Herec Václav Vydra plachtí už skoro 30 rokov. Miluje vietor vo vlasoch a slobodu, ktorú mu jachting dáva. Na more najradšej vyráža so svojou ženou a divokých historiek z plavieb má viac než dosť. Poďte si ich vypočuť s nami!
Ako sa z herca stane jachtár? Bol to detský sen?
Sen úplne nie, ale tieto veci ma vždy lákali. A po revolúcii mi kamarát a spoluhráč z tenisu Peter Prejda povedal, že si ide robiť kapitánske skúšky. Tak som mu povedal, že pôjdem s ním. Povedali sme to Jane (herečka Jana Boušková) a ona povedala „Ja idem tiež.“ Kurz sme robili u Olda Straku a skúšky prebehli na Cisárskej lúke.
Peter už mal prax, tak požičal loď a išli sme prvýkrát do Chorvátska. To bolo v 90. rokoch. Boli sme spolu asi dvakrát a potom sme si začali požičiavať loď sami. A od tej doby vyrážame na more každý rok.
Plachtíte už skoro 30 rokov. Zmenil sa za tú dobu jachting?
V charteri sú lepšie lode. My sme začínali na strašnej hrôze :) A v Chorvátsku, bohužiaľ, aj pribudli ľudia, už je problém nájsť miesto na kotvenie. My väčšinou nekotvíme v marínach, skôr na kotve alebo na bóji, tak to nie je až taký problém.
Kde sa plavíte najradšej?
Teraz chodíme do Chorvátska, predtým niekoľko rokov do Grécka, dvakrát som bol v Španielsku na Baleároch. Raz sme boli na Sardínii. A to bolo teda fakt strašné! Boli sme sami s Janou a strašne tam fúkalo, tak to bolo skôr utrpenie, než zážitok. Chceli sme sa preplaviť na Korziku, a k tomu teda rozhodne nedošlo. Ale k tomu sa ešte dostaneme :)
Vy asi máte hodně historek z lodi :)
Franta Skořepa nás raz vytiahol s bandou kolegov na Miami, že kupuje loď. No loď nebola, a tak sme strávili 14 dní v Miami na brehu. To bola absolútne príšerná dovolenka :) Raz nás zobrali aspoň na motorák. Boli tak strašné prúdy, že sme sa pomaly museli držať lode, aby sme neuplávali :) Navrhol som, že požičiam loď ja. A to nikto nechcel, pretože mali strach. A tak som požičal aspoň auto. Strávili sme pár dní prevážaním sa po Floride a návštevami „mickeymauslandov“. Bolo to hrozné :) A než sme odišli, tak prišla strašná búrka. A tak som bol rád, že som žiadnu loď nepožičiaval. V týchto vodách, ktoré som vôbec nepoznal, by to nemuselo dopadnúť dobre. Je to predsa len iné..
Čo máte na mori najradšej, prečo vás to ťahá na loď?
More mám rád od malička. Páči sa mi, že na lodi som nezávislý od čohokoľvek. Môžem si ísť, kam chcem, zakotviť, kde chcem, a vybrať si miesto, kde nie sú ľudia. Mám svoj vlastný „ostrovček“ na mori.
Dvakrát som mal požičanú aj motorovú loď, ale to ma nenadchlo. Mňa bavia plachetnice. Tým, že sa na nej dá plaviť aj žiť zároveň. Na motoráku sa moc žiť nedá, keď je v pohybe. Robí rámus a na nepokojnej hladine je to nepríjemné.
Vaša žena Jana má tiež kapitánsky preukaz. Kto je na vašej lodi skutočne kapitánom?
My sme dvaja kapitáni, ale Jana je nepraktizujúci :) Myslím, že keby sme ju „hodili do vody“, tak by s tou loďou niečo dokázala, hoci ju nikdy veľmi neriadila. Ale ťahala plachty a prehadzovala genu. Mimochodom, teraz naposledy som mal loď so samoprehadzovacou genou, mal som ju prvýkrát a nie je to zlé. Nie je taká veľká, ale je to veľmi pohodlné..
Jana Boušková je tiež kapitánkou Zhodnete sa na lodi?
