Keď prvá súťaž, tak Majstrovstvá, keď prvá skipperčina, tak v neznámom Grécku a keď prvá skipperčina na regate, prečo nie štvordňová offshore Velikonočka. Do všetkého skáče po hlave a nebojí sa žiadnej výzvy.
Ako sa dostala k jachtingu, prečo ženy rozhodne patria za kormidlo a čo by poradila každému, kto počas pandémie váha vydať sa na plavbu či dovolenku na mori? Jachtárka roka 2020 Petra Strapáčová!
Gratulujeme k oceneniu Jachtárka roka 2020, už druhýkrát v poradí!
Ďakujem. Bohužiaľ oceňovanie kvôli koronavírusu bolo online. Cenu mi doniesli domov, natočili sme online dokrútku a tá sa potom pustila na online generálnom zhromaždení SZJ. Čo ma veľmi teší je, že toto ocenenie som získala dva roky po sebe. Na poličke vedľa mojej loďky ku minuloročnému tak pribudlo ďalšie.
V čom súťaž spočívala? Čo všetko to obnáša a ako sa boduje?
Na rozdiel od Majstrovstiev SR alebo rôznych pohárových súťaží, je to jediný rebríček (o ktorom viem), kde oceňuje Slovenský zväz jachtingu jachtára ako jednotlivca. Môžu tam byť iba registrovaní pretekári. Kategórie sú Okruhový jachting, Námorný a kajutový, to je moja, a ja jazdím primárne námorný. Kajutový nie je na mori, ale na jazerách. A potom je ešte kategória Rádiom riadené plachetnice.
Tento rok som začala kvôli pandémii jazdiť aj „kajutovky“ na jazerách a som veľmi vďačná, že s tímom Fiona som mohla ako náhradník odjazdiť tri súťaže. Žiaľ v roku 2020 bolo námorných regát oveľa menej, čiže som absolvovala iba 2, pričom predošlý rok som ich mala 5. Body do súťaže sa ale prideľujú napríklad aj za športové plavby námorných lodí dlhšie ako 500 Nm. Obidva roky som absolvovala jednu takú vzrušujúcu dlhú preplavbu.
V danej kategórii ide o súčet logaritmických bodov a vyhodnocuje sa len 7 naj pretekov za celý rok. Nie je to teda o tom, koľko pretekov za rok stihneš. Rátajú sa totiž len tie najlepšie čísla. V jednoduchosti povedané, ide hlavne o to, v akom percentile súťažiacich skončíš na jednotlivých pretekoch. Druhý na pretekoch z desiatich lodí je iný počet bodov ako druhý z dvadsiatich. Zároveň ide aj o level pretekov, tzv. koeficient, podľa typu pretekov, počtu národností a lodí na štarte, koľko je etáp, aká je ich dĺžka. Body sa prideľujú veľmi rôznorodo a prideľuje ich zväz.
Body sa teda sčítajú a získate nejaký rebríček, ktorý ťažko hodnotiť, či je naozaj spravodlivý, počula som rôzne názory J. Z neho sa vyhlasuje najlepší muž a najlepšia žena. Celkovo v poradí všetkých jachtárov (mužov a žien) som bola štvrtá, a to ma teší asi najviac. Minulý rok som bola šestnásta, čiže som sa posunula.
Ale treba povedať, že je to aj o tom, že či a kto si chce zahraničné súťaže nahlasovať, lebo za tie zahraničné regaty zväz body automaticky neprideľuje. Preto hovorím, že možno máme na Slovensku aj lepších pretekárov, ako sú tí hore v rebríčku vrátane mňa, len o tom oficiálne nevieme. Žien máme málo, čo ma veľmi mrzí, to by asi poradie veľmi nezamiešalo, aj keď ktovie. Ale rozhodne muži, ktorých poznám a jazdia, si všetky body nenahlasujú, čiže celkové poradie pretekárov a kategória mužov by myslím vyzerala inak.
Ako ovplyvnil vaše jachtenie koronavírus? Kedy ste naposledy jachtila?
Zrušilo sa mi veľa regát. Minulý rok som mala byť na siedmich, štyri som mala už aj zaplatené. Všetky sa zrušili a ostali mi dve, ktoré som odjazdila a ostatné sa presunuli na tento rok. Na mori som teda nejazdila toľko, koľko som chcela.
Popudilo ma to ale ku kajutovému jachtingu, čo je super, lebo malé lode majú tiež niečo do seba. A hlavne na jazero sa dostanete jednoduchšie, aj keď vám zavrú hranice. Cestujem však aj počas pandémie, v rámci pravidiel a s ohľadom na bezpečnosť, samozrejme. Radšej ani nepočítam, koľko peňazí som dala do testov. Ja však doma neobsedím.
