Pozor na týchto nebezpečných obyvateľov gréckych morí!

Plávate na plytčine, chcete sa postaviť a náhle ucítite bolestivé bodnutie, ktoré vám prejde celým telom. Nočná mora. Podobne ako predstava, že vás pri oboplávaní útesu čosi uhryzne… Na aké nebezpečné tvory môžete naraziť v mori blízko Grécka a čo robiť, ak k tomu dôjde?

1. Murény ( Mediterranean moray)

Dlhé ryby, ktoré dorastajú do dĺžky až jedného metra a viac, majú veľmi ostré zuby, ktorými môžu nebezpečne uhryznúť aj človeka. Najčastejšie na ne narazíte pozdĺž útesov, kde v trhlinách a štrbinách číhajú na svoju korisť. Murény sú plaché, takže na človeka zaútočia len výnimočne, keď sa cítia ohrozené alebo keď sa ich niekto pokúša harpúnovať. Pravdepodobnosť uhryznutia teda nie je vysoká. Ak sa vám to aj napriek tomu stane, dôjdite si k lekárovi — uhryznutie by vám mohlo zanechať hlboké jazvy a spôsobiť väčšiu stratu tkaniva (sú známe aj prípady potápačov, ktorí pri kŕmení murén prišli o prst, takže to určite nerobte). A nepodceňujte ani to, ani keď vám rana na prvý pohľad nepríde príliš hlboká — hrozí rozvinutie infekcie.

2. Ropušnice ( Scorpaena )

Ďalšími nepríjemnými rybami, ktoré môžete v gréckych moriach stretnúť, sú ropušnice. Tie majú u brušných plutiev, u plutvy chrbtovej a plutvy análne dlhé ostne av nich jedové žľazy. Jed ropušnice používajú len na obranu, takže ak budete opatrní, nemalo by vám nič hroziť. Ropušnice neútočia, skôr sa spoliehajú na svoju nenápadnosť. Len keď sa priblíži votrelec, ryba ostňami v chrbtovej plutve napriami a vy sa vo chvíli nepozornosti môžete o ropušnici poraniť. Tieto prípady sú však pomerne zriedkavé. Okamžitá prenikavá bolesť niekedy po čase ešte zosilní, páli a zranené miesto býva dlho opuchnuté. Bodnutie je bolestivé, ale nie je životu nebezpečné.

3. Ostnatci ( Trachinus)

Ostnatec veľký a ostnatec bodkovaný sa často zahrabávajú do piesku, poranenia preto hrozí pri kúpaní či potápaní na plytčinách. Ostnatec, ktorý sa cíti v nebezpečenstve, totiž neuteká, iba naježí ostne, ktoré má v chrbtovej plutve. Bohužiaľ nejde len o ostne ako také, ale do rýh pozdĺž nich ústia jedové žľazy. Po bodnutí tak nasleduje silná bolesť aj pálenie, ktoré sa rozlieva po celom okolí rany. Samotná rana opuchne, pričom opuch pretrváva až aj niekoľko dní. Môžu sa pridať ešte ďalšie príznaky, ako je zvýšená teplota, zvracanie alebo nadmerné potenie. Ťažké reakcie na bodnutie potom zahŕňajú aj poruchy srdcového rytmu, kŕče, a dokonca aj bezvedomie. Ak máte podobné príznaky, vždy vyhľadajte lekársku pomoc (to platí aj vtedy, ak ste ucítili bodnutie, ale nie ste si istí, čo ho spôsobilo).

4. Trnuchy ( Common stingray)

Správ o tom, že by v Grécku na niekoho zaútočila trnuch, druh rajky, veľa nie je. Podceňovať by ste ich ale nemali — nielen preto, že pred nimi varovali už starí Gréci (napríklad Plinius starší), ale hlavne preto, že trnuch má na špičke chvosta jeden alebo dva veľmi ostré ostne, ktoré môžu byť dlhé až 35 centimetrov. Slúži na sebaobranu a pokiaľ sa trnucha obáva, že jej chcete ublížiť, môže vám spôsobiť vážne zranenie. Ostrý tŕň je totiž opatrený jedovou žľazou a jed môže ľuďom spôsobiť bolenie hlavy a nevoľnosť. Podceniť by ste nemali ani nebezpečenstvo infekcie. Samotný osteň sa navyše odlomí a treba ho chirurgicky odstrániť. Šanca, že narazíte na trnuchu, nie je vysoká, ale treba dávať pozor. V najhoršom prípade môže byť také bodnutie aj smrteľné (áno, práve na bodnutí trnuchou zomrel „lovec krokodílov“ Steve Irwin — nech nám útechou, že to nebolo v Grécku, ale pri Veľkom bariérovom útese).