Ja som mal už na prvej plavbe dosť vtipný zážitok, kde Jana získala trochu ostych pred vetrom na mori a pred vlnami. Boli sme na Korčuli a chceli sme sa preplaviť do zátoky Žuljana, ktorá sa veľmi páčila Petrovi, bolo to asi dve hodiny plavby. Kapitán vedľa stojacej jachty nám ukazoval predpoveď počasia a radil, aby sme sa vyviazali krížom, aj nám s tým pomohol. Nebo bolo jasné, slnko svietilo… A my sme sedeli na lodi a veľmi sme sa chceli plaviť.
Tak sme odviazali loď a vyrazili. Plavíme sa a zrazu sa zdvihol vietor, samozrejme protivietor. A začali vlny. Tak sme išli na plný výkon, asi 3 uzle… viac to nešlo a na plachty tiež nie :) Išli sme to asi 5 hodín, naše dievčatá boli úplne rozhodené. Boli také vlny, že sa nedalo nikde inde zakotviť. S vypätím všetkých síl sme sa doplavili do zátoky a tam sme sa priviazali o nejakú borovicu. To bol taký prvý zásek, hlavne pre Janu. A ten trochu pretrval. Vždy, keď je loď naklonená, sú vlny a trochu to skáče, tak to nie je dobré. Fúkať môže, ale keď sú do toho aj vlny, to je zle.
Chodievate často len vy dvaja, zvládate to na lodi? Niektorí si neporadia, ani keď je ich šesť :)
Mne to príde veľa. Pre mňa sú ideál tak 4 ľudia. Keď sme s deťmi, tak je nás 5 a to je tak akurát. Čím viac ľudí, tým viac nárokov a požiadaviek, ľudia sa musia dohodnúť. To môže byť týždeň potom veľmi dlhý :)
A čo sa stalo vtedy na Sardínii?
Ja som si vymyslel, že sa doplavíme na koniec Sardínie, tam nájdeme zátoku, prespíme a na druhý deň sa vydáme na Korziku. Ale začalo fučať. Bohužiaľ fúkalo smerom do našej zátoky. A to bola jediná zátoka, ktorá tam bola, a už v nej kotvilo niekoľko lodí. Zakotvil som, za nami stála veľká dvojsťažňová francúzska plachetnica.
No a fúkalo stále dosť. V noci ma Jana zobudila, že počuje nejaký buchot. Vyliezol som na palubu, boli sme asi pol metra od kormy tej veľkej jachty a zľahka sme do nej narážali. Rýchlo som naštartoval, vytiahol kotvu a presunuli sme sa; urobili sme kruh a znovu zakotvili. A to už som si ľahol na palubu a dával pozor.
Ale zaspal som a zobudil ma náraz. To do nás spredu narazila loď iného Francúza, ktorý sa tiež odtrhol z kotvy a nacúval do nás. A to bol apokalyptický obrázok. On sa to snažil nejako riešiť pri svojom zadnom zábradlí. A na jeho palube stálo dievčatko v dlhej nočnej košeli a trúbila do hmly na trúbku. Zistil som, že jeho loď sa zasekla za našu loď o zábradlie. Snažili sme sa to uvoľniť, ale on nemohol odplávať, pretože sa kormidlom zasekol o našu kotvovú reťaz. A do toho to dievčatko neustále trúbilo na trúbku.
Až sa zobudili Francúzi na tej veľkej lodi. Celá ich posádka naskákala do motorového člnu a odstrčila tú loď. Francúz sa mávajúc odplavil do tmy a my sme tam zostali. Mal som trochu prehnuté zábradlie, ale boli sme radi, že sme radi.
Ako to dopadlo?
Ráno som vyrovnal zábradlie, nebolo to veľmi poznať a vyplávali sme tiež. Na Korziku sme nešli, to už Jana odmietla. Tak sme sa preplavili o kus ďalej, kde boli bóje a tam sme priviazaní strávili asi dva dni. Keď prestalo trochu fúkať, vyplávali sme, ale ono to zase začalo. Tak sme sa vrátili na tú bóju.
Lenže potom už sme potrebovali nakúpiť, tak sme sa plavili do jednej maríny, kam som volal, ale zas fučalo do zátoky a tú loď sa nedalo moc ubrzdiť, aj s vypnutým motorom som išiel dosť rýchlo. Oni ale boli zvyknutí, prišli nám naproti a pomohli nám dostrkať ju do nejakej diery. Tam sme zakotvili, išli na večeru a bolo nám dobre.
