V druhej polovici apríla 2012 prebehla naša športová plavba v Škótsku, ktorej sa zúčastnili tri lode typu Westerly od 36 do 41 stôp.
Plavba v Škótsku je pre každého účastníka silný zážitok a na konci boli všetci presvedčení, že Škótsko je neuveriteľne zaujímavá a neprávom nepovšimnutá jachtárska oblasť. Naša trasa viedla po najkrajších miestach Škótska.
Predpoveď sľubovala dážď, dážď a dážď. A nám sa dážď striedal so slniečkom a chladným počasím, pričom poväčšine bola výborná viditeľnosť, ktorá dala vyniknúť malebnosti a drsnosti škótskych ostrovov. Spočiatku slabý vietor vystriedala v druhej polovici silná severná búrka a my sme si tak užili náročný a studený jachting.
Vyplávali sme z maríny Dunstafnage pri Obane na západnom pobreží Škótska a prvý deň plavby sme zamierili k hradu Duart na ostrove Mull. Zakotvili sme v zátoke a vylodili sa pod hradom vypínajúcom sa na skalnom myse.
Hrad bol do konca apríla pre turistov uzavretý, a tak sme si ho len obišli a pokračovali sme v plavbe k ostrovu Isla, kde sa nachádza osem páleníc na výrobu Single Malt Whisky. V sobotu prebehlo turné po páleniciach Lafroigh, Ardbeg a Lagavulin spojené s ochutnávkou.
Návšteva dvesto rokov starých páleníc je veľmi zaujímavá a poučná. Pochopili sme, prečo je ostrovná whisky taká dymová – môže za to používanie rašeliny ako paliva pri sušení naklíčeného jačmeňa. V pálenici Ardbeg nám prehliadku spríjemnila výborná sprievodkyňa.
Celá prehliadka pripomínala kabaret. Sprievodkyňa bola veľmi vtipná a jej ukážky, ktoré veľmi prehľadne vysvetľovali celý proces, boli niekedy dosť nebezpečné. Napríklad keď letlampou zapaľovala rašelinu v drevenej miestnosti.
Na konci každej prehliadky bola ochutnávka rôznych druhov miestnej whisky s vysvetlením rozdielov medzi nimi. Na ostrove Isla žije 3 500 obyvateľov a každý rok sa z tohto ostrova vyvezie asi 15 miliónov litrov Single Malt Whisky.
V sobotu večer sme s prílivom vyplávali z ostrova Isla smerom k ostrovu Mull na malý ostrovček Iona, kde sa nachádza najstaršie opátstvo v Škótsku. V roku 563 tu pristál írsky mních Colombus a začal tu šíriť kresťanstvo.
Prastaré benediktínske opátstvo bolo celé zrekonštruované a má absolútne magickú atmosféru. Veža kostola je dominantou malého ostrovčeka a vidno ju už z diaľky. Komunita veriacich, ktorí žijú v opátstve, je z celého sveta. Ostrovček Iona je zaujímavý aj tým, že tu žije ovca s jedným rohom, tzv. Capricorn.
Z Iony sme vyplávali na sever k ostrovu Stafa z čadičovej vyvreniny v podobe osembokých tyčí a k ostrovčekom Trenishi, kde sme sledovali tulene. Na noc sme pokračovali v plavbe na Atlantik smerom k ostrovu St. Kilda. Tento malý ostrovček je vystrčený 50 NM na západ od vonkajších Hebrid a niekoľko tisíc rokov na ňom žila komunita ľudí živiacich sa lovom vtákov, rybolovom, roľníctvom a chovom ovcí.
Muži lovili vtákov na vysokých skalných útesoch a liezli po nich bosí, vďaka čomu si postupne, počas celých storočí, vyvinuli na nohe zväčšený palec, aby dokázali lepšie stáť na malých skalných výstupkoch. Darwina by tento ostrov potešil hneď niekoľkokrát :)
Ostrov St. Kilda je prvou Národnou pamiatkou a rezerváciou v Škótsku. Každý Škót, keď mu poviete, že ste boli na Kilde, sa na vás hneď pozerá ako na výnimočne zcestovaného človeka :) Malý ostrovček nás naozaj zaujal a do pamäte sa zapísal hlboko.
Drobné domčeky stojace v polkruhu, strechy zo suchej trávy na kamenných prístreškoch, ovce z doby železnej, dvakrát väčšie myši než je bežné, strmé útesy, tisíce vtákov – to všetko vás prenesie do dôb dávno minulých. Prepadne vás pocit, že čas tu beží úplne inak. Tak nejako pomalšie.
Na Kilde sme pocítili negatívne následky boja proti terorizmu. V sprievodcovi sme si prečítali, že na ostrove je malá reštaurácia, tak sme sa správcu ostrova opýtali, kde ju nájdeme. Dozvedeli sme sa, že je zatvorená, pretože sa nachádza vo vojenskom objekte. A nakoľko existuje riziko, že by sa nejaký turista mohol v reštaurácii odpáliť a zničiť tak vojenskú základňu, do reštaurácie sa nesmie. Kvôli boju proti terorizmu sme sa teda nedostali do „krčmy“.
Z Kildy sme vyplávali na ďalšiu nočnú plavbu smerom k vonkajším Hebridám, k ostrovu Lewis a Harris. Bolo jasno, zima okolo nuly a protivietor. Nočná plavba proti vetru na motor a s malou hlavnou plachtou bola dosť náročná, ale nočné hliadky boli odmenené silnou polárnou žiarou, ktorá celú noc neskutočne blčala na severnej oblohe.
