Toskánske ostrovy

Legendárne ostrovy, zážitkovú kuchyňu, lahodné víno i veľslávne umelecké pamiatky uchováva pre svojich jachtárov zvodné Toskánsko.

10 najkrajších miest v Toskánsku

Toskánsko je dosť možno najidylickejšou jachtárskou oblasťou vôbec a jej stredobodom je jednoznačne ostrov Elba . Kotviť tu budete v krásnych zátokách, vykúpete sa pri žiarivo bielych piesočných plážach a na večer sa uchýlite napríklad do malebného starobylého prístavu, akým je napríklad stredoveké Portoferraio.

  1. Šikmá veža v Pise
  2. Dlhý piesočný pás v pobrežnom prírodnom parku Parco di Rimigliano
  3. Porto Baratti a prastaré etruské mestečko Pupolonia
  4. Starý prístav Portoferraio, miesto Napoleonovho prvého vyhnanstva, Elba
  5. Marciana Marina a výlet na najvyššiu horu Elby Monte Capanne
  6. Scoglio Ogliera a šnorchlovanie na vrakulode ELVISCOT, Elba
  7. Zátoka Fetovaia, krásne kotvisko, Elba
  8. Porto Azzurro, Elba
  9. Ostrov Capraia
  10. Ostrov Giglio so stredovekou dedinou Castello
toskansko

Keď sa starogrécka bohyňa lásky a krásy zrodila z morskej peny, vypadlo jej z čelenky sedem drahých kameňov a vznikli tak podmanivo charizmatické ostrovy Gorgona, Capraia, Napoleonova Elba, Pianosa, románové Montecristo, strmé Giglio a Giannutri. Až na Pianose a Giannutri sú všetky hornaté a strmo stúpajúce smerom nahor, preto je v ich blízkosti obvykle značná hĺbka. V priamom kontraste k nim stojí rovinaté a úrodné talianske pobrežie s iba niekoľkými vyvýšeninami, ktoré z diaľky vyzerajú ako samostatné ostrovy. V lete sa jedná o veľmi obľúbený jachtársky revír, preto tu môže byť pomerne rušno. Pri preplavbe medzi pevninou a Korzikou vám príde skupina ostrovov vhod, môžete si pri nich urobiť príjemnú zastávku a dočerpať sily. Je ale veľká pravdepodobnosť, že vďaka prudkému šarmu týchto ostrovov zostanete v oblasti dlhšie, než ste pôvodne zamýšľali.

Jachtárske regióny

Toskánsko je dosť možno najidylickejšou jachtárskou oblasťou vôbec a jej stredobodom je jednoznačne ostrov Elba. Toskánske ostrovy a obzvlášť Elba sú ideálnou základňou pre preplavby na Korziku alebo Sardínii, a tiež na preskúmanie Ligúrskeho a Toskánskeho pobrežia. Konkrétnu trasu je dobré si zorganizovať podľa prevažujúceho vetra v danom období. Jachtárska infraštruktúra je tu výborná s mnohými marinami a sídlami charterových spoločností, starobylými prístavmi, bójkovými poľami aj chránenými zátokami. Oproti Chorvátsku je tu ale marin predsa len menej a sú silnejšie spoplatnené. Prístavy bývajú kvôli trajektovej doprave aj všeobecnému turizmu veľmi rušné, preto je potrebné prísť zavčas, prípadne si urobiť dopredu rezerváciu.

Kedy plávať do Toskánska?

Najlepšie obdobie pre plavbu je máj a začiatok júna , kedy všetko kvitne a ostrovy pripomínajú voňavú botanickú záhradu. Keď sa blížite k ostrovu, hlavne v noci, tak z diaľky cítite jeho podmanivú vôňu. Na jeseň je najlepší čas od polovice septembra do polovice októbra. Počasie je veľmi pokojné so slabým vetrom, more je teplé, prístavy a reštaurácie sú už za mimosezónne ceny a turistov je málo.

Počasie

V lete najčastejšie v toskánskej oblasti fúka zo smerov W – NW, tento vietor ale zriedkakedy dosahuje silu víchru. V oblasti Capraie, Elby a pevniny zažijete často SE vetry, ktoré sa striedajú s častými obdobiami pokoja. V noci obvykle fúka ľahký W alebo SW vietor. Pokiaľ sa severným smerom rozpohybuje Benátskym zálivom tlaková nižšie, objaví sa pomerne silný, SW vietor, zvaný libeccio . Na jar a na jeseň sa v teritóriu objavujú časté búrkové prehánky okolo ostrovov, spoznáte ich ľahko podľa nepravidelnej tmavej mrakovej línie a obvykle netrvajú príliš dlho.