Zostali sme tam posledný deň a potom sme sa už museli vrátiť. Jana povedala, že sama so mnou už nepôjde. Ale nedodržala to :) Potom sme jazdili do Grécka so známymi, oni mali vlastnú loď. Do Jónskeho mora, pod Korfu, na Ithaku, najďalej sme sa doplavili na Zakynthos.
Ako vnímate Grécko v porovnaní s Chorvátskom?
Mne sa veľmi páčilo, že nebolo také civilizované, nebolo tam toľko marín, skôr mestečká, kde sa dalo kotviť, a nebolo tam toľko lodí. Mal som to tam veľmi rád. Ale už som tam pár rokov nebol, tak neviem, ako to tam vyzerá teraz.
Aký typ jachtára ste? Spoliehate sa na elektroniku alebo skôr tradičné papierové mpy?
Kombinujem papierovú mapu a GPS. Na papierovej plánujem pred plavbou a na GPS sledujem, kam sa plavím. Aplikácie som zatiaľ neskúšal, ani ich moc nepoznám. Napríklad kotvu si strážim sám, voči brehu. Ja som nikdy nemal rád vyväzovanie k brehu. Ale v Chorvátsku to niekedy inak nejde.
Bóje mi nevadia, ale keď sa musím vyväzovať k brehu, tak ma to štve. Mám radšej, keď je loď len na kotve a môže sa voľne točiť. Je to aj také pokojnejšie, loď sa točí po vetre. Keď sa otočí vietor a loď je vyviazaná, je to nepríjemné. A keď sa odtrhne kotva a ste priviazaný len k borovici, tak to je fakt nepríjemné.
Máte nejaké vychytávky, ktoré si brávate na loď?
Lode sú dnes dosť dobre vybavené, ale nosím si svoj nôž, kus lana… nič nepotrebujem. Snažíme sa čo najviac vecí kúpiť na mieste, aby sme neťahali nič so sebou.
Trúfate si aj na opravy?
No, kedysi, ešte s Petrom, nám nešiel motor. Ani neviem, ako sa nám to podarilo opraviť. Nejako sme sa v ňom hrabali a hrabali, až sme to opravili...nakoniec naskočil a dobre to dopadlo.
A potom som bol sám s Janou, s motorákom, to bola výborná dovolenka :) Mali sme požičaného Baylinera, vyšli sme z Vodíc a namierili na Kornati. Keď sme sa k nim doplavili, motor zhasol. Hojdali sme sa a nič. Volal som do maríny, technik hovoril, že príde s inou loďou. Lenže my sme sa hojdali na mori bez motora, takže katastrofa. Tak som zložil prívesný motor z dinghy, nejako som ho pripevnil na loď a bez toho, aby som čokoľvek vpredu videl, som tú loď nejako dostal k brehu.
Technik nás potom odtiahol do maríny, kde bol servis Bayliner. No a to bola úplná katastrofa, fakt sa moc neponáhľali. Tak nám charterovka dala týždeň navyše a požičali nám plachetnicu. Po troch hodinách plavby sme zakotvili v zátoke. A už sme potom nenaštartovali. Pokúsili sme sa vyplávať na plachty, ale to sa nepodarilo. Stretli sme známych a tí nás odtiahli do maríny. Potom nám našli náhradný motorák. Starší, ale zachovalý, hlavne fungoval… No, to už bolo dosť na hrane :) Tá plachetnica, to bola nemohúcnosť, to bolo fakt hrozné.
Václav Vydra na motoráku Stáva sa vám to často?
Stala sa nám ešte jedna príhoda s Ľubošom Brabcom v Španielsku, keď sme sa plavili z Mallorky na Menorku. Blížili sme sa k Menorke, krásne fúkalo, a tak sme sa trochu naháňali s jednou plachetnicou. Ja som bol pri kormidle, kormidlo sa zrazu začalo točiť a nič to nerobilo! Niečo prasklo, myslím bowden, a kormidlo bolo nefunkčné.
Tak sme našli pínu, vrazili ju tam a prišli do zátoky. Asi pol dňa sme sa to snažili opraviť, ale nepodarilo sa to. Tak sme celý zvyšok plavby išli na pínu. A malo to jednu pikantnosť. Keď sme sa vracali, chceli sme sa na Mallorke navečerať a plaviť sa cez noc. A ono začalo fučať. A prišla aj búrka. Tak to bol zase problém s dievčatami :) Jana má verziu, že sme prežili, pretože sa celú dobu modlila v kajute. Ja s Brabčákom sme sa v noci striedali pri tej píne.
