Pri plánovaní trasy plavby ďaleko na sever by sa človek nemal riadiť iba svojim prianím, ale predovšetkým tým, čo je v danom období v danej oblasti možné. V teple domova ma nad mapami ani nenapadlo, že by sme sa do grónskeho Scoresby Sundu, teda najväčšieho fjordu na svete, nemuseli na konci júna vôbec dostať. Naša expedícia dostala vďaka nepriazni počasia nečakaný spád.
Plavba do Grónskeho Scoresby Sundu: teória
V arktickom pilote sa síce jasne píše, že prvá loď môže vplávať do Scoresby Sundu najskôr na konci júla a poslednú najneskôr na konci augusta, ale ja som si ho plánoval prečítať až v priebehu plavby, keď na to budem mať dosť času.
A tak mi prišlo ako celkom dobrý nápad, keď mi v polovici mája zavolal jeden člen posádky Radim (účastník niekoľkých predchádzajúcich náročných plavieb), že by sa k nám pridal práve v Scoresby Sunde. Keďže to ale začalo byť zaväzujúce, začal som prezerať servery so stavom ľadu okolo východného pobrežia Grónska a zistil som, že je všetko ešte kompletne zamrznuté .
Vyplávame do nepriestupného ľadu Grónskeho mora?
Zavolal som Radimovi a oznámil som mu naše takmer nulové vyhliadky na pristátie v Scoresby Sundu. Tiež som mu ale povedal, že sa o to určite pokúsime. Trochu v žarte som mu poradil, nech si skúsi objednať vrtuľník a nechá sa vysadiť na konci ľadového poľa. Tam naňho počkáme a naložíme ho na palubu. Ešte som dodal, nech si požičia pušku, keby náhodou pri ňom boli ľadové medvede skôr ako my.
Ani som nepočítal s tým, že by Radim takú blbosť vôbec zvažoval. Radim je ale muž činu a začal zháňať potrebné informácie. Zistil, že na ľadovú bariéru ho nikto nedovezie, ale pušku že mu požičia. Tak sme sa dohodli.
My skúsime do Scoresby Sundu doplávať , aj keď to pravdepodobne nepôjde, a Radim tam priletí a nebude sa na nás hnevať, pokiaľ tam nedorazíme. Pred odplávaním z ostrova Jan Mayen sme si na meteorologickej stanici vyžiadali mapu s aktuálnym stavom ľadových polí okolo Grónska. Zistili sme, že siahajú 120 míľ ďaleko do mora, a bolo jasné, že sa nerozpustia ani náhodou .
Zavolali sme Radimovi, nech tam neletí. Radim ale už vedel, že Sund je kompletne zamrznutý a tak zmenil plán. Rozhodol sa, že si v Grónsku na pár dní prenajme psie záprahy . Samozrejme s puškou na obranu proti medveďom. A do Grónska odletel.
My sme plán tiež nezmenili a zamierili sme zo západného pobrežia nórskeho ostrova Jan Mayen smerom ku grónskym ľadovým poliam . Bolo to nejakých 150 míľ priamo na západ. A keďže fúkal JZ a my sme rovnako iným smerom plávať nemohli, vydali sme sa tam.
Ice Pack alebo ľadovcové pole všade okolo
Ja som si zatiaľ preštudoval všetko, čo som o plavbe v ľade našiel, a zistil som, že v ľade sa s maximálnou opatrnosťou dá plávať iba do 40 % pokrytia mora a že pri zmene smeru vetra sa ľadové pole môže počas hodiny kompletne zavrieť.
Prvé malé plávajúce kryhy sme stretli druhý deň plavby v 7 hodín ráno, asi 130 míľ ďaleko od Scoresby Sundu. Bola hmla, slabo fúkalo a my sme na plachty s ľahkou pomocou motora pokračovali ďalej do stále bezpečne riedkeho ľadového poľa.
Motor lode náhle stíchol...
Asi hodinu pred objavením prvých ker som prepol rezervnú naftovú nádrž , aby sme si prečerpali naftu do hlavnej nádrže. Vždy pritom po nejakom čase dochádza k zaneseniu naftového filtra, a potom je nutné motor vypnúť a filter vyčistiť , alebo vymeniť. Túto operáciu vykonávam iba v prípade, že nehrozí žiadne nebezpečenstvo.