Vďaka tejto situácii som si uvedomila, aká silná je moja láska k jachtingu. Všetky cesty od začiatku pandémie boli na jachtu. Minulý rok som strávila 12 týždňov na mori, z toho tri boli regaty. Zvyšných 9 týždňov bol buď tréning, alebo sme boli s kamarátmi. A aj niektoré dovolenkové plavby sme venovali spolu s dvoma kamarátkami tréningu.
.jpg)
Koľko týždňov ste strávili na mori rok predtým?
Tiež myslím asi 12 týždňov, z toho 6 regát, jedna športová preplavba a 4 moje dovolenkové.
Kedy ste boli na jachte naposledy?
7. februára sme sa vrátili. Boli sme v Chorvátsku: z Trogiru sme išli sever, Murter, Kornati až po Vir a nazad. Dali sme si dámsku jazdu s Julkou a Zdenkou. Boli sme celkom atrakciou pre miestnych, tri ženy v zime na lodi. Ale zvládli sme spolu 45ku loď na výbornú, až na skoro zrámovane neoznačené rybie sádky v noci za tmy, ale aj tým sme sa v hodine dvanástej vyhli. (smiech).
Čo by ste poradili ľuďom, aby ich koronavírus v jachtárčení príliš neobmedzoval? Ako sa k aktuálnej situácii postaviť?
Je to ťažká otázka. Všetko je o vnútornom nastavení človeka. Ja som typ človeka, ktorý keď vidí prekážku, hneď premýšľa, ako ju vyriešiť. Asi by som poradila v úvode skúsiť sa zbaviť najmä iracionálneho strachu. Pýtam sa vždy samej seba: Čo je to to najhoršie, čo sa mi môže stať? V čom reálne tkvie to obmedzenie/nebezpečie? Následne zaujať triezvy a zodpovedný prístup.
Najhoršie na dnešnej dobe je, že sa nám často menia pravidlá. Plánovať si cestu dlhú dobu vopred je neisté. Nevieš, aké budú pravidlá, až sa vrátiš, aká karanténa bude nutná, či si musíš robiť jeden test, alebo viac a podobne. Veľmi zlá je na tom najmä táto nevyspytateľnosť.
Preto čo by som najviac odporúčala je neplánovať veľmi dopredu, ale riešiť situáciu viac ad hoc. Samozrejme nie každému to umožňuje práca. Všetky lode sme vždy rezervovali týždeň alebo max. dva pred odchodom. Dá sa to a sú výborné ceny. Dá sa dohodnúť a určite odporúčam vyjednávať. Každú ponuku sme argumentovali protiponukou či covid situáciou.
Radím tiež si naplánovať testy. V Chorvátsku sa testuje vo všetkých väčších mestách, objednanie je online alebo mailom, v angličtine. Test si urobíte pred odchodom doma alebo sa objednáte v Chorvátsku na deň príchodu. V Splite to funguje úplne hladko a ešte v ten večer máte výsledok. Pred odchodom domov to isté, test v Chorvátsku. Ak človek má základy angličtiny alebo chorvátčiny, či vzhľadom na podobnosť našich jazykov, slovenčiny aj češtiny, je to celé myslím bez problémov.
Veľa ľudí hovorí, že sa testami dovolenka zdraží. Na druhú stranu, ceny lodí sú nesmierne lacné, a tým sa to vyváži. Čiže aj tu treba myslieť racionálne a náklady si naozaj spočítať a nakoniec to vyjde lacnejšie ako pred pandémiou. Za ďalšie, netreba sa obávať, vždy sa nejak dostanete naspäť domov. A keď sa vám dovolenka predĺži, tak to môže byť vlastne super, nie? Beztak sme dnes skoro všetci na home-office. Zoberte si so sebou pre istotu notebook a môžete pracovať aj zo zahraničia. Tiež sa mi to stalo. Všetko sa dá zvládnuť. Len treba premýšľať aj nad pravidlami racionálne, nepodliehať emóciám a chovať sa rozumne. Navyše, loď je predsa naj karanténa, nie? A ak na loď prichádzame všetci otestovaní, tam sa s nikým nestýkame okrem chartrovky a nazad sa opäť vraciame otestovaní, koho tým teda reálne ohrozujeme?
Ako dlho sa venujete jachtingu? Ako ste sa k nemu dostali?
