch aktivít láka stále viac nových priaznivcov. Staňte sa aj vy ďalším z nich a vyskúšajte naše krásne bežecké trasy pre rekreačných bežcov aj výkonnostných športovcov!
Hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá, jachting a beh majú veľa spoločné. Kombinácia týchto dvoch aktivít láka stále viac nových priaznivcov. Staňte sa aj vy ďalším z nich a vyskúšajte naše krásne bežecké trasy pre rekreačných bežcov aj výkonnostných športovcov!

Nedávno sme vás zoznámili so špecifikami behania v Chorvátsku a dnes pre vás máme návrh na tri prekrásne bežecké trasy. Na prvú sa môžu vydať úplne všetci, zvládnuť by ju mal každý, kto má aspoň nejakú skúsenosť s behom. Druhá je veľmi variabilná. Môžete sa prebehnúť pár kilometrov po peknej cyklotrase alebo si bežecký výlet z lode okoreniť výbehom na najvyšší kopec ostrova Krk. Tretia trasa už je vyslovene pre znalcov. Vybehnutie na najvyšší kopec Rabu si môžete spestriť posedením v rozprávkovej krčmičke s gýčovito nádherným výhľadom. 
 

Zaton – Nin, čierne bahno, biela soľ, slaná zmrzlina

Ľahká trasa
Vhodná pre začiatočníkov a pôžitkárov

Cesta zo Zatonu k bahenným zábalom je päť kilometrov dlhá Cesta zo Zatonu k bahenným zábalom je päť kilometrov dlhá Počas svojho výletu sa pravdepodobne ocitnete aj blízko pevniny, konkrétne mesta Zadar. Navrhovaná trasa tak môže predstavovať športovú, nejachtársku aktivitu na začiatku pobytu, či na konci, keď už sa nezadržateľne začnete približovať k pevnej zemi. 

Túto trasu je možné absolvovať aj zo Zadaru smerom na Zaton (pripočítajte ďalších cca 15 km v jednom smere), ale vzhľadom na to, že sa tu nevyhneme niekoľkým kilometrom po nepríjemne frekventovanej ceste, tento variant odporúčame len zarytejším a vytrvalejším priaznivcom behu. 

Oveľa pohodlnejšie je pristáť v Zatone a z paluby lode zamieriť najskôr po pobreží smerom na sever a následne priamo na juh. Trasa zahŕňa aj kilometer, dva priemyselnejším územím, našťastie len na pohľad, premávka je tu takmer nulová. V ideálnom prípade nás cesta na severovýchod privedie presne pred starobylý most k polostrovu Nin. Ten pre začiatok vynecháme a pokračujeme pozdĺž pobrežia a mestského kotvišťa smerom na kemp „Ninska Laguna“. Z cesty ale neodbočíme a pokračujeme ďalej priamo, až takmer k sesterskému kempu „Ninska Laguna 2“. K nemu vedie prašná cesta, my sa budeme držať tej lepšie udržiavanej, stáčajúcej sa priamo na východ, k moru. Podľa dreveného chodníka jasne spoznáme, že sme na mieste. Turisti majú liečivé bahno v obľube Turisti majú liečivé bahno v obľube Oblasť je bahnitá, s plytkými jazierkami, skôr veľkými kalužami plnými čierneho, údajne liečivého bahna. Neviem, nikoho iného než Čechov sme tam na seba túto dosť zapáchajúcu hmotu mazať nevideli. Možno povesť o liečivých účinkoch pustili do sveta škodoradostní domorodci, ktorí potom opodiaľ pobavene sledujú zabahnených českých turistov, ako im naleteli. No, aj keby liečivé nebolo, je pri tom dosť zábavy! Správny postup je vraj tento: namazať na seba čierne bahno od hlavy až po päty a na slnku nechať úplne vyschnúť. Následne v morskej zátoke Ninski Zaljev túto hmotu zo seba za nekonečného prúdu nadávok namáhavo umývať. Osviežujúce to má byť predovšetkým pre pokožku, kĺby a svalstvo. 
 