Ostrovy

Elba

Dňa 3. mája 1814 o 18:00 miestneho času pristála britská fregata Undaunted v elbskom prístave Portoferraio a viezla vskutku vzácny náklad. Cisár Napoleon bol na tento malý ostrov ležiaci iba desať míľ od pevniny vypovedaný na základe dohody z Fontainbleau a mal tu vo vyhnanstve stráviť zvyšok svojho, do tej doby búrlivého života. A pôvabnejšie väzenie si len ťažko mohol vybrať. Na Elbe av okolí je totiž na malej ploche nakumulované ohromné množstvo atraktivity, najmä ak, tak ako sám Napoleon, disponujete plachetnicou. Jej brehy sú pretkané krásnymi zátokami, ktorých je tu toľko, že je ľahké „obstarať“ si vlastné nočné alebo obedové kotvisko. Na ich konci takmer vždy nájdete nádhernú pláž, tvorenú snehobielym pieskom alebo príjemne masírujúcimi kamienkami. More v okolí elbských brehov má prenikavo tyrkysovú a smaragdovú farbu a priamo nabáda k ponoru, takže bude pri kotvení naozaj ťažké udržať posádku ešte chvíľu na palube. Naozajstným rajom je Elba pre potápačov. Ponor k vraku Elviscot na juhu ostrova patrí k úplne unikátnym zážitkom. Pokiaľ oboplávate Elbu dookola, alebo podnikáte preplavbu na Korziku, chvíľu venujte pozornosť mysu Capo San Andrea na severovýchode ostrova, ktoré je unikátne svojimi útesmi a nedotknutou prírodou.

Portoferraio - hlavné mesto Elby

Portoferraio

Porto Ferraio je hlavným mestom Elby, a taktiež jedným z najstarších. Jeho atmosféra je utváraná úzkymi, do kopca vedúcimi uličkami, ktoré prehradzujú šnúry s voňavou čerstvo vypranou bielizňou. V dávnej minulosti ho svojím dlhodobým pobytom poctili Ligurania, Etruskovia a Gréci a neskôr Rimania, ktorí z neho urobili Fabriciu. Cez záliv naproti mesta pri zátoke Begnaia sa nachádza miesto zvané La Grotta, kde môžete vidieť pozostatky rímskej vily s terasami a bazénom. Na súčasnú podobu mesta mal veľký vplyv rod Medicejov, Cosimo Medici tu začal roku 1548 rozsiahle opevňovacie práce. V samotnom poloostrovnom prístave Portoferrario je toho vidieť veľa. Okrem krásneho mesta so starými uličkami v kopci si nesmiete nechať ujsť Napoleonovu rezidenciu Villa dei Mulini s krásnou záhradou a výhľadom na ostrov Capraia, ktoré sa nachádza v najvyšších častiach mesta medzi pevnosťami Stella a Fort Falcone. Veľmi dôležitou stopou po Napoleonovi je jeho letné sídlo vo vile San Martino, ktoré nájdete asi 6 km smerom na Marinu Marciana a teraz je pretvorená na umeleckú galériu Demidoff. Z ďalších pamiatok stojí za pozornosť kostol Reverenda Misericordia a kostol Svätého Štefana alle Trane, pevnosť Altura Etrusca del Castiglione alebo nádherná botanická záhrada v Ottone z roku 1910, kde si všemožné palmy a ďalšie rastliny privykali na stredomorskú klímu. V San Giovanni neďaleko od mesta nemôžeme odporučiť pobyt v príjemných termálnych kúpeľoch. V blízkosti prístavu sa nachádza prekrásna pláž Spiaggia le Viste, a ďalej na západ čakajú kamienkové a skalnaté zálivy Le Ghiaie. V podvečer si urobte prechádzku na stene mestskej citadely a pokochajte sa magickým západom slnka a morom hrajúcim krásnymi farbami od tekuto červenej po sépiovú. Ťažko povedať, prečo z Elby Napoleon vlastne utiekol.


Trattória La Barca

Na ulici Via Francesco Guarrazzi 60 blízko prístavu nájdete útulnú trattóriu, ktorá je hojne navštevovaná miestnymi, čo je vždy dobré znamenie. Dáte si tu čerstvé morské plody, grilované ryby a veľké pizze. Je dobré si rezervovať stôl.

Marina Portoferraio

Pokiaľ sa rozhodnete zakotviť na noc v Portoferraiu, radšej tak urobte pred 17. hodinou, marina sa totiž hlavne cez leto veľmi rýchlo plní. Kotviť sa dá zadkom v NW alebo SE časti prístavu, prvé menované nábrežie ale lemuje rušnú ulicu a cestu a je veľmi hlučné. Pre pobyt cez noc je lepšia pravá strana prístavného bazéna, z ľavej strany je to zase bližšie k prehliadke mesta. Pokiaľ do mariny zavítate cez deň ideálne dopoludnia, státie na 4 hodiny budete mať zadarmo. Sprchy a záchody nájdete v budove mestského úradu zhruba 300 metrov od státia, cena je približne 4 eurá. Pri vplávaní vám pracovník mariny ukáže, kam pristáť. V okolí prístavu nájdete množstvo reštaurácií, a tiež tu najlacnejšie nakúpite. Dobré obstaranie proviantu má aj Edilnautica marina juhozápadne od Portoferraia, kde je blízko obchod Coop. Tam nakúpite všetko potrebné, vrátane krásnych limetiek na výrobu lodných miešaných drinkov. Pri vplávaní dajte pozor na veľké množstvo trajektov.

