Naučte sa milovať žraloky a zbavte sa strachu

Objavte fascinujúci svet žralokov — tvorov, ktoré žijú na našej planéte už viac ako 450 miliónov rokov. Ukážeme vám, ako sa žraloky správajú v mori, ako používajú svoje zmysly na hľadanie potravy a ako lovia. Pridáme aj informácie o tom, kde sa môžete stretnúť so žralokom, ako predísť incidentu so žralokom a ako sa najlepšie zachovať, ak vás žralok ohrozí v mori.

Dokonalé zmysly

Viete, prečo je žralok takmer dokonalým lovcom? Môžu za to jeho dokonale vyvinuté zmysly. Žraločí mozog je navyše schopný spracovať veľké množstvo informácií a učiť sa. Pozoruhodné je, že rôzne zmysly sa zapájajú do vnímania postupne.

Za najdokonalejší sa považuje u žraloka čuch. Pach krvi cíti na vzdialenosť až 1 kilometra. Ako zisťujú žraloky vzdialenosť a intenzitu pachu? Niektoré druhy pachovú stopu križujú a tak overujú smer a vzdialenosť a korigujú potom svoj smer pohybu. Nozdry majú umiestnené na spodnej strane rypáku a tvorí ich séria doštičiek citlivých na chemické zlúčeniny.

Žraločí mozog je schopný spracovať veľké množstvo informácií a učiť sa 

Výskumy uvádzajú, že vo vzdialenosti okolo 250 metrov sa potom zapoja ďalšie, nie menej dokonalé zmysly – vnímanie vibrácií a sluch. Viete, čo je systém postrannej čiary? To je línia, ktorá sa tiahne žralokovi doslova od hlavy až k „päte“ a je plná receptorov registrujúcich zmeny tlaku a vibrácie, ktoré vyvoláva pohybujúci sa živočích. Tak môže žralok sledovať svoju korisť na veľkú vzdialenosť. Podľa typu vibrácií dokáže dokonca určiť, či ide o zranené zviera, čiže ľahkú korisť. Na atypické vibrácie je žralok mimoriadne citlivý. Pomáha mu aj sluch citlivý hlavne na nižšie frekvencie. Oba tieto zmysly mu uľahčujú aj orientáciu a sledovanie morských prúdov.

Ďalší zo zmyslov, zrak, pomáha žralokom až vo vzdialenosti asi 25 metrov, keď už dokáže objekt zamerať. Veľmi často sa potom približuje a krúži okolo, aby zistil, o aký objekt ide.

V bezprostrednej blízkosti sa potom zapojí ešte elektrorecepcia. Korisť odhalí vďaka jej bioelektrickému poľu. Žraloky tieto impulzy vnímajú pomocou zvláštnych senzorov v tzv. Lorenziniho ampuliach v hlave (vyzerajú ako drobné póry). Skúste hádať, ktorý druh má tieto detektory zvlášť účinné? Áno, žralok kladivohlavý. Na ploche hlavy má vďaka rozšírenému „čumáku“ týchto ampuliek veľké množstvo.

Žralok kladivohlavý

V momente kontaktu sa potom zapája ešte chuť a hmat. Hmatové receptory majú žraloky po celom tele, informácie žralok získava nárazom alebo letmým ťuknutím. Chuť v tlame a pažeráku je posledným zapojeným zmyslom. Ak nedokáže (napríklad kvôli zlej viditeľnosti) zistiť, o akého živočícha ide, tak skrátka ochutná a až potom sa rozhodne, či ho zožerie.

Potápač pozerá do pažeráku a tlamy žraloka citrónového 

Ako loví žralok?

Väčšina žralokov sa spolieha na rýchlosť a bleskový útok s momentom prekvapenia. Žralok dosahuje priemernú rýchlosť 35–56 km/h. Žralok modravý alebo žralok Mako môže dokonca zrýchliť až na neuveriteľných 86 km/h. Pomáhajú si silnou chvostovou plutvou. Rýchlosť kombinujú aj s vytrvalosťou a dokážu korisť aj uštvať.

Žralok mako dokáže zrýchliť až na 86 km/h 

Žraloky sú ale veľmi všestranní, nespoliehajú sa nikdy na jednu stratégiu a aj stratégia jednotlivých druhov je odlišná. Niektoré druhy majú napríklad vyššiu telesnú teplotu než okolie, a tak môžu prenikať aj do chladnejších vôd. Iné druhy dokážu byť veľmi trpezlivé. Dlho a nenápadne plávajú s húfom rýb, kopírujú ich pohyby, až kým ryby uchlácholia a až potom zaútočia.