Čo som ale vychytal! Nedržali sme ju nakrátko, ale vrazil som tam pádlo a mali sme páku. Našťastie, my sme na prvých lodiach začínali s takýmto kormidlom a teraz sa nám to hodilo.
Bolo to dobrodružné. A veľmi pekné. A ráno na úsvite sme zašli do zátoky a pospali sme si… No, ale musím povedať, že Jana z toho teda nadšená nebola :)
Jedným z jachtárskych parťákom bol aj gitarista Lubomír Brabec Ako dôsledne si vyberáte po týchto skúsenostiach loď? :)
Ja už sa pýtam na všetky základné veci. Dávam pozor hlavne na plachty, aby sa dali vybrať, taký problém už som raz mal. Taktiež si dávam pozor na dinghy a motor na dinghy… Inak chladničku a tie bežné veci.
A hlavne plotter, to sa aj pýtam, ako sa obsluhuje, pretože sú rôzne. A veľmi ma bavilo, keď som mal dva plottre – jeden pri kapitánskom stole a druhý vonku, to oceňujem. V podmienkach, kde sa plavíme, je to v podstate jedno, ale je to príjemné. A pýtam sa tiež na to, či hĺbkomer meria pod kýlom alebo od hladiny, nebývalo to úplne bežné. To je dosť zásadná vec. A v poslednej dobe sa snažím požičiavať si hlavne novšie lode.
Kde ste sa najviac naučili? Kde sa z jachtára začiatočníka stal skúsený kapitán?
Keď som bol hodený do vody sám, keď som tam nikoho nemal a loď som musel ošéfovať úplne sám, to som sa naučil najviac. Raz v Chorvátsku som dokonca zažil vzburu posádky! Vymyslel som si, že sa poplavíme na Mljet. A keď sme sa tam zobudili, bolo síce krásne počasie, ale fučalo. Tak hovorím, pôjdeme na Korčulu. A Jana hovorí, že moc fučí. A ja na to, že to bude dobré, že to je v poriadku.
Vyplávali sme zo zátoky, vlny boli dosť veľké, fučalo tiež pekne. Loď sa naklonila, nabrala pekný vietor, do plných plachiet a rútil som sa skrz vlny, dosť to hojdalo, oblievala ma voda. Všetci boli naštvaní a nikto sa so mnou nerozprával. A mne za chvíľku začala byť zima, tak som chcel, aby mi priniesli bundu a oni: „Prines si ju sám.“ Tak som povedal: „Za to by som vás vo vojne nechal popraviť alebo pretiahnuť popod kýl.“ :)
Nakoniec som si pre ňu musel ísť sám. To bol ale problém, pretože tá loď nemala autopilota. :) Tak som si tam nejako zafixoval kormidlo a než som sa vrátil s bundou, tak to vydržalo. To ma vtedy dosť naštvali. To sa nerobí… ale doplavil som sa!
Mali ste niekedy nehodu?
No s tým motorákom, zakotvili sme na Brači a išli za známymi. Keď sme sa vracali, tak tam loď nebola! Zľakol som sa, že ju niekto ukradol. A zrazu ju vidím, ako sa hojdá kúsok od skalísk. Rýchlo som skočil do dinghy a na poslednú chvíľu som ju naštartoval.
Stalo sa mi to potom ešte raz. Predminulý rok sme si zašli na Rabe na breh a pri návrate sme pozerali, že plachetnica stojí niekde úplne inde. A tam je našťastie pieskové dno. Takže zostala stáť na piesku a našťastie sa nezaborila. Tak sme sa odtiaľ dostali, ani nebola poškrabaná.
A na tom istom mieste, je to totiž také strategické miesto, nám na lodi zrazu niečo ruplo. Nabehli sme na návnadu a namotal som vlasec na šrób, ale veľmi. Nakoniec až Honza, on je zdatnejší potápač, zobral môj nôž a trvalo mu asi 40 minút to vyrezať. Toto je nepríjemné. Dávame si na to pozor, ale niekedy sú tie návnady zle vidieť. Keď to vyzerá, že dno bude zle držať kotvu, radšej idem do vody a pozriem sa, ako to tam vyzerá. A často si so šnorchlom skontrolujem, či kotva drží.