Zátoka Bagnaia

Pokiaľ v sobotu popoludní vyplávate z Portoferraia a chcete nájsť peknú zátoku s príjemným kúpaním, nasmerujte svoju loď cez záliv do zátoky Bagnaia, ktorá sa rozprestiera pod zrúcaninami hradu Volterraio. Len dajte pozor, pri severozápadnom cípe zátoky je vjazd zakázaný. Nájdete tu množstvo trvalých mooringov a slušnú ochranu proti vetru, pokiaľ práve nefúka W alebo NW. Na brehu sa nachádza reštaurácia. Jeden a pol míle severne sa schovávajú dve zátočinky Nisporto a Nisportino s peknými plážami. V južnejšom Nišporte je pizzeria.

Marciana Marina a Monte Campanne

Múdry námorník aspoň na chvíľu zakotví v charizmatickom prístavnom mestečku Marciana Marina, ktoré svojich námorníkov zdraví charakteristickou saracénskou vežou. A práve odtiaľ vedie chodník na najvyššiu horu ostrova, Monte Capanne s výhľadom do okolia tak impozantným, že si človek na malú chvíľu pripadá ako sám Napoleon. Cestu dole si spríjemnite jazdou lanovkou, a zvyšok cesty do mariny môžete dôjsť autobusom, ktorá je taktiež skutočným zážitkom, lokálni vodiči majú totiž trasu najazdenú na milimetre a príliš sa s riadením nemažú. Tento výlet sa dá absolvovať aj z Marina di Campo na juhu ostrova.


Zátoky

Biodolá

Záliv Biodola spolu s vrcholkami Serrone delle Cime, Capannone a Colle Pecorata nádherný prírodný amfiteáter, na ktorého úpätí sa tiahne 600 m dlhá piesočná pláž so smaragdovo zeleným morom. Zakotvíte tu v 6 - 8 metroch mimo kúpacej oblasti a na brehu sa môžete uchýliť do niektorej z reštaurácií alebo barov, prípadne si tu nakúpiť potrebné potraviny. V zálive sa tiež nachádza menšia pláž Scagliery. Záliv Biadola nájdete 5 míľ východne od Portoferraia.

Marina di Campo

Zálivom Golfo di Campo ako amfiteáter obopína atraktívne a veľmi živé letovisko Marina di Campo. Jej prístav vás privíta s typickou pisánskou ostražitosťou, zhmotnenou v stredovekú saracénsku vežu. Prístav aj mestečko sa tvária nenápadne, ale majú svoje veľké kúzlo, predovšetkým mimo sezóny. Ak vstanete naozaj skoro ráno a ujdete pár krokov od lode, stretnete sa s vracajúcimi sa rybármi, od ktorých si môžete kúpiť ich čerstvé úlovky - morské ostrieže, makrely, pražmy, mečiare, tuniaky a všemožné dary mora, a (možno nepríjemne) prekvapiť lodné kuchárky.

Osteria al Moro, Marina di Campo

Pokiaľ chcete svojim polovičkám dopriať romantický večer s výborným jedlom, zájdite si do tejto trattórie nezďaleka centra. Usadení budete vo vidieckej jedálni alebo romantickej zelenej záhrade, ak jedlu vám budú servírované domáce cestoviny a čerstvé rybie pokrmy.

Zvyšok mesta bol bohužiaľ silne poškodený pri invázii francúzskych jednotiek v roku 1944, a jeho obnova bola taká dôkladná, že z pôvodnej architektúry toho veľa nezostalo. Aj tak tu ale nájdete množstvo pekných zákutí, farebných stredomorských domčekov a zaujímavých miest. Na svoje by si tu ale mohli prísť námorníčky, ktoré tu nájdu mnoho módnych butikov, obchodíkov so šperkami aj s oblečením, kde sa dajú aj za rozumné peniaze kúpiť napríklad pekné letné šaty. Centrum tiež ponúka mnoho obchodíkov s prírodnou kozmetikou, napríklad z kúpeľov San Giovanni pri Portoferraia.

Stuhnutosť svalov z dlhej plavby zo seba môžete striasť pri nádhernej 6 km prechádzke, pri ktorej vystúpite na 227 m vysokú horu Monte Castello. Okrem impozantného rozhľadu na zálivy Procchio a Golfo di Campi na opačných póloch ostrova tu na vrchole uvidíte zvyšky etruského osídlenia. Pod rímskymi dlažobnými kameňmi tu archeológovia objavili zuhoľnatené ruiny etruského mesta, ktoré sa zrejme neúspešne bránilo vpádu nájazdníkov.

Priamo v Marina di Campo určite nesmiete vynechať nádherné podmorské akvárium. V meste nájdete aj letisko a najväčšiu piesočnú pláž na ostrove, ktorá býva ešte začiatkom júna poloprázdna. Jachtári mladšieho dátumu narodenia určite ocenia najväčšiu a najstaršiu diskotéku v meste Tinello na ulici La Casina, kde sa obvykle tancujú až do rána. Ak miniete prvú líniu čisto turistických reštauračných zariadení, natrafíte na krčmičky, trattórie a takeawaye, kam sa za rozumné peniaze a kvalitne chodia najesť miestni. V takejto reštaurácii nie je problém dať si jedlo za 10 eur, dobrá pizza z takeaway vyjde na zhruba 7,50. Nájdete tu aj až prekvapujúce množstvo lákavých gelatérií a jogurtérií.