Tentoraz som situáciu neodhadol úplne správne. Pri prvom zakolísaní otáčok motora som vliezol do motorárne a motor som vypol. V kokpite medzitým Kos pokojne kormidloval a Miera si na hliadke nerušene čítal na Iridiu správu od svojej priateľky. Po dočítaní správy a napísaní odpovede zdvihol oči od telefónu as údivom zistil, že ľadové pole dramaticky zhustlo a všade okolo plávajú kryhy.
Zároveň zmĺkol motor . Trochu nervózne z paluby zavolal, čo sa deje s motorom, a ja som mu v pokoji oznámil, že čistím filter. Z jeho hlasu som ale cítil istú naliehavosť, a tak sa ho pýtam, čo sa hore deje. Miera odpovedal, že všade naokolo sú kryhy .
Tuleň na kuse ľadovej kryhyNa sťažni sme ešte mali génu a hlavnú plachtu a slabý vietor nás pomaly tlačil do ľadu . Posádka zložila génu, ja som urýchlil čistenie filtra a motor za niekoľko okamihov opäť naskočil. Vyliezol som na palubu a okolo naozaj bolo celkom veľa ľadu. Odhadli sme to tak na 20 až 30 % pokrytia , čo je ešte v pohode.
Plavba medzi krami – ako v morskom bludisku
Nezvolili sme preto okamžité opustenie ľadového poľa, iba sme sa vymotali z najhustejšej ľadovej kaše a otočili sme na kurz 220 °, smer Island . Tento kurz mal viesť súbežne s ľadovým poľom. Poradil som sa s naším skúseným polárnikom Viliamom a dohodli sme sa na tom, že z roztriešteného ľadového poľa postupne vyplávame von a vrátime sa k nemu asi o 150 míľ južnejšie. Tam má byť súvislé kompaktné ľadové pole a mohli by sme na ňom stretnúť ľadové medvede.
Niekoľko ďalších hodín sme plávali krami kurzom striedavo medzi 90 ° a 220 °, podľa preferencií aktuálneho kormidelníka. Z ľadového poľa sme sa ale stále nedostávali. Pozorovali sme tulene , povaľujúce sa na krách a na jednej kryhe sme v snehu dokonca videli odtlačky medvedích labiek . Medveď ale nikde.
Hustota ľadového poľa stále kolísala a relatívne úplne voľné pasáže striedali oblasti s hustejším pokrytím. Veľkosť ker sa postupne zväčšovala a ja som už chcel úplne opustiť ľadové pole a vyplávať von na voľné more. Otočili sme loď smerom čisto východným, čo musela byť podľa nášho názoru najkratšia cesta von, a zložili sme hlavnú plachtu. Kľučkovanie v hmle medzi krami začalo veľmi pripomínať motanie v bludisku.
Vyliezol som na prvý sáling a sledoval, či uvidím niekde nejaký kanál v ľade, kadiaľ by sme sa mohli dostať von z tejto kaše. V hmle bolo vidieť asi na 1 míľu a dohľadnosť sa kolísavo zväčšovala a zmenšovala .
Jirka Zindulka za kormidlom plne sústredenýAké ďalšie počasie je možné pri jachtení očakávať:
Nepriestupná hradba ker sa uzatvára okolo lode a nás zviera beznádej
Hovoril som Vildovi pri kormidle, kam má točiť, na prove strážili vzdialenosť od krýh a na zadku tiež. Vilda predvádzal skvelú prácu, ale postup vpred bol veľmi pomalý. Snažili sme sa plávať voľnými kanálmi medzi kryhami, pričom sme museli neustále kľučkovať. Ľadové pole sa dosť uzavrelo av najlepšom prípade malo tak 50 % pokrytie .
Bol som šťastný, že som si na našu expedíciu vybral práve oceľového SEELORDA . Občas sme bokom alebo prednou časťou dreli o nejakú kryhu, ale loď držala . Náš úžasný ľadoborec! A tiež 130 koňový motor Mercedes konal skvelú prácu a posúval nás pomaly vpred a vzad.
Všetci sme pozerali do ľadového poľa a hovorili sme kormidelníkovi, kadiaľ má plávať. Jeden hovoril doľava, druhý doprava a tretí dozadu. Bolo to trochu mätúce, ale fakt som nevedel, kadiaľ to je najlepšie . Jeden človek neustále strážil na GPS smer, pretože po niekoľkých ostrých zákrutách v hmle sme okamžite stratili orientáciu.