Zelené záblesky lietali po celej severnej oblohe ako laserová show. Neskôr nám miestni povedali, že je veľmi nezvyčajné, aby bola na konci apríla taká silná polárna žiara, takže sme mali šťastie.
Ešte celý nasledujúci deň sme sa predierali proti vetru, prevažne na motor, do Stornoway, hlavného mesta Hebríd, kde sme pristáli neskoro večer. Na ďalší deň sme miestnym autobusom išli na prehliadku ostrova, na návštevu keltských kameňov v Callanish, ktorých vek sa odhaduje až na 5 000 rokov.
Kamene majú neuveriteľne magickú atmosféru a každý jeden vyžaruje inú energiu. Kamenný kruh postavený okolo ústredného najvyššieho kameňa pôsobí ako energetický zosilňovač. Odtiaľ pokračovala naša návšteva ostrova do dedinky z doby železnej.
Táto dedinka bola ukrytá pod piesočnými dunami a pri jednej zvlášť silnej búrke sa asi pred 16 rokmi čiastočne odkryla. Je zaujímavé vidieť, v čom tu pred tisíckami rokov miestni obyvatelia bývali a akú krásnu zátoku si pre svoj život vybrali.
Predpoveď na ďalší deň bola búrka NW 40-50kn. Ideálne podmienky pre plavbu na Isle of Skye. Za svitania sme vyplávali zo Stornoway iba na veľkú prednú plachtu. Postupne sme ju zmenšili až na veľmi malú. Fučalo nám 35-50 uzlov a tak sme si užili nádherný jachting.
Nikto sa neplavil, iba naše tri lode leteli pod malým kúskom prednej plachty k ostrovu Isle of Skye. Sedemdesiat míľ sme zvládli za 10 hodín – slušný a radostný výkon. Na ostrove Isle of Skye sme už mohli spomaliť naše náročné cestovné tempo a začali sme si užívať viac pohody v prístavných reštauráciách a občas sme to preložili návštevou niektorého ostrovného hradu.
Vo fjorde Loch Alsh sme navštívili malý ostrovný hrad Ailean Donnan. Tento malebný hrad môžete vidieť snáď v každom historickom filme zo Škótska. Zakotvili sme priamo pred ním a obsadili sme ho rýchlym výstupom. Večer sme vyplávali pozdĺž Skye na juh a v noci sme pristáli v novej maríne v Mallaig.
Marína bola taká nová, že sme priplávali práve na jej slávnostné otvorenie, ktoré prebehlo ráno. Zúčastnili sme sa celej slávy a potom sme doplnili naftu do všetkých troch lodí. Pri platení mi mladík obsluhujúci čerpaciu stanicu prezradil, že v Tobermory, kam sme mali namierené, sa večer koná veľká akcia. Mali sme sa načo tešiť.
Bohužiaľ som to prezradil posádkam a všetci chceli zamieriť rovno do Tobermory. Silou kapitánskej autority som presadil, aby sme najskôr vyrazili do nádherného fjordu Moidart.
Vjazd do fjordu je navigačne pomerne zložitý, ale odmenou za náročný vjazd je starý hrad Tioram na konci fjordu. Vylodili sme sa k ruine hradu, ktorú jeho majiteľ nemôže opraviť, pretože mu to Spoločnosť pre ochranu kultúrneho dedičstva zakázala. Majiteľ musí hrad udržiavať v stave nechátrajúcej ruiny tak, aby bol stále taký ako za posledných dvesto rokov.
Na bráne do hradu je veľký nápis vstup zakázaný. Pre tých, čo zákaz ignorujú a prejdú dovnútra, čaká na stene zavesená ochranná prilba, aby vám pri prehliadke nespadlo niečo na hlavu. A vnútri hradu sú rebríky na hradby, aby ste nemuseli liezť po stenách a neutrpeli tak úraz. Úžasný prístup k tým, čo ignorujú zákazy.
Večer sme priplávali do Tobermory, hlavného mesta ostrova Mull. V Tobermory prebiehal avizovaný festival a o polnoci, keď sme pristáli, to tam naplno žilo. Všetky bary praskali vo švíkoch a tak sme neodolali a vyrazili sme zapiť našu krásnu plavbu.
Nakoniec z toho bola pre všetky posádky najnáročnejšia nočná hliadka. Prehnaná konzumácia alkoholu a žiadostivých žien sa ukázala ako zvlášť nebezpečná kombinácia. Prvé ranné lúče nás unavených sprevádzali pri návrate na loď a my sme boli plní obáv, aby sme v prístave nechytili morskú chorobu.
Posledný deň sme už len relaxovali, spamätávali sa z bujarej noci a presunuli sa do domovskej maríny Dunstafnage. Skončila plavba, ktorá bola veľmi studená, náročná ale nádherná. Pár ľudí pochopilo, že takýto jachting naozaj nie je pre nich a ostatní si budú niečo podobné určite chcieť zopakovať.
Autor: Jiří Zindulka
Chcete aj vy zažiť podobnú atmosféru? Vyrazte s nami. Loď s kapitánom Vladimírom Krškom vyplávado Škótska na športovú plavbu už 5. října 2019. Lode v Škótsku vo vyhľadávači nenájdete nakoľko je ich obmedzený počet. Naša športová plavba je práve preto výnimočnou možnosťou, jako nádherný jachting v Škótsku zažiť na vlastnej koži.
Ak napriek tomu chcete vyraziť na vlastnú päsť, napíšte priamo nášmu špecialistovi. Upozorňujeme, že plavby do Škótska je nutné plánovať v predstihu a počítať s menším výberom lodí a termínov.