Prístav Marina di Campo

Zátoka di Campo umožňuje kotvenie, ktoré ale pri silnejších južných vetrach nemožno odporučiť. Nájdete tu aj červené bóje, neprepadnite ale ilúzii, že sa jedná o bóje kotevné, iba označujú líniu pláže. Pokiaľ sa vydáte motorákom na breh, použite koridor vyznačený bielymi bojami NW od prístavu. Prístav samotný je zadarmo (aspoň začiatkom júna 2016 bol), len tu platí systém „privez si svoju vlastnú kotvu“. Miestne harbourmaster odporúča spustiť 30 až 40 metrov kotvy. Obzvlášť pri silných južných vetrach nie je dobré kotviť na kraji na východe móla pri červenom majáku, príboj s loďou značne hádže a môže dôjsť ku kontaktu sťažňov. V tom prípade je výhodné urobiť medzi loďami väčšie rozostupy, prípadne sa pritiahnuť alebo vzdialiť od brehu, podľa možností.



Zátoky

Fetavaia

Táto zátoka je natoľko krásna, že sa dostala do našej hitparády TOP 10 miest na navštívenie. Je pomerne malá, s piesočným dnom a kotva drží výborne. Kotvíte tu na zhruba 10 metroch. Keďže ide o zátoku veľmi žiadanú, oplatí sa prísť sem čoskoro. Na brehu sa nachádzajú bary a reštaurácie, a tiež požičovne športového vybavenia. Neďaleko odtiaľto sa nachádza nádherný a veľmi plytký ponor k vraku lode Elviscot.


Lacona

Lacona je krásna, hlboká zátoka s piesočným dnom, kde perfektne drží kotva aj v silnom vetre až 25 uzlov. Ako v mnohých talianskych zátokách, aj tu môže byť cez deň pomerne rušno, v neskorom popoludní sa ale vyprázdni a vy si budete môcť užiť pokoj a príjemné kúpanie pri nádhernej piesočnatej pláži. Nevýhodami sú obmedzená ochrana pre S vetra a vlnám. Dobré státie je v severovýchodnom rohu vedľa plaveckých bójí, hĺbka medzi 3 a 7 metrami. Pekné kotvenie a kúpanie je pri plážach na východe zátoky, ktoré nie sú tak frekventované a príležitostne ich využívajú nudisti.

Porto Azzurro

Keď niekto v povojnovom období vyhlásil, že bol na návšteve v Porto Longone, bez preháňania to znamenalo, že si odpykal trest v miestnom neslávne preslávenom väzení. Keď sa potom ambiciózni manažéri rozhodovali, ako mesto pri blankytnom zálive pokrstí, voľba padla priliehavo na Porto Azzurro.

Zakotvite južné od prístavu, na lodi nechajte jedného schopného člena posádky a na prieskum toho krásneho mesta sa vyberte dinghym. Príjemne vás prekvapí už krásne prístavné námestie, bezpochyby najkrajšie na Elbe. V jeho zadnom ľavom rohu, na konci prvej uličky vľavo, sa nachádza zhmotnený raj žien v podobe unikátnej dielne na spracovanie kameňov s obchodom. Tu sa môžete prebrať desiatkami majstrovsky zhotovených prstienkov, náramkov a náhrdelníkov. Elbané vedia s kameňom naozajstné kúzla. Predajňu spoznáte podľa historického banského vozíka s naaranžovanými kameňmi pred vchodom.

Pokiaľ sa hodláte v mestečku zdržať a máte chuť podniknúť malú púť, navštívte Madonnu di Monserrat najkrajšiu elbskú pamiatku po Španieloch. Niekdajšieho španielskeho guvernéra Ponsa y Leona prepadol taký stesk po Katalánsku, že dal na konci divoko romantického údolia postaviť miniatúrnu kópiu slávneho katalánskeho kláštora Monserrat. Asi kilometer za Porto Azzurro na ceste smer Rio nell' Elba odbočíte doľava.

Zaujímavá je aj samotná citadela z roku 1604. ktorá bola v roku 1858 premenená na spomínané väzenie. Nájdete ju na kopci východne od prístavu.


Zátoka Barbarossa

Zátoku Barbarossa nájdete na východ od citadely asi míľu nad Porto Azzurom. Je to veľmi príjemná, aj keď malá zátoka, preto sa sem oplatí prísť čoskoro. Kotví sa približne v 13 metroch na piesočnom dne, kde je ale bohužiaľ kvôli mooringom a mólom pomerne málo miesta. Ponúka veľmi dobrú ochranu proti severným vetrom, pri prevládajúcom SE vetre ale priťahuje silné vlnenie.