Máte ešte nejaký sen, kam sa plaviť, kam sa ako jachtár posunúť?
Myslím, že ja sa asi neposuniem a ostanem pri motaní sa medzi ostrovmi :) Aj preto, že tu mám kone. A 10 dní je maximum, na ktoré som ochotný sa vzdialiť, aby sa mi nenahromadilo veľa práce. A pri koňoch to ani nejde, ja im sám upravujem kopytá, a to sa nedá vynechávať. A už vôbec nie kvôli zábave. Takže dlhšie plavby asi nie. Uvažoval som, ešte keď sme sa plavili s Ľubošom Brabcom, o preplavbe z Gibraltaru do Stredomoria, ale už sa k tomu asi nedostanem.
Chcel som spomenúť ešte jednu akciu. Kedysi nás Jirka Zindulka oslovil a Ľuboš Brabec dal dohromady jachtársky tím Sea of stars. A pretekali sme v Chorvátsku. Luboš, ja, moja Jana, Dan Hůlka, Lucka Výborná, Jana Paulová… Požičali sme si pretekárske lode rovnakej kategórie, myslím Jeanneau 35. A to boli fakt pekné, niekoľkodňové preteky. To je už ale strašne dávno!
Posádka Sea of Stars A ako ste dopadli?
No, poslední sme neboli. Mali sme totiž na palube profi jachtárku Vefoniku Fenclovú, a tá nám robila kormidelníčku. A s tou to už bolo o niečom inom. Ona si nás riadila a na nás bolo, aby sme to rýchlo ťahali, ja väčšinou na gene, na obratoch, tak som sa snažil. A Jana skladala spinakra. A to je zúfalstvo ťahať a skladať spinaker… to ja fakt nemusím. Ten keď sa zasekne, to je nešťastie.
Ale celkom sme si s tým poradili. A bavilo ma to. Pamätám sa na jeden večer, to vymyslel myslím Jirka Zindulka. Zakotvili sme v zátoke a zviazali lode. Ľuboš Brabec tam mal koncert na gitare a ja som recitoval Romancu heloglandskú od Nerudu. Je to krásna báseň. O pirátovi, ktorý zavesil k brehu lampu namiesto majáku a naviedol loď na skaly. Keď stroskotala, tak čakal, kým všetci umrú a potom ich išiel vylúpiť. Nad ránom tam vysekal dieru, vyplávala prvá mŕtvola, on ju k sebe obrátil a zistil, že to je jeho zať, ktorý išiel na svadbu s jeho dcérou.
Hviezdný tím na pretekoch Neláka vás ešte nejaká regata?
Ale áno, rád by som niekedy išiel. Ale regaty sa väčšinou konajú na jar, keď viac fučí. Navyše som na tom časovo zle. Tri dni by som dal, ale cestovať deň tam, deň naspäť, na to už som moc starý... To chce aspoň ten týždeň.
Raz sme boli v Benátkach, kde sa organizoval Cooking cup, taká spoločenská regata, kde musel kuchár na lodi počas regaty uvariť obed. A okrem času lodí sa hodnotila aj kvalita jedla. Takže potom večer bola veľká hostina a jedlo sa, čo sa uvarilo. To bolo pekné.
Kedy je to pre vás na lodi úplne najkrajšie?
Mám rád večery. A večere na lodi. Ale aj keď ideme na dighy na večeru niekam do reštaurácie. To mám rád. Inak ma to tam baví stále. Ja sa ale rád plavím. Radšej by som sa plavil oveľa väčšie vzdialenosti. Mám rád, keď sa plavíme na plachtách, sem-tam zastavíme na mori a zas sa plavíme ďalej. Jana s deťmi sa chce skôr potápať, nájsť si peknú zátoku a tam pár hodín byť…
Ale na to som si už zvykol a na lodi si čítam. Sú to vzácne chvíle oddychu. Na ten cez rok nemám čas. Jana je väčší čítač ako ja, tak mi vždy niečo odporučí. Ja čítam rýchlo, takže stihnem prečítať dve, tri knihy.
A role sa na lodi neučíte?