Opäť sa striedali oblasti s redším a hustejším pokrytím, oblasti nádeje a beznádeje . Po určitej dobe sme ale vždy skončili pri beznádejne nepriestupnej hradbe ker . Začalo to vyzerať dosť nepríjemne.
Miera sa pozrel na mapovom plotteri na trasu, kadiaľ sme doteraz v ľade plávali a hlavne, kde sme do ľadu vplávali. Zatiaľ čo tam totiž ľadové pole pripomínalo riedku polievku, tu hustú, miestami už nepriestupnú kašu.
Na palube špeciálne upravenej plachetnice SeelordRozhodli sme sa, že sa skúsime vrátiť približne po našej stope späť . More sa medzi krami úplne upokojilo a nebolo tam žiadne vlnenie. Vietor bol tiež veľmi slabý, ale zmenil sa z južného na severný, čo mohlo ľadové pole úplne prestavať. Otočili sme loď a chvíľku sme sa motali medzi krami späť po našej trase.
V ľade to bolo veľmi zložité manévrovanie . SEELORD na spiatočku ide iba na jednu stranu a otáčať sa v malom priestore medzi kryhami bolo krajne ťažké. Cítil som na sťažni začínajúcu beznádej, pretože kam moje oko dohliadlo, všade bol samý ľad . Nech sme sa vydali, kam sme chceli, všade samý hustý ľad.
Pomaly sme plávali späť a hmla sa trochu zdvihla. Uvidel som na pravoboku asi vo vzdialenosti 2,5 míľ kus voľnej vody a vyzeralo to, že tam ľadová bariéra končí. Zavolal som to dole na posádku a povedal Vildovi, nech sa vydá tým smerom.
Na zadnú sťažeň vyšplhal Miera a tiež sledoval, kde ľady končia. Cesta na voľné more nebola dlhá, ale bola úplne nepriestupná . Žiadny otvorený kanál v ľade sa tam nenachádzal. Iba občas bola vidieť medzi kryhami voda.
Vyčerpávajúci boj s jachtou namiesto ľadoborca
Zavolal som na Vildu, že budeme musieť používať kryhy ako baranidlo a budeme si nimi otvárať cestu. Potom som ale zliezol zo sťažňa a postavil som sa sám ku kormidlu. Poznám túto loď najlepšie a zložité manévrovanie s ňou mi nerobí problémy. Povedal som Láďovi, aby zameral kurz na voľnú vodu.
Za chvíľu nám hmla zavrie výhľad a musíme vedieť, akým smerom sa máme držať. Ešte som zvažoval, či nemáme spustiť na vodu čln a pomôcť si s ním pri odtláčaní ker. Po konzultácii s Vildou som však tento nápad zavrhol. Museli sme úplne zmeniť náš postup .
Doteraz sme sa snažili hľadať voľnú vodu a tou sa pohybovať. Na voľné more ale žiadna voľná voda neviedla . Bolo nutné si ju vytvoriť. Povedal som posádke, nech si vezmú do rúk háčiky na odstrkovanie ker . Nikto neprotestoval a loď sa naježila háčikmi.
Už keď som tento povel vydával, uvedomil som si jeho smiešnosť a musel som sa nad ním zasmiať . Krátkym háčikom sme nedosiahli ani do vody a predstava, že s ním odstrkujeme mnohotonové kryhy, bola viac, než úsmevná. Ale aspoň nejaký povel. Je dôležité, aby kapitán mal jasnú stratégiu vedúcu k cieľu .
Miera na sťažni ukazuje kadiaľ plávaťMiera zo sťažne mi ukazoval smer, ktorým sa mám snažiť držať , kde nie je ľadové pole také vysoké a husté. Tomáš s Kosom strážili predok a Láďa s Vildou zadok. Všetci sa pri tom snažili fotiť a Roman točil. Láďa ešte dával pozor na dodržiavanie kurzu, pretože hmla zase zhustla a koniec bariéry bol v nedohľadne.