Laghetto di Terranera

Pokiaľ máte chuť na neobvyklé kúpanie v sladkej vode, zaplávajte si loďou necelú míľu po pobreží k sladkovodnej lagúne Laghetto di Terranera so sírnatou vodou. Nadchne vás nádherne smaragdovo zelená farba vody, a tiež teplota, ktorá už skraja sezóny ďaleko prevyšuje teplotu mora. Lagúnu ohraničujú cedule, ktoré sú ale už bez nápisov, napriek tomu z vlastnej skúsenosti nie je problém lagúnu kolmo preplávať. Po svahu kúsok nad ňou sa nachádza bývalá baňa Miniera di Terranera, kde už starí Rimania veľmi úspešne ťažili hematit, pyrit, magnetit alebo limonit. Pokiaľ sa rozhodnete porušiť zákaz vstupu ak bane sa vydáte, možno ešte nejaký ten kameň nájdete. Zo starej, polorozpadnutej budovy nad lagúnou je navyše nádherný výhľad, zakotvenú loď, zátoku aj lagúnu budete mať ako na dlani.

Juhovýchodná strana je vôbec veľké zaujímavosti. Lemuje jej veľké množstvo starých, zhrdzavených ťažobných veží, plošín a trubiek, ktoré prekvapivo pobrežie obohacujú a dotvárajú mu genius loci. Nádherné sú tiež tiene, ktoré vrhajú mraky na sýto zelenej strmej stráne Elby, Juhozápadne od Porto Azzurra nájdete pekné, osamelé pláže ukryté medzi skalami.

Isolotto d'Ortano

Zatiaľ čo vedľajšia zátoka je plná plachetníc a predovšetkým motorákov z talianskej pevniny, na juhu ostrovčeka d'Ortano môžete v kľude zakotviť a užiť si toto atraktívne miesto s niekoľkými odľahlými, kamenito piesočnatými plážami a členitými skalkami, ktoré dodávajú miestu na pôvabe. Medzi ostrovčekom a pevninou je plytčina, kde si pohodlne stúpnete, a je tu pekné šnorchlovanie, len pozor na morských ježkov! Na ostrovčeku majú vďaka relatívnej odľahlosti hniezda rackové a uvidíte tu ich mladých, nezdružujte sa u nich ale dlho, alebo vás napdnú ich dospelí ochrancovia. Ide o veľmi príjemnú zastáku pred preplavbou do mariny.

Rio Marina

Tento malý prístav a ešte menšie mestečko si svoju reputáciu dobyl predovšetkým ťažbou a vývozom rudy. A aj keď posledná ťažba železa v Rio Marine skončila už v roku 1984, svoju minulosť prístav zaprieť nedokáže. Či už sú to dlažby v uliciach, fasády alebo kostolnú vežu, všetko je nalíčené hrdzavočerveným líčidlom. Pyrit obsahujúci piesok bol súčasťou omietky domov pozdĺž platany lemovanej hlavnej ulice, a tiež nízkych domčekov okolo strážnej veže z roku 1534. Naozaj pútavé je múzeum minerálov v budove obecného úradu, a tiež exkurzie na bývalé bane vo vnútrozemí. Napriek atraktivite láka toto prístavné mestečko veľmi málo turistov.

V Rio Marine zakotvite v SE rohu prístavu, všade sú natiahnuté mooringy a státie poskytujú slušné krytie. Pozor na silné severné a východné vetry.

Capraia

Pokiaľ radi plachtíte a relaxujete ďalej od davov turistov a rozpínavej komercie, ostrov Capraia si zamilujete. Jej šarm je úplne nespochybniteľný a tkvie predovšetkým v divokej panenskej prírode, ktorá ničím nerušená ostrovu vládne. Sú tu vlastne iba dve osídlenia, malebný prístav a dedina nad ním, kde dohromady celoročne žije iba 80 obyvateľov. Predtým toto usporiadanie chránilo miestnych residentov pred nemilosrdnými nájazdmi pirátov, dnes tieto dve pôvabné miesta spája pravidelná autobusová linka. Celý ostrov je posádzaný rímskymi cestami, antickými vežami a romanesknými kostolmi. Capraia je súčasťou Národného parku Toskánskeho archipelagu, jachting je tu preto silne obmedzený. Kotvenie a potápanie pri ostrove je povolené v regulovanej miere iba na východe a severovýchode ostrova, rybolov je tu ale zakázaný. Platí poučka, že kde kotvia miestni, môžete tiež. Ale prinajhoršom aj s námornými Carabiniermi je vraj kĺudná reč. Pri zvyšných brehoch Capraie platí Zóna 1, kam sú vjazd aj všetky aktivity úplne zakázané. Okrem úžasných túr po malebných viniciach a kamenistých svahoch, ktoré na hornatom ostrove môžete podniknúť, sa Capraia pýši bohatou rímskou históriou, ktorá má presah až do súčasnosti, napríklad v podobe pôsobivých ruín Vily Romana na okraji dediny nad prístavom. Ako obrana pred častými útokmi pirátov bola na ostrove vybudovaná monumentálna pevnosť Forte di San Giorgio a množstvo ďalších stavieb vrátane niekoľkých strážnych veží, ktoré dodávajú ostrovu patričnú atmosféru. Oveľa neskôr bol ostrov pretvorený na väzenie, ktorého pozostatky si tu dnes môžete pozrieť a prejsť. Na ostrove nie sú takmer žiadne organizované pláže, čo je pre nás, námorníkov jedine dobre. Môžete si tak tu vybrať z mnohých opustených a prekrásnych skalnatých zátok, ako je Ansa Ceppo s piesočným dnom a ideálnou kotevnou hĺbkou, alebo Il Morto s charizmatickou vežou pri vjazde.