Od leta 2017. Bola som na firemnej dovolenkovej plavbe na katamaráne. Tam sa mi to zapáčilo. Dovtedy som Chorvátsko nevnímala zaujímavo, ale keď som ho uvidela z lode, všetky ostrovy ma zrazu hrozne lákali. Plus tam boli dva momenty, ktoré mi učarovali: keď mi dovolili kormidlovať a mala som loď v rukách, a keď sme zažili krásnu jasnú noc. Ten kľud, žblnkot vĺn a hviezdy nado mnou ma úplne opantali. Nášho skippera som sa vtedy opýtala, ako sa robia papiere na loď a dal mi teda kontakt. Doma mi to potom vŕtalo v hlave asi tri dni, kým som sa opýtala na termíny a jeden sa zrovna uvoľnil. Spontánne som sa rozhodla, že teda idem. Bol to rok plný takýchto intuitívnych rozhodnutí.
Nevedela som nič o regatách, nikdy predtým som nebola na plachetnici, ale išla som za srdcom. Spravila som si papiere, veľmi ma to bavilo, a našla som si tam dobrých kamarátov, s ktorými dnes jazdím regaty. Dva týždne po kurze sme si so spolužiakom požičali loď a na palubu sme si vzali rodinu a kamošov. A našťastie sme to všetci prežili, ani lodi sa nič nestalo, čomu sa dnes celkom čudujem, hlavne keď sme non-stop chytali tie „záhadné“ spinn-outy (smiech). Potom ma inštruktor zavolal na prvú regatu. A ja som šla. Boli to vlastne Majstrovstvá Slovenska v jachtingu, čo som zistila, až keď som tam prišla. Dostala som na starosť spinnaker, ktorý som predtým nikdy nevidela, to bola tiež dobrá haluz. A odvtedy to už nejak išlo.
Kde všade ste sa plavili?
Nie je to až také pestré. Moja prvá skipperčina bola v Grécku, kde som zaskočila kamaráta, profesionálneho skippera. Ale namotala som sa hlavne na to Chorvátsko, lebo sa mi páči a je skvelo dostupné. Regaty som jazdila iba tam, okrem jednej na nemeckom jazere Bodensee a druhej na Balte. Okrem toho som bola na plavbe z Chorvátska do Talianska, okolo celej čižmy až po Neapol. Potom Tenerife-Madeira-Gibraltár, tam sme ešte navštívili Maroko, a aj niečo v Španielsku. Na Slovensku som tento rok jazdila na Zemplínskej Šírave, na Domaši a Liptovskej Mare.
Aké to bolo v porovnaní so zahraničím?
Rýchlejšie a vratkejšie. Loďky sú malé, žiadne railingy, musíš si dávať pozor, aby si nevypadla, keď ideš niečo urobiť dopredu. Oveľa viac sa tam vyvažuje, a je to veľmi dôležité. Všetky tieto jazerné regaty boli up-and-down-y, nie je tam žiadna navigačka, offshorka ako na mori. Všetko sa deje hrozne rýchlo. Je zaujímavé, že to dokážu dobre ovládať aj dvaja ľudia, keďže doteraz som jazdila v početných posádkach. Ale úplný masaker bol pína. Funguje totiž opačne ako kormidlo. Za kormidelníka som sa teda radšej nepasovala. Ale aj na to sa dá pomerne rýchlo zvyknúť.
Ste väčšinou v posádke s mužmi?
Donedávna som jazdila v čisto v mužských posádkach, na Majstrovstvách sme mali ešte jedno dievča. Ale celkovo tam bolo 54 mužov a 3 ženy. A potom následné regaty, prvý rok, to som jazdila stále ako baba sama, Jabuku aj Palagružu. Potom neskôr som spoznala ďalšie dve super jachtárky. Každá z nich sa potom objavovala na niektorej našej plavbe či regate.
Nejazdím však stále s jednou alebo stálou posádkou. Najviac regát jazdím s kapitánom Erikom Hrubým, mojim skvelým inštruktorom. Občas sa pridávam do iných posádok. Keď som začínala, nevedela som, ako sa na nejakú regatu dostať a tiež som toho ešte veľa technicky neovládala. Oslovila som, koho som poznala, inštruktor sa za mňa prihovoril (za čo mu ďakujem) a šli sme. A dokonca ma zavolali aj o rok. Časom sa sformulovalo isté jadro posádky a občas sa k nám niekto ďalší pridá. Ak bude najbližšia Velikonočka, teraz preložená na apríl, tak to bude moja prvá regatistická skipperčina, okrem jednej malej biznisky. Teším sa na to a možno dokonca budeme na polovicu ženská posádka.
Ako ste sa zo začiatku cítili v chlapskej zostave?
Môžem povedať, že som narazila na super ľudí. Viem, aké to je byť ženou v mužskom prostredí, napríklad v biznise. Všeobecne v živote občas platí, že ak sa jedná o mužskú disciplínu, žena sa musí oveľa viac snažiť, aby sa presadila. Tímy, s ktorými som jazdila, boli veľmi milé, veľa ma naučili. Videli, že sa chcem učiť a boli ochotní mi všetko vysvetliť, za čo som im nesmierne vďačná.
