Jadran sa všeobecne považuje za oblasť so slabými vetrami. V letnej sezóne pozdĺž východného pobrežia v noci a skoro dopoludnia panuje prevažne bezvetrie, alebo veje slabý vánok. Cez deň vanú pre jachtárov príjemné vetry a to najmä od severozápadu. Menej výhodné jachtárske podmienky sú okolo východného pobrežia Istrie, pozdĺž pobrežia medzi Rijekou a Novigradskim morom a v blízkosti medzi Splitom a Ulcinje.
Maestrál (denný vietor) - Vietor dobrého počasia
Od začiatku júna do polovice septembra prevláda na Jadrane juhozápadný až severozápadný vietor nazývaný Maestral. Tento vietor je spôsobený dennou termikou, tzn. nerovnomerným ohrevom pevniny a mora.
Zvyčajne začína fúkať okolo desiatej hodiny a popoludní dosahuje sily 3 až 5 Bf. Pri západe slnka opäť ustáva. Maestral je považovaný za vietor dobrého počasia, pretože udržuje bezoblačnú, modrú oblohu a na mori príjemnú teplotu. Ak však netrvá aj nasledujúci deň, môže to ohlasovať zhoršenie počasia. V posledných rokoch sa Maestral vyskytuje trochu menej než predtým. Avšak najmä v oblasti vonkajších ostrovov sa stále vyskytuje.
Jugo (široko) - Vietor špatného počasia
Jugo veje z južných smerov, prevažne z juhovýchodu, a nelíši sa od Maestrálu len smerom vetra. Tiež počasie, ktoré prináša na Jadran je iné, pretože je sprevádzané dusnom, zatiahnutou oblohou a často tiež prehánkami. Niekedy, najmä v zimnej polovici roka, dosahuje jugo sily víchrice. Medzi polovicou júna a polovicou septembra sa jugo vyskytuje len zriedkavo. V lete trvá 2 - 3 dni a nedosahuje pri tom takmer nikdy cez 7 Bf.
Od októbra do mája ale veje tento vietor podstatne častejšie, dlhšie a s väčšou silou až do 9 Bf. Pretože jugo veje dlhú vzdialenosť cez more, zdvihne veľké vlny, ktorých výška môže dosiahnuť 3 - 4m, zvlášť na severnom Jadrane. Pred severotalianskym pobrežím potom vznikajú nebezpečné miesta, kde vlnenie dosahuje až ku dnu. Juguete ale predchádzajú zreteľné predzvesti, takže je možné sa naň včas pripraviť.
Bóra - Bóra o síle vichrice
Bóra je "špecialitou" východného pobrežia Jadranu a predstavuje v tejto oblasti nebezpečný vietor. Väčšinou pri vysokom tlaku a za najjasnejšej oblohy, teda doslova z modrého neba, začnú padať poryvy búrlivého vetra od severovýchodu na hladinu dvíhajúc závoje vodnej peny cez more a ostrovy. Výskyt Bory je spôsobený hlavne Dinárskymi horami, tiahnucimi sa rovnobežne s východným pobrežím Jadranu. Tieto hory nie sú úplne prerušené žiadnym hlbokým priečnym údolím, kadiaľ by mohol studený vzduch medzi horami prúdiť k moru. Ďalším predpokladom pre vznik Bory je rozdiel tlaku vzduchu medzi vnútrozemím a Jadranom. Čím je rozdiel tlakov väčší, tým pravdepodobnejšia a nebezpečnejšia bóra bude.