Malý autobus z Porta do Castella jazdí pravidelne celé leto, prvý odchádza o 10:30 od trajektu, lístok stojí 1 euro u vodiča.

Prístav Porto

Mestská marina v Porte býva veľmi často plná, v takom prípade sa kotví pomerne unikátnym spôsobom – mooringom na voľnej vode. Na oranžových bójach sú pripevnené predné aj zadné laná, vždy pre dve lode za sebou. Portier príde na člne, ukáže, kam nabehnúť a postupne vám podá dve predné a dve zadné moringové laná, ktoré sú všetky pripútané k betónovým blokom na dne. Do samotného prístavu sa potom dá dôjsť na dinghy a použiť sprchu alebo toalety. Je tu čerpacia stanica, ale veľmi drahá - 2,40 eur za liter v roku 2013. Zakotviť sa dá prípadne v zátokách na sever od prístavu, alebo pri prístave oproti piesočnatej pláži.

Zátoky

Cala Mortara

Na severovýchodnom rohu ostrova sa skrýva toto ideálne obedové a kúpacie kotvisko. Prenádherná zátoka so super priezračnou vodou.

Ansa Ceppo

Krásna, divoká zátoka pod Punta Civitata, ktorá je otvorená z juhu a východu. Okolie je tvorené strmými, roztodivne tvarovanými skalami, ktoré charakterizujú celú južnú stranu Capraie. Vyššia časť amfiteátra zase pokrýva sýto zelený porast. Na úpätí zátoky sa nachádza malé údolie, preliačina, kam sa dá vyraziť na malý výlet pred obedom alebo včerou, a kde môžete uvidieť malé stádo kamzíkov. Kotvíte tu na piesku v 5 - 8 metroch.

Carbacina

Malá zátočka kúsok SE pod Ceppom, je taktiež otvorená na juh a východ. Kotví sa v 10 - 14 m.

Lo Scoglione

Hneď južne od Carbaciny sa nachádza zátočinka Lo Scoglione, pomenovaná po skale na južnej strane. Kotví sa tu vo veľkej hĺbke, 9 - 20 metrov, dno sa tu totiž dvíha veľmi rýchlo hore.

Il Morto

Zátoku nájdete západne od Punta Zenobito, kde vám bude nápadná veža na skale. Dno je piesočnaté - kamenisté, hlboké 10 - 15 metrov.

Giglio

Ostrov Giglio má svoj názov podľa kvetu ľalie, ktorá na jar v prekrásnych farbách pokrýva celú plochu ostrova. Miestny prístav a mestečko rozhodne stoja za návštevu. Pitoreskné nábrežie sa postupne stráca v spleti uzučkých uličiek, priechodov a stien, ktoré sú zdobené cimburiami. Na kopci nad marinou sa týči mohutné Castello, miestny hrad a pevnosť, ktorá chránila ostrov pred nebezpečnými pirátmi. Každú hodinu sem jazdí z mesta autobus, energiou nabitá posádka to ale zvládne hravo pešo. Po takej prechádzke si naozaj užijete osviežujúci kúpeľ pri jednej z mnohých krásnych pláží so smaragdovou vodou, ktorými ostrov prekypuje. Pobrežie Giglia je naozaj členité, dlhé 28 kilometrov, obohnané hladkými žulovými skalami a vydláždené krásnym morským dnom, ako stvoreným na šnorchlovanie. Na ostrov už prenikol turizmus, miestni obyvatelia sa ale starostlivo starajú, aby nepoškodil autentický ráz ostrova. Nájdete tu tak nápisy ako „Netrhajte divoké kvety“, alebo dokonca „Nerobte prílišný hluk“.

Costa Concordia

Giglio vošiel vo všeobecnú známosť stroskotaním výletnej lode Costa Concordia v roku 2012, ktorá nabehla na skaly blízko Cala Canelle a nasadla na dno v tesnej blízkosti Porto Giglio. Aj napriek urputnej snahe miestnych obyvateľov, ktorí sa zapojili do záchranných prác, si táto námorná tragédia vyžiadala životy 32 ľudí. Niekoľko dôstojníkov vrátane kapitána bolo obvinených zo zabitia, kapitán Paulo Schettino bol 11. januára 2015 odsúdený na 16 rokov a jedného mesiaca väzenia, 10 rokov za zabitie, 5 rokov za spôsobenie stroskotania lode a 1 rok za opustenie svojich pasažierov. Vrak lode bol v roku 2014 odtiahnutý do Janova na zošrotovanie.