Malé a malebné mestečko Nin. Starí Rimania tu po sebe zanechali trosky zaujímavých a svojho času veľmi významných pamiatok. V 7. storočí  bol Nin dokonca kultúrnym centrom Chorvátska. Konali sa tu aj korunovačné ceremónie chorvátskych vládcov. Za pozornosť stojí okrem iného najmenšia katedrála sveta – Kostol sv. Kríža (Crkva svetoga Križa) z počiatku 9. storočia. 
Tip
Jedinečné mestečko Nin stojí za prebehnutie Jedinečné mestečko Nin stojí za prebehnutie Trasa zo Zatonu k bahnu má presne 5 kilometrov. Pri návrate po rovnakej trase si po cca 2 kilometroch určite odskočte na opevnený polo- až celo-ostrov Nin. Ten je z troch štvrtín chránený morom a zvyšná štvrtina močiarom. Vedú naň ale dva mosty a návšteva sa určite oplatí. Najviac atakov budete musieť paradoxne odrážať zvnútra opevneného ostrovného mesta, kde na vás bude útočiť nespočetné množstvo čarovných kaviarní, krčmičiek a zmrzlinární. Na svoje si prídu aj milovníci starobylých pamiatok. Slaná zmrzlina stojí za kilometrovú odbočku Slaná zmrzlina stojí za kilometrovú odbočku Ak by ste ešte stále mali objaviteľské chúťky, vyrazte z Ninu asi kilometer na severovýchod pozdĺž cesty č. 6004. Nájdete tam múzeum soli. V obchodíku so suvenírmi si môžete kúpiť nekonečné množstvo balení najrôznejších druhov tunajšej soli a navyše sa osviežiť vskutku luxusnou miestnou špecialitou – slanou zmrzlinou.  Nin má v dobývaní soli dlhú tradíciu Nin má v dobývaní soli dlhú tradíciu
Tunajšiu soľ dostávali na stôl už rímski cisári. Rimania svojim vojakom v dobách, keď bola soľ rovnocenná zlatu, vyplácali žold v tomto neraste. Mimochodom, vedeli ste, že takejto výplate sa hovorilo salarium a že práve z tohto slova pochádza súčasné anglické pomenovanie pre mzdu „salary“?
Tip
Terén: rovinatý, z veľkej časti asfalt alebo chodníky, čiastočne šotolina 
Celková dĺžka: 10 km (Zaton-Nin-Zaton), 12 km (s odbočkou k Múzeu soli)

Krk – Punat (a tri vrcholy)

Ľahká až veľmi náročná cesta
Niečo pre dobyvateľov vrcholov, ale aj kaviarenských povaľačov.

Ľahká cesta z Krku do Punatu je označená modrou, prídavok per odborníkov čiernou Ľahká cesta z Krku do Punatu je označená modrou, prídavok per odborníkov čiernou Ak sa rozhodnete navštíviť najsevernejší z veľkých chorvátskych ostrovov a podarí sa vám zakotviť v meste s rovnakým menom Krk, tak si určite nenechajte ujsť príležitosť dosýta si zabehať. Cez historické centrum sa vydáme hore na severovýchod a po hlavnej ceste (Ulica Narodnog Preporoda) až k D102, ktorú, samozrejme, len prebehneme, aby sme sa dostali na celkom luxusnú cyklotrasu, ktorá nás vlastne zavedie až do ďalšieho prístavného mesta Punat. Tu by vlastne mohla naša bežecká odysea skončiť (po 7 km s krásnymi výhľadmi, zľahka zvlnenými terénom) napríklad v nejakej miestnej reštaurácii. To je ten ľahký variant. Na vrchu Obzova naozaj fučí Na vrchu Obzova naozaj fučí Milovníci extrému nezastavia v lákavom prímorskom mestečku a pokračujú plynule ďalej nahor. Z hlavnej cesty odbočíme doľava, takmer priamo na východ. Znamením nám bude ukazovateľ na krížovú cestu, po ktorej sa vyberieme aj my. Svoj bežecký kríž ale budeme naprieč vrstevnicami niesť ešte oveľa ďalej. Keď sa hrubý štrkový chodník napojí na lepší spevnený, pokračujeme ďalej doprava po tom horšom. Pôvodne východný smer sa začína stáčať na juhovýchod. Asi na 300 metrov sa dostávame na cyklotrasu, aby sme z nej znovu rýchlo odbočili ďalej smerom nahor, doľava. Nič lepšie než rozlámané kamenisté chodníky nás od tejto chvíle už nečaká. Na rázcestí v miestach, kde sa sklon začína trochu mierniť a chodník narovnávať, sa stáčame prudko na juh a predierame sa kamením na hrebeň. 
Na vrchol Obzovy nevedie žiadna ľahká trasa Na vrchol Obzovy nevedie žiadna ľahká trasa Prvý vrchol, na ktorý narazíme je Veli Vrh (541 m n. m.). Ten nás ale ešte nechá chladnými, pretože pred sebou už vidíme Brestovicu (558 m n. m.) a Obzovu (569 m n. m.), najvyšší vrch ostrova, ktorý nám svojho času prichystal vietor s nárazmi vyše 100 km/h. Ešte radi sme vtedy zvolili zle zreteľnú ústupovú západnú cestu, ktorá sa stáča k severozápadu, aby mohla viesť kolmo na vrstevnice a na svojej poslednej tretine mohla spojiť sily s cyklotrasou s mapovým označením MTB5.2. Vtedy sme sa zhodli na tom, že ak je toto cyklotrasa, tak je celkom isto určená výhradne pre nepríčetných samovrahov.