5. Tanierovka svietivá ( Pelagia noctiluca) a ďalšie medúzy

V Grécku môžete naraziť na celý rad medúz — niektoré z nich vám vôbec neuškodia a nežahajú (napríklad koreňústa hrboľatá, ktorá má hnedý zvon, alebo jej príbuzná korenústa pľúcnatá). Najčastejším pôvodcom boľavého požiadania je ale tanierovka svietivá: dotyk jej žahavého orgánu spôsobí okamžitú bodavú bolesť. Na zasiahnutých miestach sa objavia pupienky až pľuzgieriky a poškodenia sa hoja len zvoľna. Intenzívne žahnutie môže viesť k vzniku jazvy a následnej pigmentovej škvrny. Pokiaľ vás tanierovka svietivá zasiahne na väčšej časti tela, môže to spôsobiť nevoľnosť či zvracanie, slabosť, bolesti hlavy a zriedkavo aj stratu vedomia. Takýto priebeh je ale skôr výnimočný. Medzi ďalšie medúzy, na ktoré si dať pozor, potom určite patrí tanierovka kompasová alebo mechúrovka Edwardsova.

6. Mechúrovka portugalská ( Portuguese man o' war)

Osobitnú pozornosť si zaslúži mechúrovka portugalská (Physalia physalis), prezývaná tiež Portugalská galéra alebo Modrý portugalský bojovník. Jeden polyp totiž pláva pri hladine a slúži ako plavák, ku ktorému sú prichytené ďalšie polypy. Aj s chápadlami dosahuje mechúrovka portugalská dĺžku okolo 10 metrov, niekedy to ale môže byť až 30 metrov a viac. Je považovaná za veľmi nebezpečnú, pretože je prudko žahavá a má veľmi silný jed. Pozitívnou správou je, že sa pri pobreží objaví len veľmi zriedkavo, pozor skôr na otvorenom teplom mori. Tam sa môže vyskytovať vo veľmi početných skupinách.

7. Ježovky: morskí ježkovia ( Sea urchins )

Na morských ježkov by sme nemali zabudnúť: narazíte na nich obvykle na odľahlejších plážach, a to aj v Grécku. Bodliny, ktoré majú na povrchu tela, sú veľmi ostré, a keď na ne omylom šliapnete, je to veľmi bolestivé a nepríjemné. Ostne sa navyše pri dotyku ľahko zlomia a býva potom ťažké ich vybrať z rany. Okrem toho obsahujú jedovatú tekutinu, postihnuté miesto teda tiež bolí a páli.

8. Žraloky (Sharks) — sú v Grécku a sú nebezpeční?

Tá otázka samozrejme napadne každého — a čo žraloky, najobávanejšie stvorenie mora? Áno, aj v Grécku sú žraloky, dokonca celý rad druhov. A môže sa medzi nimi objaviť aj žralok ľudožravý alebo biely. Žraloky sú ale v týchto končinách dosť vzácni a pravdepodobnosť, že na ne počas svojej plavby narazíte, je dosť nízka. Väčšina z nich navyše vôbec nie je nebezpečná. Za posledných 170 rokov bolo v Grécku nahlásených len 15 útokov žraloka na človeka, čo je vzhľadom na počet ľudí, ktorí sa tu kúpajú, dosť nízky počet.

V našom článku Žraloky v Stredozemnom mori: Má zmysel sa nimi zaoberať? sme pre vás pripravili ďalšie zaujímavé informácie a štatistiky o žralokoch v Stredozemnom mori, konkrétne v Chorvátsku, Španielsku, Taliansku alebo Francúzsku. Dozviete sa tiež, ako stretnutiu so žralokom predísť, ako aj čo robiť v prípade stretnutia so žralokom.