Prístav Giglio

Sem sa zmestí 150 lodí, väčšina miest pre návštevníkov sa nachádza pri vetrolame. Kotvie sa klasicky zadkom k mólu, pri väčšine státí sú natiahnuté mooringy, pri zvyšku nutné použiť vlastnú kotvu. Jachty s ponorom od 2 metrov sú údajne posielané na kotvu pred prístav - buď severne alebo južne pri Cala Canelle. Prístav je dobre chránený, snáď len N a NIE vietor vytvára mierne vzdúvanie. V roku 2012 tu neboli záchody ani sprchy, je tu však benzínová pumpa, reštaurácia aj obchody.

Gorgona

Gorgona je najsevernejší ostrov Toskánska, veľmi kopcovitý, s vrcholom 255 metrov nad morom. Ostrov je Národným parkom a pristátie je tu zakázané, s výnimkou malého prístavu Cala dello Scalo na východe ostrova. Toto ospalé rybárske mestečko je ukryté medzi útesmi a uchováva jedinú pláž na ostrove. Celú zátoku prehliada Torre Nuova, vybudovaná v 17. storočí toskánskym grófom. Rybársku dedinu nad plážou teraz obývajú väzňové miestne väzenské kolónie a potomkovia pôvodných osadníkov. Z pláže vedie nedláždená cesta k osade na vrcholku priesmyku medzi dvoma najvyššími bodmi ostrova, Punta Gorgona a Punta Zirri. Na opačnej strane priesmyku sa nachádza stará veža Torre Vecchia, vybudovaná v 12. storočí Pisáncami ako strážna veža proti pirátom. Väčšina obyvateľov ale býva na príkrych východných svahoch, kde bolo postavené aj množstvo kláštorov a ďalších budov. Administratívu celého ostrova riadi väznica. Väzni na ostrove pracujú v poľnohospodárstve, chove zvierat aj turizmu, a žijú tu v slušných podmienkach v pomerne veľkých celách, s miestnosťami pre skupinové aktivity a pekným futbalovým ihriskom. Na ostrove sa vyskytuje mnoho vzácnych rastlín.

Giannutri

Isola Giannutri je divoký a krásny ostrov, ležiaci na samom južnom okraji toskánskeho archipelagu. Oproti ostatným ostrovom je pomerne nízky, najvyšší bod meria 93 metrov. Rozhodne stojí za to stráviť ten deň a ostrov si prechodiť. Keďže sa jedná o Národný park, plavba je tu silne obmedzená. Úplne zakázané je kotvenie aj plavba na celom juhu ostrova, severovýchode a severozápade. Úplne prístupná je naopak východná strana ostrova, kde sa nachádza niekoľko príjemných a slušne chránených kotvísk. Donedávna bol ostrov takmer neobývaný, vilky a ďalšie stavby sa ale začínajú objavovať v zátoke Spalmatio.

Zátoky

Spalmatio

Zátoka na východnom pobreží, ktorá ponúka dobré krytie, okrem silného vetra zo smerov SE a E. Zakotvite tam, kde to bude možné, len nesmiete blokovať miestny trajekt. Hĺbka je 5 – 8 metrov. Pokiaľ ale disponujete loďou do 12 metrov, môžete použiť natiahnuté mooringové laná na juhu zátoky. Na brehu sa nachádza letná dedina s hotelom a reštauráciou, a po ceste smerom na Cala Maestra narazíte na ruiny starorímskej vily, kde sa v lete organizujú prehliadky so sprievodcom.

Cala Maestra

Malý fjord na západe ostrova. Malé móle je obvykle obsadené, preto jachtári musia zakotviť blízko a natiahnuť lano na pevninu. Dno je piesočno - skalnaté, a kotva tak nie vždy dobre drží. Priamo na sever o zátoky príjemnou prechádzkou objavíte spomínanú rímsku vilu, ktorá údajne patrila matke cisára Nera. Na brehu je reštaurácia.

Montecristo

Ostrov Montecristo so svojim kónickým tvarom o vrchole 648 metrov vysokom dominuje horizontu. Na sláve mu dodal Alexander Dumas, ktorý sem situoval časť svojho slávneho románu Gróf Montecristo z 19. storočia. Jeho ozveny sú na ostrove stále cítiť, loď HM Denham nahlásila, že sa na ostrove vyskutuje niekoľko indivíduí, vrátane jedného excentrického Angličana, ktorý sa do podoby slávneho grófa štylizoval a žil na ostrove na konci minulého storočia. Pre nás je dôležité, že je ostrov Národným parkom a pristátie a plavba pod 1000 m od ostrova sú prísne zakázané. Ostrov je vraj plný jedovatých zmijí.