Väčšina žralokov útočí zozadu (zahryznú sa do chvostovej plutvy), ale žralok biely s obľubou útočí zospodu a prekvapuje korisť útokom z hlbín. To sa stáva osudné delfínom, ktorí majú svoj dokonalý sonar zameraný dopredu. Žralok biely tiež využíva pozorovanie na hladine. 

Žralok biely využíva pri love aj pozorovanie na hladine 

Kde môžete na žraloka naraziť? 

Vzhľadom na obrovské množstvo druhov sú žraloky rozšírené takmer po celom svete. Žijú aj v Chorvátsku? Podľa niektorých zdrojov žije v Stredozemnom mori až 47 druhov žralokov, ale väčšinu tvoria menšie druhy. Z času na čas vzruší všetkých turistov správa o spozorovaní väčšieho druhu pri brehoch Jadranu alebo Talianska, ale ide o ojedinelé výlety. Väčšinou sú pozorovaní tam, kde prežívajú posledné kolónie stredomorských tuleňov, alebo v miestach, kadiaľ ešte preplávajú húfy tuniakov. Počet žralokov v Stredozemí trvale klesá priamo úmerne tomu, ako z vôd miznú tuniaky a mečúne.

Obávaný žralok biely sa vo väčšom počte vyskytuje hlavne pri pobreží severovýchodu USA a Kalifornie, Južnej Afriky, južnej Austrálie a Japonska. Množstvo ďalších druhov obýva Červené more alebo Karibik. Väčšina žralokov žije v otvorenom mori a často vo veľkých hĺbkach. Na pobrežie sa približujú pri love koristi. Žraloka s najväčšou pravdepodobnosťou stretnete tam, kde dno z plytčiny rýchlo padá nadol do hĺbky. Niektoré druhy žijú v blízkosti koralových útesov.

 Žralok bielohrotý merí len 1,5 

Ďalšie články o podmorskom svete:

Ako sa teda zachovať, keď vás v mori ohrozuje žralok? 

Ako už sme spomínali, žralok (ani žiadny iný morský živočích) nepovažuje človeka za prirodzenú korisť. A preto neútočí, pokiaľ sa necíti ohrozený, alebo jeho útok nevyprovokujete tým, že mu jeho prirodzenú korisť pripomeniete. Prípadne ak sa pokúsite bezhlavo zaútočiť na neho.

Pre istotu radšej zabudnite na populárne filmové scény, kde svalnatý hrdina udrie chudáka zvedavého žraloka päsťou a ten polomŕtvy odpláva. Nemuselo by to pre vás skončiť dobre. A hlavne je to úplne zbytočné, žralok skutočne nechce primárne útočiť.

Žralok (ani žiadny iný morský živočích) nepovažuje človeka za prirodzenú korisť

 

3 tipy, ako bezpečně potkat žraloka

Skúste radšej overené a funkčné rady od ľudí, ktorí sa skúmaniu žralokov venujú celý život. Ak sa žralok priblíži, je dobré urobiť nasledovné tri veci: 

• zaujmite vertikálnu pozíciu („postavte“ sa vo vode)
• čo najmenej pohybujte nohami
• venujte žralokovi pozornosť, otáčajte sa za ním

Prečo meniť pozíciu pri plávaní a snažiť sa postaviť? Vychádzame zo skúseností a výskumu Dr. Ericha Rittera a ďalších „žralokárov“. Bolo zistené, že žralok si udržuje väčší odstup v porovnaní s tým, keď plávate v horizontálnej polohe. Zohráva v tom úlohu aj podobnosť s tvarom ryby v tejto polohe.

Odporúčanie hýbať čo najmenej nohami vám zase pomôže, aby žralok správne vyhodnotil, že nie ste ryba či iná prirodzená korisť. Žralokovi by totiž kmitajúce nohy mohli pohybom a tlakovou vlnou pripomenúť chvostovú plutvu nejakého morského živočícha. A mohol by dostať chuť ich preskúmať, v niektorých prípadoch aj tlamou. A taký zážitok si určite radi odpustíte :)

Posledná rada vychádza z faktu, že žraloky často útočia zozadu alebo zospodu a preto sa oplatí sledovať ich čelom. 

Neexistuje nebezpečný žralok, ale situácie, ktoré sami pod vodou vytvárame, môžu byť nebezpečné.

A čo funguje, keď je žralok už naozaj na dosah?

Keď je žralok naozaj zvedavý a kontaktu sa nedá vyhnúť, je dobré poznať tzv. pravidlo FACE – GUIDE – PUSH – MOVE. Čiže ČELIŤ – VIESŤ – ODSTRČIŤ – POHNÚŤ SA. 

