Pavel Kocych je skúsený jachtár, inštruktor aj skúšobný komisár . Veľmi často ho môžete stretnúť
v drsnejších vodách Baltu, kde pri športových plavbách zasväcuje do tajov jachtingu ďalších nadšencov. Čo ho tentoraz prekvapilo ešte pred vyplávaním do nespútaných severských vôd?
Zamrznutie na Balte očami Pavla Kocycha
Vlani na jar som sa rozhodol uskutočniť ďalšiu z mnohých Baltských plavieb. Bolo to na konci marca, začala astronomická jar, slnko sa každým dňom intenzívnejšie opieralo o Zem a príroda sa v mojej rodnej Prahe zvoľna chystala vypukať. A ako inak než plavbou na mori lepšie privítať návrat jari ?
Cez noc sme sa autami presunuli okolo Drážďan a Berlína takmer čistým severným kurzom
na pobreží Baltu a ďalej cez vysoký most v Stralsundu ostrovom Rujána až do nášho východzieho vnútorného prístavu. Do malého ostrovného mestečka Breege , kde sme skoro ráno zaparkovali na parkovisku za prístavom.
Vystúpil som z auta, a pretože na návštevu kancelárie miestnej charterovej spoločnosti Mola bolo ešte veľmi skoro, išiel som sa pozrieť na našu štyridsaťpäťtopovú loď. Bola tam. Leskla sa
v lúčoch vychádzajúceho slnka, jediná u dreveného dlhého móla a pripravená na našu plavbu. Len more bolo tak podivne pokojné .
Počas chvíle som bol naspäť pri aute.
„Asi to nepôjde, máme menší problém,“ hovorím posádke, ktorá vo vidine skorého vyplávania práve z auta vyťahuje môj kedysi červený, ošúchaný loďák. "No to si robíš srandu?" vypadne z jedného z nich. "Nerobím, bežte sa pozrieť". Všetci urobili pár krokov, tak aby cez drevenú búdu videli na prístav. A na tú jedinú "našu" plachetnicu.
"To je taká miestna anomália"
Stále tam bola, osamotená, v tej podivne netypicky pokojnej hladine . A okolo nej labute a kačice.
Ale tí vtáci okolo nej neplávali, oni chodili ! Tá rovná pokojná hladina s malinkými vlnkami totiž nebola voda, ale ľad . A ten sa rozprestieral až kam sme okom dohliadli.
Približne 300 metrov do rujanskej zátoky, z ľadu v diaľke vykukovali len osamotené červené a zelené tyče plavebnej dráhy. Za nimi sa leskla skutočná voľná morská plocha. Tá, na ktorú sme potrebovali. A tie malé sčerené vlnky na ľade okolo mňa zamrzli do prapodivných obrazcov.
Tak sme tam spoločne stáli v tom vychádzajúcom jarnom slnku, osmice českých námorníkov pripravených na jarnú plavbu naprieč Baltom do Dánska a Švédska , a nevedeli, či sa máme smiať alebo plakať. Zvláštne, skoro by sa dalo povedať aj komický pohľad...
Netrvalo dlho a objavil sa prvý nemecký technik. Mrkol sa na more, prešiel nás pohľadom a zmizol v prízemnej kancelárii na brehu. O chvíľu prišiel ďalší, as telefónom pri uchu zmizol aj
v kancelárii. O chvíľu sa obaja objavili na drevenom móle pri plachetnici. Latkou skúšali hrúbku ľadu. Ľad bol príliš slabý na to, aby udržal človeka, ale dostatočne silný na uväznenie laminátovej lode.
Prišiel som za nimi a spýtavo sa na nich pozrel.
„To je taká miestna anomália,“ povedal jeden z nich anglicky. A dodal, že ľad, vzhľadom na teplotu ľahko nad nulou, sa tak do dvoch dní rozpustí.
„Ale my nemôžeme dva dni čakať, máme loď prenajatú len na štyri dni . Potrebujeme dnes vyplávať !”
"Hmm," zamyslel sa druhý z technikov a potom za potom dodal: "chvíľu počkajte," a následne odkráčali
z móla.
Pramička ľadoborcom
Za chvíľu som ich obaja videl, ako pri protiľahlom brehu prístavu štartujú malý odrbaný kovový čln
s prívesným 20-koňovým motorom . A ich malý “ ľadoborec ” sa následne zahryzol do ľadu. Najprv sa nič nedialo. Jeden z technikov túroval motor, zatiaľ čo druhý bidlom s oceľovým hrotom sa statočne na prove pral s ľadom. A potom ľad pred prednou časťou začal praskať a čln sa po centimetroch predieral vpred krami a trieštia.
Trochu to vyzeralo ako zmenšená modelová situácia ľadoborca za plavby pod Zemou Františka Jozefa. Len veľkosť ľadoborca a hrúbka ľadu bola výrazne menšia… Samozrejme to ale nedopadlo, po pol hodine revania motora a prerazených tridsiatich metroch ľadovej cesty to obaja námorníci – technici vzdali.
Ale čo by to bolo za príbeh, keby nemal šťastný koniec . Medzitým, čo obaja bojovali s ľadom, prišiel
do kancelárie spoločnosti ich šéf, rozumne vyhodnotil situáciu a dohovoril nám loď z vedľajšieho nezamrznutého prístavu Wiek , ktorý bol vzdialený necelých 20 minút autom. Takže za ďalšiu hodinu sme už stáli pri betónovom móle s radom vyviazaných zazimovaných plachetníc, z ktorých som si mohol vybrať akúkoľvek.
O ďalšiu hodinu neskôr sme už konečne vyplávali, síce bez vody v nádrži, ale zato na novej štyridsaťpäť stopovej Bavarii s celospírovou plachtou a dvoma kormidlovými listami v ústrety nášmu ďalšiemu jarnému baltskému dobrodružstvu.
Hor sa na Kodaň
A o ďalších 20 hodín neskôr, po priečnom preplávaní Baltu pri pobreží Dánska v plavebnom kanáli
medzi veterníkmi pred prístavom København (Kodaň) mne ľadová triešť okolo nasypaných kamenných brehov pokrytá bielymi vyvrhnutými kryhami vyvolala len ľahký úsmev na tvári.
Autor: Pavel Kocych
Chcete si tiež poriadne zaplachtiť v drsnejších baltických vodách? Poplávajte s nami na kondičnú plavbu na Balt . Alebo vyskúšajte našu tohtoročnú novinku. Navigačne zložitú, ale naozaj prekrásnu plavbu na romantické severské Ålandy .