Ponuka lodí v Taliansku:

Gastronómia

Toskánsku gastronómiu podopierajú tri hlavné piliere, bez ktorých sa tu ani neškrtne pod sporákom. Sú to olivový olej, víno a chlieb, s ktorými miestni vidieka dokážu vykúzliť zázraky. Toskánska kuchyňa je totiž predovšetkým kuchyňou dedinskou, kde sa využíva to, čo sa pasie alebo rastie blízko, a žiadny kúsok potraviny nepríde nazmar. Vyhlásenými pochúťkami tak sú cibreo - dusené kuracie obličky, pečeň, srdiečka a kohútie hrebienky, alebo colle ripieno , teda plnené kuracie krk. Ak chcete ochutnať najlepšiu rybu svojho života, urobte si po ceste do prístavu alebo späť zastávku centru Livorna a ochutnajte rybie cacciucco , kde každé „c“ stojí za jeden druh použitej ryby. Je to dusená zmes piatich druhov rýb, pripravená s rajskými jabĺčkami a paprikou, obložená hriankami. Elba v kulinárskom remesle za pevninským Toskánskom mierne zaostáva, doháňa to ale dokonalým vínom. K plodom mora si objednajte slamovo žlté Procanino, zlatisto žlté Ansonico k rybe a rubínovo červené Sangioveto popíjajte k tradičnej zverine.

Biosteria 050, Pisa

Pokiaľ do jednej z marín pôjdete cez Pisu, alebo tu pristáva vaše lietadlo, urobte vášmu cestou unavenému telu službu a stavajte sa na obed do Biosterie, kde sú všetky jedlá pripravené zo sezónnych a čisto bio potravín. Skvelý je treba ich králik s horčičnou omáčkou, alebo rizoto s kučeravým kelom. Ponúka tu aj lacná poludňajšie menu.

cacciucco

Potápanie

Vrak nákladnej lode Elviscot, Pomonte, Elba

Päťdesiattonová nákladná loď Elviscot mala roku 1982 namierené z Neapola smer Marsiglia, zlé počasie ale sťažilo navigáciu a plavidlo narazilo do útesu Ogliera. Plavidlo bolo neskôr potopené na piesočnaté morské dno a teraz je z neho jeden z najkrajších ponorov v Taliansku. Na zadnej časti sa nachádzajú dva prieniky, ktorými sa dostanete až na mostík, odkiaľ sa vám zjaví spektakulárny pohľad na denné svetlo, ktoré do lode preniká. Vrak sa nachádza v hĺbke 12 - 13 metrov a jeho nadstavba je iba 2 metre pod hladinou. Aj nie príliš skúsený šnorhchlár sa potopí dovnútra do vraku.


Skala Remaiolo, Elba

Tento vynikajúci, viacúrovňový ponor začína v plytkej hĺbke a tiahne sa až do 50 metrov. Cestou uvidíte pestrofarebné steny plné prieriev a prasklín, ktoré prekypujú životom. Najkrajší pohľad sa vám naskytne v zrhube 18 - 25 metroch, vrátane kŕdľov kanokov a rôznych malých rybiek.

Scoglietto, Portoferraio, Elba

Táto od roku 1971 morská rezervácia sa nachádza iba pár minút plavby od hlavného elbského prístavu. Tento ponor ponúka úžasnú biodiversitu a je skvelý pre podmorských fotografov. Ryby sú tu totiž veľké a neboja sa potápačov, takže vám necuknú zo záberu. Rozhliadajte sa po kaniciach, murénach, rajách, pelamidách, morských úhoroch, a tiež po veľkých kraboch a homároch.

Doprava

Autom

Pokiaľ sa rozhodnete ísť autom, máte dve možnosti. Čechom, prípadne Pražanom sa oplatí zvoliť trasu cez Mníchov a Brenner do Trenta. Ak pôjdete z Brna a okolia, je výhodné ísť cez Viedeň, Villach, Tarvisio a ďalej podľa potreby. Trasy sú na kilometre zhruba rovnako dlhé.

Poplatky spojené s cestou

Rakúske diaľničné známky (Vignette) je možné zakúpiť ako desaťdňové, dvojmesačné alebo ročné. Desaťdňová známka stojí necelých 9 €. Okrem diaľničnej známky budete musieť zaplatiť za prejazd zvláštnych úsekov. Jednosmerný prejazd medzi Tauernskými tunelmi medzi Salzburgom a Villachom (A10 Tauern Katschberg) vyjde na 11 €. Ak zvolíte trasu cez Plzeň - Mníchov - Innsbruck za prejazd A13 Brenner zaplatíte 9 €.

S ďalšími poplatkami sa stretnete v samotnom Taliansku, kde sa na diaľniciach platí mýto. Koľko zaplatíte, sa odvíja podľa počtu najazdených km na danej časti diaľnice. Platiť je možné ako hotovosťou, tak kartou.

Napríklad za 550 km úsek z Tarvisia do toskánskeho Livorna zaplatíte 43,40 €. Na mnohých miestach je ale na výber platená diaľnica a diaľnica zadarmo, napríklad práve na trase Florencia - Livorno. Celková trasa Praha - Livorno je dlhá zhruba 1 100 km a prejsť by ste ju mali za približne 11 hodín.

Lietadlom

Priame lety do Toskánska lietajú do Pisy a Maríny di Campo na Elbe. Let z Prahy do Pisy trvá okolo 2 hodín 20 minút. Cena sa pohybuje v rozmedzí od 2 - 6 tisíc Sk v závislosti od leteckej spoločnosti a termínu.

Máte zálusk na dovolenku v Taliansku? Nie je nič ľahšieho ako nám zavolať.