Ak máte šťastie a niekto z posádky vás s loďou naberie v Punate, tak po návrate do tohto mestečka váš beh končí. Ale ak sa vraciate do Krku, čaká vás ďalších 7 km, spolu teda trasa dlhá 28 km.
 
Terén: mierne zvlnený (7 km medzi Krkom a Punatom; ľahký variant), po nespevnených horských chodníkoch, miestami značne príkry (z Punatu do hôr a späť; veľmi náročný variant)
Celková dĺžka: 7 km (Krk – Punat), 28 (Krk – Punat – trojica vrchov – Punat – Krk)


Rab – Kamenjak – Rab

Stredne náročná trasa
Hor sa k prazákladom! Niečo pre gurmánov, pivárov a milovníkov kopcov

Cesta hore je označená čiernou a dole modrou, so zreteľnou odbočkou k malebnej reštaurácii Cesta hore je označená čiernou a dole modrou, so zreteľnou odbočkou k malebnej reštaurácii Ak sa niekedy ocitnete na ostrove Rab, a ešte lepšie v maríne jeho hlavného mesta, neváhajte vybehnúť na trasu plnú nielen úžasných výhľadov na more sem-tam zdobené žiarivými trojuholníkmi napnutých plachiet jácht, ale príjemnú aj vďaka sviežemu morskému vetríku a výstupu na najvyšší vrch ostrova. To všetko potom okorenené pobytom na záhrade tak príšerne gýčovitej krčmičky, až sa do nej zamilujete. 

Práve tu na ostrove Rab môžete pričuchnúť k pradávnym koreňom ľudského behu. Pračlovek totiž tiež behal, ako my. On ale nebehal pre zábavu, on behal, pretože musel. Za potravou, ktorá pred ním utekala, alebo naopak, utekal on pred predátorom, aby sa sám nestal potravou. Ako odmenu mu príroda nadelila trochu endorfínov, hormónov šťastia, a v prvom prípade ho ešte potešilo aj plné brucho.  Cesta na Kamenjak určite nepatrí medzi najjednoduchšie Cesta na Kamenjak určite nepatrí medzi najjednoduchšie A práve ten prvý prípad, prazáklad bežeckej motivácie si môžete cestou na Kamenjak vyskúšať. Opustíte všetky vymoženosti civilizácie, aby ste sa pustili do boja so strmým kopcom po stále sa zhoršujúcich chodníkoch, vo vrcholných častiach dokonca už zápasíte s cestami necestami. Dobytie vrcholu bude však len začiatok lepších chvíľ. 
Plieskavica z Kamenjaku za tú drinu rozhodne stála Plieskavica z Kamenjaku za tú drinu rozhodne stála Trasa z Rabu do Rabu cez Kamenjak je ideálna ešte v inom smere. Najprv hromada driny – 5 kilometrov takmer stále do kopca, vyvrcholenie na najvyššom kopci a potom už len sladký, presladký šesť kilometrový beh nadol plný jedinečných výhľadov, ktorý si určite spestrite aj malou odbočkou do reštaurácie Kamenjak s parádnou vyhliadkovou terasou. Tradičná plieskavica nám tam všetkým chutila najlepšie z celého Chorvátska. Švihácky čašník ju síce v jedálnom lístku nemal uvedenú, ale na našu otázku reagoval promptne: Nema problema! Iskru, akú malo jeho točené pivo, by sme vám želali vidieť s pozadím zapadajúceho slnka nad morom… Tú iskru sme si všetci potom niesli v očiach celú cestu naspäť až k lodi.

Iskra v oku, vietor v plachtách! Iskra v oku, vietor v plachtách! Terén: náročne stúpavý v prvej polovici, príjemný, ale miestami aj náročne klesavý v druhej polovici
Celková dĺžka: 13 km (6 km cestou hore, 7 km cestou dole s odbočkou k reštaurácii)

S behaním je to tak: kto chce behať, trasu a spôsob si vždy nájde. Na chorvátskych ostrovoch to platí snáď dvojnásobne. Vždy sa dá nájsť nejaký bočný chodník, horská cestička, po ktorých sa môžete vydať do kopcov alebo do opustených morských zálivov či k zabudnutým majákom. Nie vždy to bude úplne jednoduché, driny sa nesmiete báť. Ale nemajú práve toto jachtári, námorníci a bežci spoločné? Keby sa báli námahy, pravdepodobne by nemohli robiť to, čomu tak vášnivo prepadli.
 
Chcete stráviť dovolenku na jachte ešte aktívnejšie? Skúste dovolenku čisto v duchu Run & Sail! Najlepšie lode na takúto príležitosť nájdete u nás.