Už aj rolu som sa tam učil, Jana mi to hádzala… Ale nerád! Na lodi radšej vypínam. :)
A využili ste niekedy jachtárske skúsenosti pri hraní?
No...naposledy, keď som hral Agamemnona v Ifigénii v Aulide. Čakali na vietor a on musel podľa veštby zabiť vlastnú dcéru, aby začalo fučať. Taká antická tragédia. Tak, neviem, v každom prípade som pri premiére spadol na hlavu z výšky dvoch metrov. Nič sa mi nestalo, dobre to dopadlo, dohrali sme to. Takže možno som mal trošku toho Neptúnovho šťastia. To asi za tie poldecáky rumu, čo som mu za tú dobu ponalieval… :)
Chystáte teraz niečo zaujímavé v divadle?
V Divadle na Vinohradoch som práve doskúšal hru “Jak se vám líbí” od Shakespeara, mali sme premiéru v polovici decembra. No a teraz akurát začínam vyberať loď na budúci rok :)
Inak teraz som v období parforzných honov, čo je ďalší konský šport, ktorému sa venujem. Honové jazdectvo. To spočíva v tom, že sa položí umelá stopa, na ňu sa vypustí svorka psov a za svorkou idú jazdci. Ide sa po vopred stanovenej trase, na ktorej sú rôzne prekážky, prírodné nerovnosti… Je to taká simulácia honu a spoločenský šport :) A krásny jazdecký šport, pre mňa najkrajší. Naozaj. Nie je o súťažení, ale o zážitku. A ten je úžasný!
Parforsný hon je ďalším koníčkom Václava Vydry Jazda na koni má s plachtením vlastne niečo spoločné...
Vietor vo vlasoch :) A slobodu, tá je úžasná. A rýchlosť je podobná s rýchlosťou lode :)
Keď jazdím na koni bez sedla, tak to je nádherné, skutočne ten vietor vo vlasoch, voľné kone okolo mňa...
Koľko máte koní?
Teraz ich mám sedem. Na štyroch jazdím a potom je tam moja prvá kobyla Nelly a dve trojročné žriebätá.
Vy ste vždy obklopený aj psami, to stále platí?
Psov máme teraz dvoch – Buffinku a Badíka. Sú z útulku a máme ich rok a pol a sú absolútne úžasní. Bad mi počas jedného honu, keď na mňa čakal v aute, roztrhal predné sedadlo na kusy! Je šikovný :) To som ho mal vtedy ale krátko.
Brávate psy na loď?
Raz som zobral svojho boxera Axa a bolo to zúfalé. Musel som ho voziť venčiť na breh s dinghy, predierali sme sa tŕním… a dostať ho z lode na breh bol problém. Keď sme prišli do maríny, nechcel prejsť lávkou na loď. Ležal na móle a čakal. Za pár hodín pochopil, že to inak nepôjde, tak sa odhodlal… Viem, že ľudia jazdia na loď s menšími psami. Ale asi s nejakými šikovnejšími. Ja by som im to už neurobil, je to zbytočné. Ale niekedy ma mrzí, že tam s nami nie sú...
Máte toho veľa, ako to všetko stíhate? Máte čas aj na niečo ďalšie?
Mám toho veľa a nestíham skoro nič. Vlastne stíham, ale trochu ma to unavuje. Tak si hovorím, ako dlho to ešte vydržím :) Či to so mnou sekne skôr, než prestanem môcť, alebo prestanem skôr, než to so mnou sekne. To sú dve možnosti :)
No ale loď na budúci rok určite stihnete :) Kam zamierite?
Teraz najčastejšie jazdíme sever Chorvátska, syn tam prenajíma dom, tak je týždeň tam a týždeň s nami na lodi. Minulý rok sme sa plavili z Punatu na Krku a deti sme vyzdvihli na Rabe. Je to veľmi rekreačné – s deťmi a moju ženou. Ale užívame si to, požičiavame si veľké lode a je to pekné.
Ďakujeme a prajeme veľa jachtárskych aj hereckých zážitkov a dovidenia niekde na mori!
Chcete si aj vy zaplachtiť na severe Chorvátska ako Václav Vydra? Pozrite sa na našu ponuku lodí v tejto prekrásnej oblasti. A ak nemáte kapitánsky preukaz, nevadí. Odporučíme vám skúseného kapitána, s ktorým na svoju dovolenku na lodi rozhodne nezabudnete!