To znamená, zostaňte žralokovi čelom (FACE) a stále ho sledujte (stále pritom platí pravidlo zostať k žralokovi vertikálne). Ak sa priblíži na dosah ruky, skúste ho jemne naviesť iným smerom (GUIDE), prípadne jemne postrčte (PUSH). Žralok je zvedavý a zväčša len potrebuje zistiť, čo ste zač, preto vôbec nie je potrebné prepadať panike (tú dokáže žralok, mimochodom, dobre vycítiť a je pre neho signálom na to, aby zbystril).

A ak sa aj napriek vašej snahe stále pohybuje k vám, musíte sa začať pohybovať vy (MOVE). Žralok človeka nepozná a ak sa začnete približovať, bude vás považovať za predátora a nie korisť.

Keď je žralok naozaj zvedavý a kontaktu sa nedá vyhnúť, je dobré poznať tzv. pravidlo FACE – GUIDE – PUSH – MOVE 

A čo urobiť, keď ani to nepomôže? Zostáva ešte jedno, a to úplne najkrajnejšie riešenie. Jemne (!) sa dotknúť žraločích žiabier. Žralok tento signál pochopí, pretože tieto ryby, ak sa stretnú v boji na život a na smrť, útočia predovšetkým na žiabre. 

Autorom tohto osvedčeného pravidla je Dr. Erich Ritter, švajčiarsky zakladateľ školy Shark school a autor mnohých textov, ktorý sa celý život venuje štúdiu žralokov. 

Čo je ešte dobré vedieť?

Žralok sa pred útokom chová špecifickým spôsobom. Krúži okolo, mení rýchlosť, približuje sa a snaží sa votrelca zo svojho teritória odohnať. U niektorých druhov sa objavuje zdvihnutý rypák s odhalenými čeľusťami, prehnutie chrbta (zabezpečuje väčšiu mrštnosť) a zvesené prsné plutvy. Vnímaním týchto náznakov a ich pochopením môžeme ľahko predísť incidentu.

Žralok pri útoku dvíha rypák

Dochádza k útokom na človeka?

V porovnaní s inými živočíchmi a udalosťami je počet incidentov veľmi nízky. A navyše, útokov, ktoré končia fatálne, je mizivé percento. V skutočnosti ide skôr o útok vyprovokovaný zvedavosťou a dezorientáciou, a keď žralok „ochutná“, nechá človeka tak, nesnaží sa ho zožrať ani zabiť. 

Podľa organizácie Shark Attack File, ktorá útoky monitoruje, dochádza ročne k asi 70 až 100 útokom, ale asi iba 5 prípadov končí smrťou. Oveľa viac ľudí je usmrtených napríklad hrochmi, hospodárskymi zvieratami alebo včelami, ktoré v pomyselnom rebríčku zvieracích zabijakov vedú. A napríklad v Spojených štátoch sa utopí za jeden rok viac ľudí, než koľko za posledné dve storočia zabili žraloky na celom svete. 

V roku 2019 bolo napríklad zaznamenaných 66 útokov a z toho len 5 skončilo fatálne. Žiadny z nich sa nestal v Európe. Viac ako polovica incidentov sa stala v USA, na Floride, nejaká časť v Austrálii a väčšinou išlo o surfistov. V populárnom Chorvátsku k útokom takmer nedochádza, posledný je dokonca starý viac ako 10 rokov a ten smrteľný takmer 50 rokov.

Oveľa desivejšie sú opačné čísla: človek ročne zabije až 100 miliónov žralokov. Odhaduje sa, že až 50% je ulovených „omylom“ pri love iných rýb.

Ako ešte môžem predísť incidentu so žralokom? 

• Neplávajte s krvácajúcou ranou. Žralok cíti pach krvi na veľkú vzdialenosť a láka ho. Aj keď pre žraloka ľudský pach nie je lákadlo, je lepšie to neskúšať.
• Vyhýbajte sa kúpaniu v blízkosti rybárov, alebo tam, kde sa dá predpokladať výskyt návnad a zdochlín.
• Pozorujte more. Ak ste v oblasti veľkého výskytu žralokov, nepotápajte sa tam, kde sa húfujú ryby, alebo kde lovia iní predátori 
• Neplávajte proti slnku. Neuvidíte dobre, čo sa deje pod vodou. Žralok obyčajne pripláva so slnkom za sebou, aby získal výhodu.
• Neplávajte v noci. Hoci sú niektoré druhy aktívne aj cez deň, väčšina loví v noci. 
• Vyhýbajte sa rozvírenej a kalnej vode a ústiu riek. Tam žralok stráca orientáciu, nevidí tak dobre a môže si vás spliesť.
• Nedotýkajte sa žralokov, neprovokujte ich a nekŕmte. Pach z kŕmenia ich môže vyprovokovať k útoku, rovnako môžu chcieť brániť svoje teritórium, keď ich začnete ohrozovať.
• Nebráňte žralokovi v úniku na voľnú vodu. 