Tým, že som naozaj veľa jazdila, za dosť krátku dobu som sa myslím veľmi veľa naučila. Nie je pozícia na lodi, ktorú by som dnes neovládala a nerobila na niektorej z regát. Občas stretnete človeka, ktorý má pocit, že príkazy ženy nebude počúvať, ale to sa mi stalo našťastie iba raz. S mojim tímom sa nikdy nestalo, že by mi povedali, nech ostanem v kuchyni (smiech). Vždy som mala pridelenú plnohodnotnú funkciu, niekedy dokonca zdvojenú, najčastejšie kormidelníka, pianistu alebo trimmera hlavnej.
Keď sa však stretneme na raute po plavbe alebo s cudzími jachtármi, tam to z toho prístupu a ich otázok občas cítim. „A ty čo zvykneš robiť na tých lodiach? A ty tam máš aj nejakú reálnu funkciu?“. Takéto otázky som dostala zopár krát. Fajn však je, že sa ma chlapci z mojej posádky vždy zastali, napr.: „Chcel by som vedieť, či by si vytrimoval hlavnú lepšie ako ona?!“ Niekedy som bola v danej situácii sama a len som sa usmiala. Nie som typ, ktorý sa potrebuje obhajovať za každú cenu. Niekedy som sa ich opýtala pár vecí ohľadom teórie trimu z technickej stránky a tam som ich väčšinou vedela uzemniť. Baví ma fyzika za jachtingom, prečo veci na lodi fungujú, ako fungujú. Nestačí mi vedieť, čo robiť, ale aj prečo. Prečítala som veľa jachtárskych kníh, ale tiež som sa veľa pýtala a mala veľa nadšencov okolo ochotných odpovedať. Za tieto vedomosti ďakujem obzvlášť Maťkovi.
Je ale pravda, že žena občas narazí na svoj limit, a to konkrétne fyzických síl. Keď je primeraný vietor, dokážeme sa mužom vyrovnať. Ale zažili sme s kamarátkou 46 uzlový vietor, a nešlo nám zrolovať kosatku, zasekla sa. Naozaj sme nevládali. Uznávam teda, že sú situácie na lodi, kedy je dobré mať zmiešanú posádku. Na spomínanej plavbe som si ale opäť dokázala to, že keď nastane extrém, treba len viac používať hlavu. Nadpojili sme laná, použili viac vinční, všetko sme vyskúšali, aby sme sa z akejkoľvek situácie dostali. Zažili sme 10 dní extrémneho jachtingu, kedy šľahalo jugo, no my sme chceli plachtiť a trénovať, a všetko sme zvládli iba v dvojici s Julkou.
Môj názor je, že netreba robiť rozdiely podľa pohlavia, najlepšie je, keď je posádka zmiešaná. Ženy aj muži do jachtingu prinášajú navyše každý niečo iné. Žena vie napr. podľa slov chlapcov posádku skultúrniť, a vie tiež stmeliť celý tím. Ja som navyše veľmi súťaživý typ, a to prinášam aj na našu palubu.
Kam sa chystáte tento rok? Čím začnete sezónu?
Začala som ju spomínanou plavbou s kamarátkou vo dvojici na Silvestra. Potom som bola v trojici opäť s dievčatami vo februári. Teraz sa pohrávame s myšlienkou, že by sme išli za dva týždne do Chorvátska a odtiaľ loďou na Tremitské ostrovy do Talianska. A potom teda, čo sa regát týka, tak na jar Velikonočku, Májovku a Memoriál Vlada Psalmana, všetko presunuté z minulého roka. Na jeseň Balt ČANY LANEX Offshore cup s mojimi „morskými vlkmi v najlepších rokoch“, kde chceme ísť po prvej priečke, keďže minulý rok nám tesne ušla. Otázne je, čo Rolex Middle Sea race, na ktorom sme kvôli korone minulý rok odvolali účasť.
.jpg)
Naďalej by som chcela jazdiť kajutovky a zvažujem kúpiť si svoje malé mikro. Jazdiť s kamarátkami a kamošmi mikro triedu, lebo našich malých kajutových tímov je málo, takže by to bolo fajn.
A chcela by som zas ísť aj niekde inde, do Grécka, alebo do Francúzska, kde nás pozvali známi, čo majú svoju loď, a tiež by som rada šla na Azory. Ale či to vyjde, to neviem. Plánujem aktuálne iba pár týždňov dopredu. Nehľadám však dôvody, prečo sa niečo nedá, ale ako sa to naopak dá uskutočniť.
Ďakujeme a prajeme veľa jachtárskych zážitkov.
Tak čo, tešíte sa už na poriadny jachting? Vyberte si svoju loď za parádnu cenu a môžete vyraziť.