Manévroval som s loďou tak, že som prednou časťou pomaly nabiehal na kryhy pred nami . Akonáhle sa predok zaboril do kryhy, tak som postupne pridával plyn, predok sa na kru trochu nasunul a nadvihol a kryha sa pomaly dala do pohybu. Kormidlom som dokázal čiastočne korigovať natáčanie a pohyb kryhy a tak sme kru sunuli pred sebou ako baranidlo ľadovým poľom .
Menšie kryhy odtláčala ao väčšie sa oprela a zastavila. Darilo sa nám týmto spôsobom otvárať krátke kanály v ľade , ktorými sme zložitým manévrovaním prechádzali. Vietor trochu zosilnel a pri pomalých manévroch nás tlačil bokom na kryhy. Opäť jediná možnosť manévrovania bola oprieť sa prednou časťou o kru a pod plynom pri zaradenej rýchlosti vpred si natáčať zadok do potrebnej polohy.
Pomaly sme postupovali vpred. Celá posádka skvele fungovala ako tím . Hoci nebolo zďaleka jasné, či z tohto dobrodružstva vyviazneme bez následkov, nikto si to nepripúšťal a robil svoju prácu. A všetci naši anjeli strážni tiež odvádzali skvelú prácu.
Vzdialenosť od mora bola v okamihu, keď sme uvideli koniec ľadovej bariéry , asi 2,5 míle. Pomaly, strašne pomaly sa zmenšovala. Prekonanie tejto vzdialenosti nám zabralo takmer 3 hodiny . Museli sme pri nej spáliť veľké množstvo nafty a odtlačiť stovky a stovky ton ľadových krýh .
Vymaníme sa z ľadového objatia?
SEELORD sa neskutočne osvedčil a jeho oceľový trup bol pre nás istotou, ktorej sme naozaj verili. Miera na sťažni jasne určoval smer plavby, svojim pokojným hlasom napomáhal pokoju v celej posádke, a my sme sa pozvoľna prepracovávali ku koncu ľadovej bariéry, ktorá vyzerala veľmi kompaktne.
Do niečoho takého by sme sa dobrovoľne nikdy nepustili. Konečne odsúvame prednou časťou poslednú veľkú kryhu a uvoľneným kanálom sa dostávame na more. Úľava v tvárach posádky bola nelíčená. Chceli sme zažiť, ako to vyzerá v ľadovom poli, ale takto si to nikto z nás nepredstavoval.
Pýtal som sa Vildy, ako sa podobná situácia rieši v Antarktíde, a on povedal, že počas svojich piatich antarktických plavieb sa do ľadového poľa nikdy nedostal. Ale potvrdil, že inak sme postupovať nemohli. Pokrytie mora bolo miestami 70 až 90%, a to je aj podľa arktického pilota nepriestupný ľad .
Po vyplávaní z ľadového objatia sme sa na niekoľko míľ vzdialili od okraja ľadového poľa a zamierili sme k Islandu. Hmla sa zdvihla a my sme na obzore uvideli žiaru ľadového poľa . Pri dobrej dohľadnosti toto pole odráža svetlo a do diaľky žiari ako osvetlené mesto.
Bol to nádherný pohľad na vzďaľujúce sa ľadové bariéry prepúšťajúce nás zo svojho zajatia.
Autor: Zindulka Jiří
Parametre expedície do Grónskeho mora a na Island
- Loď:
Oceľová dvojsťažňová plachetnica SEELORD postavená do náročných podmienok severských morí. Ide o dvojsťažňový ketch dlhý 18 m, široký 4 ms ponorom 2 m. Váži 27 ta poháňa ho 110 m 2 plachiet a motor Mercedes 130 HP. Celkovo je pre 8+2 osôb.
- Plachty:
hlavná plachta, zadná bezanová plachta, predná rolovacia géna 2, vyťahovacia géna 1, genaker 110m², vyťahovacia kosatka 2, vyťahovacia búrková kosatka.
- Trasa tejto časti plavby:
Island Akureyri, ostrov Hrisey, ostrov Grimsey, ostrov Jan Mayen ďaleko za polárnym kruhom, je na ňom iba jedna polárna stanica s 18 členmi, ľadové pole pri Grónsku, Island Westfjords Isafjardardjup
- Dĺžka plavby:
1400 Nm
- Termín plavby:
30. 5. až 20. 6. 2010
Naša ponuka lodí v teplejších destináciách:
Chcete tiež vyplávať? Kontaktujte ma