A ktoré druhy žralokov môžu predstavovať hrozbu?

Medzi potenciálne nebezpečné druhy patrí veľký biely žralok, žralok tigrí a žralok belavý. Stredné nebezpečenstvo môžu predstavovať aj žralok modravý, žralok Mako, žralok citrónový a kladivohlavý. Rozhodne ale nie je dôvod na paniku, je však na mieste pripomenúť, že žralok je plachý a neútočí bezdôvodne a často ide o útok vyprovokovaný.

Žralok tigrí 

Zaujímavosti z tajomného sveta žraloka

• Aký je vzťah delfínov a žralokov? Dokážu spolu bez problémov plávať a dokonca spolu občas lovia. Útokom predchádzajú tak, že sa spoja do húfu. Niekoľkokrát bolo pozorované zaujímavé stretnutie takéhoto húfu s veľkým žralokom – pred žralokom sa húf náhle rozdelí na 2 skupiny, ktoré ho oboplávajú a potom sa znovu spoja. Keď žralok odpláva, húf sa znovu roztiahne. Skupina delfínov dokáže osamotených žralokov efektívne zahnať.
• Aktívne žraloky potrebujú veľa kyslíka. Musia sa preto stále pohybovať, aby sa neudusili. Možno aj preto sa u niektorých druhov nedarí chov v zajatí. 
• Žralok, na rozdiel od rýb, nemá vzduchový mechúr. Jeho funkciu zastáva veľká a tučná pečeň, ktorá zaisťuje nadľahčovanie tela. 
• Žraloky majú dokonalý systém náhrady zubov. Rastú im v niekoľkých paralelných radoch a ak o zub prídu, plynule sa na uvoľnené miesto presunie náhradný zub.
• Žraloky sú priťahované kovovými predmetmi. Je to preto, že kov v kontakte s morskou vodou produkuje galvanické napätie. A ako už sme uviedli, žralok dokáže vnímať korisť práve podľa elektrických impulzov. Mimochodom, Lorenziniho ampule sú veľmi citlivé, žralok dokáže zachytiť bioelektrické pole aj koristi zahrabanej v piesku. 
• Žraloky nie sú príliš spoločenské a najčastejšie lovia sami alebo v malej skupine, niektoré druhy sa príležitostne zhlukujú.
• Ako sa im bráni korisť? Ryby sa napríklad zhlukujú do väčších húfov, tesne spojený húf dokáže rýchlo meniť smer a žraloka dezorientuje. Niektoré ryby sa pri stretnutí potopia do hlbín až na dno alebo sa pri dne rovno zdržujú. Niektoré živočíchy majú vlastnú obranu – pri kontakte vylučujú odpudivú látku, chránia sa tŕňmi alebo pancierom a napríklad mečúň má svoj „meč“, ktorý dokáže žralokovi spôsobiť nepríjemné zranenia.

Zaujímavý žralok fúzatý so žralokom kladivohlavým 

V správaní žralokov je stále mnoho neprebádaného a ich život je zahalený tajomstvom. Jedno je ale isté – žralok je vrcholový predátor, a preto je nesmierne dôležitým členom krehkého morského ekosystému a jeho dokonalým regulátorom, hoci kvôli svojej hrôzostrašnej povesti stojí často mimo hlavný záujem ekológov

Veľkým popularizátorom je okrem Dr. Rittera aj taliansky výskumník a autor mnohých kníh Alessandro De Maddalena. Ochrane žraloka sa v poslednej dobre venujú aj niektoré organizácie – aby toto krásne a majestátne zviera mohlo aj naďalej brázdiť svetové oceány a starať sa o ich zdravie.

"Absolútne milujem žraloky mako. Zakaždým, keď som v otvorenom oceáne a z modrých vôd sa vynorí tento elegantný žralok s typickým striebristým leskom, je to akoby mi oceán podal úžasný darček. “

Zapáčil sa vám výlet do podmanivého podmorského sveta? Vyrazte s nami na jachtu a spoznávajte ho zblízka. Na palube lode sa môžete pozrieť aj na tie najodľahlejšie miesta, kde je svet pod hladinou skutočne bohatý a pestrý.